Chmelár naložil opozícii aj hokejovým legendám, Hašeka s Handzušom nešetril: Prečo trestáme Rusov, ale Američanov nie?

Opozícia sa háda o tribúny, no voličom stále neukázala, ako chce vládnuť. Politický analytik Eduard Chmelár v pravidelnej pondelkovej relácii Téma dňa na ta3 ostro kritizoval opozičných lídrov aj európsku diplomaciu. Výhrady mal však aj voči Ficovej vláde. Vyjadril sa tiež k návratu Rusov do svetového hokeja a varoval pred dôsledkami politickej krízy v susednom Poľsku.  

Politický analytik a historik Eduard Chmelár v úvode pondelkovej relácie Téma dňa na televízii ta3 nešetril kritikou slovenskej opozície. Jej nezhody pri príprave spoločného zhromaždenia k 17. novembru považuje za dôkaz, že opoziční politici sa viac sústreďujú na vzájomné súperenie než na riešenie problémov krajiny. Igor Matovič totiž odmietol pozvanie Progresívneho Slovenska na spoločné podujatie v Bratislave, čo vyvolalo ostrú reakciu Michala Šimečku.

„Začína to byť trápne,“ skonštatoval. Podľa neho už dávno nestačí hovoriť o potrebe poraziť premiéra Roberta Fica. Opozícia by mala voličom predovšetkým vysvetliť, aké konkrétne zmeny chce priniesť.

Chmelárovi prekáža najmä to, že sa diskusia pred výročím Nežnej revolúcie sústreďuje na otázku, kto bude stáť na tribúne. Spôsob, akým politické strany pristupujú k 17. novembru, označil za zneužívanie významného historického dňa na stranícke účely.

Pripomenul, že November 1989 bol zápasom za slobodu prejavu a odstránenie politických obmedzení. Jeho odkaz by si preto podľa neho nemala privlastňovať žiadna časť politického spektra.

„Sedemnásty november by si nemal nikto privlastňovať,“ zdôraznil. Predstavitelia vlády aj opozície by podľa neho mali v tento deň predovšetkým vzdať úctu ľuďom, ktorí boli za bývalého režimu prenasledovaní, väznení či popravení. Navrhol preto, aby organizáciu osláv štátnych sviatkov zastrešovala Kancelária prezidenta SR. Takéto riešenie by podľa neho mohlo obmedziť ich využívanie na politickú mobilizáciu.

Nemajú ani lídra

Kritiku opozície však Chmelár neobmedzil iba na novembrové zhromaždenia. Za jej oveľa zásadnejší problém označil nepripravenosť na prípadné prevzatie moci.

Porovnal ju s politickými silami, ktoré sa pripravovali na voľby v roku 1998. Vtedajšia opozícia podľa neho už niekoľko rokov pred voľbami pracovala na odborných riešeniach a budovala programové zázemie. „Títo nie sú pripravení na nič. Títo nemajú ani lídra,“ vyhlásil.

Za skutočného lídra pritom nepovažuje automaticky predsedu politickej strany s najvyššími preferenciami. Musí podľa neho ísť o osobnosť, ktorú rešpektujú všetci potenciálni koaliční partneri. Taká podľa Chmelára dnešnej opozícii chýba.

Skepticky sa vyjadril aj k úvahám o spoločnej kandidátke Progresívneho Slovenska a Demokratov. Pripomenul, že vznik Slovenskej demokratickej koalície pred voľbami v roku 1998 bol reakciou na vtedajší volebný zákon, zatiaľ čo súčasné strany podobnému tlaku nečelia.

Politické spájanie navyše podľa neho nemusí automaticky priniesť vyšší volebný zisk. Upozornil, že ani prípadná dohoda o spoločnej kandidátke nevyrieši absenciu jasného programu. „Ukážte nám ten program,“ odkázal opozícii. Práve konkrétna predstava o budúcom vládnutí mu v súčasnej politickej diskusii chýba najviac.

Matovič ako prekážka budúcej vlády

Osobitnú pozornosť venoval Igorovi Matovičovi, ktorého považuje za jednu z najväčších prekážok vytvorenia stabilnej opozičnej vlády. „S Matovičom samozrejme žiadna vláda nevydrží,“ vyhlásil Chmelár. Svoj názor zdôvodnil bývalého premiérovou nepredvídateľnosťou a presvedčením, že by ani po prípadnej dohode s ostatnými stranami neprestal prichádzať s ďalšími požiadavkami.

Opozičným lídrom preto odporučil, aby voličom otvorene povedali, či sú ochotní s Matovičom vládnuť. Ak jeho účasť vo vláde odmietajú, mali by podľa neho pracovať na získaní takej podpory, aby od neho po voľbách neboli závislí.

Práve vzťahy s Matovičovým hnutím komplikujú aj snahy o spoločný postup opozície. Matovič pozval PS, SaS, KDH aj Demokratov na spoločné novembrové zhromaždenia. Otázka vzájomnej spolupráce pritom zostáva jednou z tém opozičnej politiky.

Chmelár zároveň upozornil na voličov, ktorí sa síce odvrátili od vládnej koalície, ale neprešli k opozícii. Namiesto toho sa podľa neho stali znechutenými nevoličmi. Práve týmto ľuďom by mali opozičné strany ponúknuť presvedčivú alternatívu.

Súčasnú politickú situáciu označil za pat. Ani vláda, ani opozícia podľa neho výraznejšie neoslovujú voličov mimo svojich tradičných táborov. Za možné východisko považuje vytvorenie širšej vládnej koalície naprieč politickým spektrom, v ktorej by mohli spolupracovať niektoré dnešné koaličné aj opozičné strany. Takéto riešenie by podľa neho mohlo zmierniť napätie v spoločnosti.

(Článok pokračuje pod videom)

Európskych lídrov nešetril

Po domácej politike sa diskusia presunula k rokovaniu ministrov zahraničných vecí krajín G20 v americkej Atlante, na ktorom sa zúčastnil aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Jeho prítomnosť vyvolala napätie najmä medzi európskymi predstaviteľmi. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová obvinila Lavrova zo šírenia klamstiev o vojne na Ukrajine a vyhlásila, že Moskva svojím konaním nepreukazuje skutočnú ochotu rokovať o mieri.

Spor vyústil aj do zrušenia tradičnej spoločnej fotografie ministrov G20. Niektorí európski predstavitelia totiž odmietli fotografovanie po boku ruského ministra. Chmelár však postup európskych diplomatov ostro kritizoval. Podľa neho premrhali príležitosť využiť medzinárodné stretnutie na hľadanie konkrétnych diplomatických riešení. „Základom diplomacie je predsa hovoriť práve s tým, s ktorým nesúhlasíme,“ zdôraznil.

Európskym predstaviteľom vyčítal, že sa podľa jeho názoru sústreďujú na verejné odsudzovanie Ruska, no nedokážu predložiť vlastný plán na ukončenie vojny. Kallasovú dokonca označil za „výsmech diplomacie“ a nešetril ani predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. Vyslovil voči nej aj závažné obvinenia súvisiace s obstarávaním vakcín proti covidu. Išlo však o jeho hodnotenie, nie o konštatovanie právoplatne preukázanej trestnej zodpovednosti.

Chmelár tvrdil, že európski lídri nedokážu efektívne rokovať s predstaviteľmi Ruska. Ich vystupovanie prirovnal k správaniu „malých hysterických detí“. Na druhej strane európski diplomati na zasadnutí G20 žiadali Rusko o konkrétny krok smerom k mieru, najmä o prímerie v Čiernom mori, ktoré by umožnilo bezpečnejšiu prepravu poľnohospodárskych produktov. Moskva tento návrh neprijala.

Vojna zamrzla

Chmelár sa v relácii venoval aj možným scenárom ukončenia ruskej vojny proti Ukrajine. Súčasnú situáciu nepovažuje za jednoznačne rozhodnutý konflikt, skôr za dlhodobé vojenské a politické zablokovanie. „Ja hovorím, že ten konflikt je zamrznutý,“ uviedol.

Za jeden z možných scenárov označil riešenie pripomínajúce Kórejský polostrov, kde sa boje v roku 1953 zastavili prímerím, no nedošlo k uzavretiu mierovej zmluvy. Aj takéto riešenie by si podľa Chmelára vyžadovalo vážne diplomatické rokovania a záruky dodržiavania prípadnej dohody.

Európskej únii vyčítal, že podľa neho síce odmieta niektoré návrhy na ukončenie vojny, sama však neponúka dostatočne konkrétnu alternatívu.

Kritika sa ušla aj Ficovi či Blanárovi

Výhrady Chmelár adresoval aj slovenskej zahraničnej politike. Hoci obhajoval potrebu komunikácie s Moskvou, samotné stretnutia slovenských predstaviteľov s ruskými politikmi podľa neho nestačia.

Problém nevidí v tom, že minister zahraničných vecí Juraj Blanár cestuje do Moskvy. Za podstatnejšie považuje, že slovenská vláda napriek opakovaným vyhláseniam o potrebe mieru nepredložila podľa jeho hodnotenia konkrétnu vlastnú mierovú iniciatívu. „My stále hovoríme o mieri, ale žiadnu mierovú iniciatívu sme nenavrhli,“ upozornil.

Rozvíjanie hospodárskych alebo vedeckých kontaktov s Ruskom podľa neho nemožno automaticky považovať za mierovú politiku, ak ho nesprevádzajú kroky smerujúce k ukončeniu vojny.

Na otázku o kompetenciách a politickom vplyve ministra Blanára poznamenal, že slovenskú zahraničnú politiku podľa jeho názoru v rozhodujúcej miere určuje premiér Robert Fico.

Rusi späť na šampionát

Ďalšou témou relácie bol návrat ruských hokejových reprezentácií na svetové šampionáty po rozhodnutí Športového arbitrážneho súdu (CAS) v Lausanne.

Arbitráž vyhovela odvolaniu Ruskej hokejovej federácie a zrušila rozhodnutie Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) o pokračovaní zákazu účasti Ruska v sezóne 2026/2027. Dôvodom bolo nedostatočné preukázanie bezpečnostných rizík, na ktorých federácia svoje rozhodnutie postavila.

Verdikt však neznamená, že všetky organizačné otázky návratu Ruska sú vyriešené. Začlenenie ruských reprezentácií do už pripravených turnajov prináša vážne komplikácie. Rozpisy zápasov a zloženie skupín už boli pripravené bez Ruska, pričom otázniky vyvoláva aj postavenie ďalších reprezentácií vrátane Ukrajiny.

Chmelár sa nechcel púšťať do hodnotenia športových dôsledkov. Sústredil sa na politický rozmer celého sporu a otázku, či medzinárodné športové organizácie používajú pri posudzovaní jednotlivých krajín rovnaké pravidlá. Pripomenul vojenské konflikty, do ktorých boli zapojené Spojené štáty, a pýtal sa, prečo podobné požiadavky na vylúčenie športovcov nezaznievali aj v týchto prípadoch.

Kritizoval pritom aj bývalých hokejistov Dominika Hašeka a Michala Handzuša, ktorí sa verejne vyjadrovali proti účasti ruských športovcov na medzinárodných podujatiach. „Politika do športu nepatrí,“ zdôraznil.

Podľa Chmelára by sa mali rovnaké princípy uplatňovať na všetky štáty. Zároveň odmietol, aby športovci automaticky niesli následky rozhodnutí politického vedenia svojej krajiny. Odpor voči návratu Rusov označil v niektorých prípadoch za prejav protiruských predsudkov.

Proti obnoveniu účasti ruských reprezentácií sa však neozývajú iba jednotliví športovci. Výhrady vyjadrili aj viaceré národné hokejové zväzy. Nemecká federácia dokonca nevylúčila, že sa pre bezpečnostné a ekonomické riziká vzdá organizácie majstrovstiev sveta v roku 2027.

Odporcovia návratu zároveň upozorňujú, že Rusko pokračuje vo vojne proti Ukrajine a že športové úspechy môže využívať na štátnu propagandu.

Poľsko na hrane? Chmelár hovorí o útoku na právny štát

Záver relácie patril dramatickému dianiu v susednom Poľsku. Dlhodobý spor o obsadenie a nezávislosť tamojšieho Ústavného súdu vyústil na konci októbra do otvoreného konfliktu medzi vládou premiéra Donalda Tuska a prezidentom Karolom Nawrockým.

Kríza sa vyostrila v piatok 30. októbra po oznámení, že predsedovi Ústavného súdu Bogdanovi Święczkowskému a jeho podpredsedovi Bartłomiejovi Sochańskému bol na 30 dní pozastavený výkon funkcie. Rozhodnutie vyvolalo protesty a obvinenia z nezákonného prevzatia súdu. Poľský prezident následne prerušil zahraničnú cestu a vrátil sa do Varšavy. Kroky súvisiace so zmenou vedenia tribunálu označil za násilné prevzatie ústavnej inštitúcie.

Chmelár situáciu hodnotil mimoriadne ostro. „Toto už nie je vnútorná záležitosť Poľska, lebo to ohrozuje ústavné základy a právny štát v celej EÚ,“ vyhlásil. Podľa jeho názoru nešlo iba o bežný kompetenčný spor, ale minimálne o pokus o prevrat na Ústavnom súde.

Upozornil, že poľská ústava v článku 194 zveruje menovanie predsedu a podpredsedu Ústavného súdu prezidentovi republiky, ktorý ich vyberá z kandidátov navrhnutých zhromaždením sudcov. Samotná ústavná úprava menovania však ešte nerieši všetky právne otázky týkajúce sa súčasného pozastavenia výkonu funkcií a dlhoročného sporu o legitimitu obsadenia súdu.

Tusk vidí veci inak

Chmelár sa v hodnotení jednoznačne priklonil na stranu prezidenta Nawrockého. Tvrdí, že právny štát nemožno obnovovať prostredníctvom silových zásahov a obchádzania ústavných pravidiel.

Poľská vláda však udalosti vysvetľuje odlišne. Donald Tusk obvinil konzervatívnu opozíciu z dlhodobého podkopávania demokracie a právneho štátu. Vláda tvrdí, že sa usiluje obnoviť nezávislosť súdnictva po zásahoch počas predchádzajúcej vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Pozadie konfliktu siaha do roku 2015 a súvisí s politickými spormi o menovanie sudcov a fungovanie Ústavného súdu. Najnovším dôvodom napätia je aj postup prezidenta Nawrockého, ktorý odmietol prijať sľub od piatich sudcov zvolených súčasnou parlamentnou väčšinou. Tí následne zložili prísahu v parlamente, no vedenie súdu im neumožnilo vykonávať funkcie. Tusk obhajuje kroky svojej vlády potrebou zabezpečiť nezávislé fungovanie Ústavného súdu. Jeho politickí odporcovia naopak hovoria o porušovaní ústavy.

Chmelár však trvá na tom, že ani snaha napraviť prípadné pochybenia minulých vlád nemôže ospravedlniť postup, ktorý podľa jeho názoru nerešpektuje ústavné pravidlá. Za nebezpečný považuje aj spôsob, akým sa podľa neho v sporoch medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami oslabuje význam národných ústav. Takýto vývoj označil za nežiaduci centralizmus.

Varovanie pre Slovensko

Poľskú krízu Chmelár spojil aj s otázkou právomocí prezidenta na Slovensku. Pripomenul, že aj slovenská politická scéna rieši spory o rozsah menovacích kompetencií hlavy štátu. Za správny postup považuje obrátenie sa na Ústavný súd SR, ktorý môže v kompetenčnom spore poskytnúť záväzný výklad ústavy.

Podľa Chmelára má poľský prezident v niektorých oblastiach silnejšie postavenie než slovenská hlava štátu, čo mu dáva väčší priestor na blokovanie krokov vlády. Zároveň upozornil, že politický zápas v Poľsku sa netýka iba justície. Súvisí aj s odlišnými predstavami o obrane, hospodárskej politike a ďalšom smerovaní krajiny v Európskej únii.

Za znepokojujúce považuje aj to, že podľa neho na krízu dostatočne nereagujú predstavitelia ostatných štátov Vyšehradskej štvorky.

Chmelár na záver varoval, že vývoj v Poľsku môže mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre tamojšiu politiku, ale aj pre diskusiu o fungovaní právneho štátu a vzťahoch medzi národnými ústavnými inštitúciami a Európskou úniou.

Témy:
Eduard Chmelár
ta3

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.