
Chodorkovskij kedysi sedel pri stole s Putinom, dnes patrí medzi jeho najtvrdších kritikov. V exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk bývalý najbohatší Rus varuje pred „studenou vojnou“ s Ruskom aj o tom, prečo je podľa neho Robert Fico nástrojom Moskvy.
Michail Chodorkovskij kedysi patril k mužom, ktorí pomáhali budovať systém dnešného Ruska. V 90. rokoch sa stal jedným z najbohatších oligarchov krajiny, vlastnil ropný gigant Jukos a ešte pred dvadsiatimi rokmi sedával pri stole s Vladimirom Putinom. Neskôr sa však ich cesty dramaticky rozišli.
Keď začal financovať opozíciu, podporovať nezávislé médiá a otvorene hovoriť o korupcii v Kremli, stal sa nepriateľom štátu. V roku 2003 ho zatkli ozbrojené jednotky priamo na letisku. Nasledoval politicky motivovaný proces, strata majetku a desať rokov vo väzení v trestaneckých kolóniách na Sibíri. Medzinárodné organizácie aj západní lídri jeho prípad dlhodobo označovali za pomstu Vladimira Putina.
Po prepustení v roku 2013 odišiel do exilu, dnes žije medzi Londýnom a Európou a patrí medzi najvýraznejšie tváre ruskej opozície v zahraničí. Kremeľ ho označuje za „zahraničného agenta“, jeho organizácie sú v Rusku zakázané a viacerí jeho spolupracovníci čelili zastrašovaniu či trestným stíhaniam.
V exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk Chodorkovskij hovorí, že Európu čaká „päť až sedem rokov studenej vojny s Ruskom“, kritizuje európsku slabosť a varuje pred podceňovaním Putinovho režimu.
„Nie je strašné byť bohatý. Nie je ani strašné byť slabý. Strašné je byť bohatý a slabý,“ hovorí v rozhovore.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- prečo podľa neho Putin bez mobilizácie nedokáže zásadne zmeniť situáciu na fronte,
- čo si Európa stále neuvedomuje o ruskej spoločnosti a mentalite,
- ako vníma Roberta Fica a politikov, ktorí udržiavajú vzťahy s Kremľom,
- prečo tvrdí, že Ukrajina je dnes jednou zo záruk európskej suverenity.
Michail Chodorkovský (august 2004)
Zdroj: reuters
Ako dnes vyzerá Rusko za vlády Vladimira Putina? Čo sa deje vo vnútri krajiny a čo si možno ľudia v Európe neuvedomujú?
Záleží na tom, koho sa na Západe opýtate. Pretože časť západných expertov rozumie Rusku veľmi dobre, ale niektorí mu nerozumejú vôbec.
Začnime sociologicky. V Rusku vždy, už niekoľko stoviek rokov, existovali dva prúdy – západniari a slovanofili. Tí západniari, teda ľudia, ktorí vidia ako vzor smerovanie k Európe, dnes tvoria približne 15 percent spoločnosti. Zvyčajne ich býva viac, okolo 30 percent, ale pre vojnu (na Ukrajine) sa ich počet znížil.
Ďalších približne 15 percent sú ľudia, ktorí sa považujú za beneficientov vojny. To sú ľudia, ktorí pracujú v obrannom priemysle, zúčastňujú sa na bojoch a dostávajú za to peniaze, alebo sú príbuznými týchto ľudí.
Zvyšných 70 percent sú ľudia, ktorí chcú, aby sa vojna skončila, ale zároveň nechcú, aby Rusko prehralo. Čo sa týka ekonomiky, Rusko dnes míňa na vojnu približne 8 percent HDP. Zvyčajne to býva okolo 5 až 6 percent. Je to ťažké, ale nie kritické.