Chorvátsko tlačí na Čiernu Horu pred vstupom do EÚ. Rieši vojnové zločiny aj hranice

Čierna Hora chce vstúpiť do EÚ v roku 2028. Chorvátsko však podmieňuje svoj súhlas vyriešením ôsmich dlhodobých sporov.  

Chorvátsko podrobne stanovilo osem dlhodobých požiadaviek, ktoré by mala Čierna Hora splniť, aby si zabezpečila jeho súhlas s pristúpením do EÚ. Záhreb tieto požiadavky považuje za jasne stanovené a vykonateľné, o čom písomne informoval členské štáty, Európsku komisiu a predsedu Európskej rady. TASR o tom informuje podľa agentúry Hina a stanice Euronews.

Čierna Hora má k členstvu v EÚ najbližšie z kandidátskych krajín, keď uzavrela 21 zo všetkých 33 prístupových kapitol. Podgorica má ambíciu stať sa členom EÚ v roku 2028, čo však môžu ohroziť dlhotrvajúce spory s Chorvátskom. Mnohé z nich siahajú až do obdobia rozpadu Juhoslávie v 90. rokoch.

História a požiadavky na zmierenie

„Chorvátsko si úprimne želá uzavrieť túto bolestivú kapitolu spoločnej histórie a vybudovať s Čiernou Horou vzťah zameraný na budúcnosť. Vzájomná dôvera a skutočné, trvalé zmierenie však nemôžu vzniknúť bez vyriešenia týchto otázok,“ uvádza sa v chorvátskom dokumente.

Podgorica v pondelok uzavrela rokovania v troch oblastiach – štatistika, hospodárska politika a zamestnanosť. Záhreb brzdí pokrok v ďalších štyroch – v doprave, zahraničných vzťahoch, základných právach a vnútorných záležitostiach. Odvoláva sa na svojich osem dlhodobých podmienok, ktoré podľa neho Čierna Hora nesplnila a preto nemôže uzavrieť vymenované kapitoly.

Pamätníky a reštitúcia majetku

Medzi najcitlivejšie požiadavky patrí odškodnenie za zadržiavanie približne 300 chorvátskych štátnych príslušníkov. V období od októbra 1991 do augusta 1992 boli umiestnení vo väzenskom tábore Morinj v Čiernej Hore, kde boli týraní. Chorvátsko zároveň požaduje, aby v areáli bývalého tábora zostala trvalo viditeľná pamätná tabuľa. Po protestoch čiernohorských nacionalistických skupín bol okolo nej inštalovaný veľký kovový rám. Záhreb tiež požaduje premenovanie mestského bazéna v Kotore pomenovaného podľa bývalého vodného pólistu Zorana Gopčeviča. Ten však pôsobil ako strážca v tábore Morinj.

Ďalšou požiadavkou je stíhanie ľudí zodpovedných za vojnové zločiny počas vojny v rokoch 1991–1995 vrátane vysokopostavených činiteľov na základe doktríny veliteľskej zodpovednosti. Záhreb tiež chce, aby Čierna Hora pomohla lokalizovať pozostatky 14 osôb, ktoré sú od vojny nezvestné.

Riešenie hraníc a majetkových sporov

Čierna Hora má takisto vyriešiť dlhotrvajúce majetkové spory, keď ešte začiatkom 90. rokov boli chorvátske rodiny nezákonne zbavené majetku bez primeranej náhrady. V dokumente Záhreb poukazuje na to, že zákon z roku 2021 umožnil reštitúciu pozemkov v regióne, kde prevažne žije albánska menšina, čo „vyvoláva obavy z nerovnakého zaobchádzania v porovnateľných prípadoch“.

Zároveň žiada vrátenie výcvikovej plachetnice Jadran, ktorá je pod kontrolou Čiernej Hory od rozpadu Juhoslávie v roku 1991.

V neposlednom rade požaduje vyriešenie sporov na pozemnej aj námornej hranici v súlade s rozhodnutím Arbitrážnej komisie Konferencie o Juhoslávii. Chorvátsko má nevyriešený spor o námornú hranicu aj so Slovinskom, ktoré však kvôli tomu 1. júla 2013 nezablokovalo vstup Záhrebu do EÚ.