Chmelár varuje: Merzov plán pre Ukrajinu môže byť vstupenkou Európy do vojny s Ruskom

Diskusia sa dotkla aj historicky citlivej témy Benešových dekrétov.  

Podľa Chmelára pridružené členstvo s bezpečnostnými garanciami aktivuje prísne záväzky v rámci európskeho práva, ktoré sú v otázkach pomoci napadnutému štátu ešte striktnejšie než známy článok 5 Lisabonskej zmluvy.

„To najnebezpečnejšie je, že pridružený člen má právo na bezpečnostné garancie. A to sa rovná vstupenke do priamej vojny s Ruskom. Článok 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii hovorí, že v prípade ozbrojenej akcie proti nejakému členovi sú všetky členské štáty povinné prísť na pomoc všetkými dostupnými prostriedkami.“

Analytik kritizoval európskych lídrov za to, že namiesto diplomatických riešení volia permanentnú militarizáciu a ignorujú realitu jadrovej veľmoci. V tejto súvislosti spomenul posun v myslení popredných ruských intelektuálov, ako je profesor Sergej Karaganov, ktorý sa z umiernených pozícií prepracoval až k radám na použitie taktických jadrových zbraní. Chmelár zdôraznil, že Európska únia v súčasnosti vojensky podporuje Ukrajinu výraznejšie ako Spojené štáty, pričom západné elity nepredložili ani jeden racionálny mierový návrh.

Kritika oslavy pronacistických kolaborantov na Ukrajine

V ďalšej časti diskusie sa Eduard Chmelár venoval vnútropolitickej situácii na Ukrajine a krokom prezidenta Volodymyra Zelenského. Ostro skritizoval jeho účasť na slávnostnom uložení pozostatkov Andreja Meľnyka na národnom vojenskom cintoríne, ktorého zaradili do Panteónu národných hrdinov. Meľnyk bol spoluzakladateľom Organizácie ukrajinských nacionalistov a divízie SS Galícia, ktorá sa podieľala aj na potlačení Slovenského národného povstania.

Chmelár v štúdiu odcitoval Meľnykov novoročný prejav z roku 1942, v ktorom deklaroval systematickú povinnosť pomáhať Adolfovi Hitlerovi v ťažení proti Moskve. Podľa analytika by mala proti oživovaniu takýchto tradícií dôrazne protestovať aj slovenská diplomacia.

„Národ, ktorý premení pronacistických spojencov na národných hrdinov, nemá demokratickú budúcnosť. A Zelenského režim sa opiera práve o takýchto ľudí. Na rozdiel od Ruska, kde neonacisti nemajú priamy vplyv na vládu, na Ukrajine ho majú, a to je škandál.“

Trauma Benešových dekrétov a stredná Európa s očami vzadu

Diskusia sa dotkla aj historicky citlivej témy Benešových dekrétov a snáh o ich prehodnocovanie, napríklad zo strany sudetonemeckého Landsmannschaftu. Chmelár si pri analýze stredoeurópskeho priestoru pomohol termínom spisovateľa Milana Kunderu o „morálnom gýči“ a prirovnal región k orlovi, ktorý má oči vzadu, pretože sa neustále pozerá do minulosti namiesto budúcnosti.

Analytik pripomenul, že odsun Nemcov bol síce ľudskou tragédiou, no jeho primárnou príčinou bola nacistická štátna politika, ktorú drvivá väčšina sudetonemeckého obyvateľstva podporovala. Dekréty navyše neboli osobnou iniciatívou prezidenta Edvarda Beneša, ale naplnením medzinárodného práva a záverov Postupimskej konferencie. Súčasná debata liberálnych elít v Česku, ktoré si podľa neho sypú popol na hlavu, deformuje historické fakty.

V4 funguje len ekonomicky, Slovensko potrebuje širšiu dunajskú geopolitiku

V záverečnej časti Chmelár analyzoval regionálnu spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky (V4). Podľa jeho slov je predstava o fungujúcej V4 v rovine politických deklarácií mŕtva, pretože jednotlivé štáty sledujú vlastné a diametrálne odlišné geopolitické ciele. Kým Poľsko sa orientuje na projekt Trojmoria pod vlastným vedením a Maďarsko sa snaží urobiť z Karpatskej kotliny centrum regiónu s okolitými štátmi ako satelitmi, slovenskí politici podľa neho chápu spoluprácu obmedzene – len cez prizmu ekonomiky, energetiky a infraštruktúry.

Ako alternatívu a strategickú víziu pre Slovensko načrtol Chmelár takzvaný dunajský formát, ktorý rozvíja aj český politológ Petr Drulák. Malo by ísť o širšie zoskupenie štátov bývalej Habsburskej monarchie vrátane Rakúska, Rumunska či Bulharska. Výhodou tohto spojenectva by bolo, že v ňom nefiguruje žiadna dominantná veľmoc typu Poľska alebo Nemecka, čo by menšie štáty prirodzene chránilo pred vonkajším tlakom a dominanciou.

Bojkot hlavy štátu zo strany opozície je hanbou pre demokraciu

Eduard Chmelár vyjadril vážne znepokojenie nad hlbokým štiepením slovenskej zahraničnej politiky a domácou politickou kultúrou. Kritizoval opozičné strany za to, že odmietajú pozvania prezidenta Petra Pellegriniho na spoločné diskusie za okrúhlym stolom v Prezidentskom paláci s odôvodnením, že nechcú legitimizovať koaličných alebo mimoparlamentných politikov, ktorých označujú za extrémistov.

Tento prístup, kedy napríklad europoslanec Martin Hojsík obviňuje prezidenta z nadpráce pre vládnu koalíciu, považuje analytik za detinský prejavený nedostatok rešpektu voči ústavným inštitúciám. Pripomenul výrok Tomáša Garrigua Masaryka, že demokracia je diskusia, a zdôraznil, že rešpekt k spoločným pravidlám musí platiť pre všetkých. Ak opozícia ignoruje hlavu štátu, ktorá je legitímne zvolená a prejavuje otvorenosť voči obom táborom, popiera tým samotnú podstatu demokratického zriadenia.