
Neúspešné referendum je politické fiasko Demokratov a zároveň dôkaz, že Slovensko by malo vážne otvoriť debatu o budúcnosti referenda, povedal v relácii ta3 Téma politický analytik a historik Eduard Chmelár. V rozhovore upozornil, že nejde iba o nízku účasť, ale aj o spôsob, akým bolo referendum pripravené a odkomunikované.
Chmelár tvrdo účtuje s Naďom: Toto je na uterák. Demokrati úplne pohoreli
Zdroj:
ta3
„Okrem zmareného referenda to bolo referendum s najnižšou účasťou,“ povedal Chmelár. Pripomenul, že podľa neho išlo aj o referendum, na ktoré sa podpisy zbierali najdlhšie v histórii, takmer dva roky. Práve preto označil vysvetlenia Demokratov za nepresvedčivé. „Mne to pripadá už naozaj trápne,“ uviedol.
Za kľúčový problém označil pôvodnú referendovú otázku. Podľa Chmelára „každý vedel, že tá otázka je protiústavná“, hoci pripustil, že niektorí právnici mali iný názor. Spomenul napríklad Radoslava Procházku, podľa ktorého bola otázka formulovaná tak, že sa o nej referendum konať mohlo. Chmelár však namietal, že takáto formulácia síce podľa neho mohla rešpektovať literu ústavy, no „obchádza jej ducha“.
Tvrdí, že referendum po vypadnutí otázky o skrátení volebného obdobia stratilo zmysel. „Zbierali tie podpisy predovšetkým s touto otázkou a keď tá otázka vypadla, tak to referendum stratilo zmysel,“ povedal. Demokrati podľa neho nemôžu zodpovednosť prenášať na prezidenta. „Nemá žiadnu povinnosť obrátiť sa na ústavný súd,“ zdôraznil.
Osobitne kritizoval Jaroslava Naďa, ktorý podľa neho nesie za výsledok politickú zodpovednosť. Na otázku, či Naď prehral, odpovedal jednoznačne: „Samozrejme.“ Dodal, že v „normálnom vyspelom demokratickom štáte“ by takýto výsledok znamenal vyvodenie politickej zodpovednosti. „Toto je na uterák,“ vyhlásil.
Na referende sa zúčastnilo 16,13 percenta oprávnených voličov, hlasovalo vyše 705-tisíc ľudí a za zrušenie renty bolo približne 93,4 percenta hlasujúcich. Chmelár však výsledok nepovažuje za politicky silný mandát. „Pri tomto percente je to nezmysel,“ reagoval. Podľa neho ide o „žalostne malé“ číslo.
Nízku účasť nevysvetľuje dovolenkami ani letným termínom. „Tá rozhodujúca úloha je v tom, že ľudia neverili v zmysel tohto referenda a neverili, že pri takom vysokom kvóre“ môže byť úspešné, povedal. Slovenské kvórum označil za „takmer neprekročiteľné“ a pripomenul, že ak má referendum zostať súčasťou ústavného systému, treba sa vážne rozprávať o jeho úprave.
„My by sme sa mali namiesto takýchto absurdných hier začať seriózne zamýšľať nad tým, ako zachrániť inštitút referenda,“ povedal Chmelár. Podľa neho by riešením mohlo byť zníženie kvóra napríklad na 25 alebo 30 percent účasti. Ako príklad spomenul Švajčiarsko, kde si podľa neho občania postupne vytvorili mechanizmus aj dôveru v referendum.
Chmelár odmieta argument, že ľudia sa nerozumejú otázkam, o ktorých hlasujú. „Ak nedôverujeme ľudu, ak používame argumenty, že ľudia sa nerozumejú tomu, o čom hlasujú, ale tomu nerozumejú potom ani vo voľbách,“ povedal. Takýto prístup podľa neho nesmeruje k demokracii, ale k meritokracii.
V rozhovore sa vrátil aj k diskusii o rentách. Zdôraznil, že on sám je proti rente pre Roberta Fica v súčasnej podobe, no zároveň dodal, že ak má vôbec existovať inštitút renty, dlhoročná služba štátu v najvyšších funkciách môže byť argumentom. „Človek, ktorý slúžil štátu 20 rokov v najvyšších funkciách, si rentu zaslúži viac ako človek, ktorý prišiel, nikto nevedel odkiaľ, stal sa prezidentom a potom odišiel,“ povedal.
Napriek tomu kritizoval vládnych politikov za necitlivosť voči verejnosti. „Ľudia vidia, že sa zaoberajú sami sebou. Schvaľujú si renty, zvyšujú si platy a tak ďalej. To je definícia papalášizmu,“ vyhlásil. Podľa neho Robert Fico „nie je odkázaný na rentu“ a mohol tento problém vyriešiť sám.
Kriticky sa vyjadril aj k opozícii. Progresívne Slovensko podľa neho v tejto téme nevystupovalo ako líder. „Ukázalo sa opäť ako nie líder, ale ako miništrant Demokratov,“ povedal. Znepokojuje ho, že „hlavné témy tlačí malá strana“, pričom narážal na Demokratov a ich iniciatívy.
Pred summitom NATO
Druhá časť rozhovoru sa venovala summitu NATO a bezpečnostnej politike. Chmelár tvrdí, že od Donalda Trumpa sa nedá očakávať predvídateľný postup. „Nevieme, ako sa Donald Trump vyspí,“ povedal. Zároveň kritizoval, že sa podľa neho celé zasadania prispôsobujú americkému prezidentovi.
Najväčší problém však vidí inde: v predstave, že bezpečnosť sa dá zabezpečiť predovšetkým zvyšovaním výdavkov na zbrojenie. „Všetci odborníci vedia, že päť percent HDP na obranu je ničím nezdôvodnené číslo, hodené do placu, len aby sa vyhovelo Donaldovi Trumpovi,“ vyhlásil.
Odmietol aj argument, že Európa má voči Spojeným štátom dlh. „My nemáme žiaden dlh,“ povedal. Podľa Chmelára Spojené štáty vynakladajú obrovské sumy na armádu pre vlastné globálne vojenské pôsobenie. Tvrdil, že Európa by nemala „financovať ich vojny“ ani „upratovať bordel po nich“.
Chmelár pripomenul, že podľa neho Európa úplne zanedbala diplomaciu. „My sme úplne vypustili jeden základný pilier, a to je diplomacia, ktorá je súčasťou každej bezpečnosti,“ povedal. V tejto súvislosti sa odvolal aj na Severoatlantickú zmluvu, v ktorej podľa neho existuje explicitný záväzok riešiť problémy mierovou cestou.
Výdavky na obranu vo výške piatich percent HDP podľa neho môžu mať vážne sociálne následky. Upozornil, že takáto politika môže viesť k obmedzovaniu sociálneho štátu a k rastu nespokojnosti v krajinách ako Británia či Nemecko. „Toto proste nemôže takto vydržať,“ povedal.
Rozhovor sa dotkol aj možného sťahovania amerických vojakov z Európy. Chmelár pripustil, že pri Trumpovi „prichádza do úvahy všetko“, no zároveň si nemyslí, že by Spojené štáty odišli z Európy dobrovoľne. Podľa neho môžu nanajvýš presunúť časť vojakov, napríklad z Nemecka do Poľska. „Ale že by odišli z Európy, keďže ich my nevyháňame, neurobia to,“ povedal.
Slovenská pomoc Ukrajine
Na záver sa rozhovor dostal k Ukrajine a slovenskej pomoci. Chmelár zdôraznil, že ekonomickú, nevojenskú a humanitárnu pomoc považuje za rovnocennú vojenskej. „To, že my pomáhame ekonomicky, nevojensky, humanitárne, je podľa mňa na rovnakej úrovni ako vojensky,“ povedal. Podľa neho v tomto Slovensku „nemôže nič vyčítať“.
Chmelár pripomenul, že Slovensko vyrába viac munície než kedykoľvek predtým a tá smeruje na Ukrajinu. „Sme v tom namočení,” uzavrel.
Témy:
referendum 2026
Eduard Chmelár
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


