Chrípka a covid klopú na dvere. Očkovali ste sa a ochoreli ste? Lekárka vysvetľuje, prečo sa to deje

Hoci je jeseň slnečná a teplá, nápor v niektorých ordináciách je horší ako vlani. Sezóna respiračných ochorení sa ešte len rozbieha, no v časti lekární sa už minuli vakcíny a ľudia čakajú na druhé kolo dodávok. Čo by ste mali vedieť o chrípke a covide v sezóne 2026/2027? Prinášame odpovede na 20 kľúčových otázok.  

Škrabanie v hrdle, horúčky, nádcha, kašeľ. Chrípka a covid môžu mať napohľad podobné príznaky, no líšia sa sezónnosťou aj priebehom. Kým prvým vírusom sa môžete infikovať hocikedy počas roka, chrípka vrcholí najmä v zime. Navyše, od pandémie sa zmenili aj symptómy, akými sa covid prejavuje. Ako ich rozlíšiť, kedy má význam testovanie, a prečo chrípku nevyliečite antibiotikami, vysvetlila pre Pravdu všeobecná lekárka pre dospelých z Košíc Diana Baranová.

V článku vysvetľujeme:

• či má covid odlišné príznaky ako počas pandémie,

• prečo antibiotiká nezaberajú na chrípku,

• či si dať zmerať protilátky pred očkovaním,

• kedy príde ďalšia dodávka vakcín,

• ako sa môže stať, že niekto po očkovaní ochorie.

1. Začínajú sa sezóny chrípky a covidu v rovnakom čase?

Skúsenosti košickej lekárky hovoria, že „skôr nie ako áno“. Ako vysvetlila pre Pravdu, covid sa môže vyskytovať kedykoľvek počas celého roka, zatiaľ čo chrípka má oveľa výraznejšiu sezónnosť. V našich podmienkach sa jej výskyt podľa Baranovej zvyčajne zvyšuje v chladnejších mesiacoch a vrcholí v januári a februári. No existujú aj výnimky, napríklad, keď si pacient vírus dovlečie zo zahraničia. Príkladom je pacient, ktorý sa na chrípku liečil v máji po návrate z USA.

Na jeseň sa v ambulancii stretávajú podľa jej slov s rôznymi respiračnými infekciami, ktoré majú podobné príznaky. Aktuálne v ambulancii vnímajú, že covid sa môže objaviť ešte pred výraznejším nástupom chrípky. „Nie je to však pravidlo a konkrétne poradie závisí od aktuálnej epidemiologickej situácie,“ ozrejmila.

2. Aké faktory ovplyvňujú príchod jednotlivých vĺn chrípky a covidu?

O nástupe jednotlivých vĺn chrípky alebo covidu rozhoduje podľa Baranovej viacero faktorov. Medzi nimi sú cirkulácia vírusov, vznik nových variantov, celková úroveň imunity populácie aj správanie ľudí.

„Najčastejšie to vidíme v súvislosti so začiatkom školského roka. Na jeseň sa deti vracajú do škôl a škôlok, dospelí do práce a viac času trávime v uzavretých priestoroch, kde sa kvapôčkové infekcie ľahšie šíria. Veľký význam má aj vetranie a vlhkosť vzduchu. Samotný pokles teploty vonku však určite nie je jedinou príčinou,“ vysvetlila.

3. Zmenili sa príznaky covidu v porovnaní s prvými rokmi pandémie?

Baranová hovorí, že klinický obraz covidu sa v porovnaní s pandemickými rokmi sa „rozhodne“ postupne zmenil. „Dnes sa covid často prejavuje príznakmi podobnými bežnej infekcii horných dýchacích ciest – bolesťou hrdla, nádchou, kašľom, únavou, bolesťou hlavy či horúčkou. Strata čuchu a chuti, ktorá bola v prvých rokoch pandémie pomerne charakteristická, sa pri novších variantoch vyskytuje menej často, nezmizla však úplne,“ opísala Baranová.

Covid však môže mať aj naďalej závažný priebeh. „Najmä u rizikových pacientov, no ja osobne ako všeobecný lekár v posledných troch rokoch zaznamenávam skôr ľahšie priebehy. Takmer vždy mi pacienti udávajú bolesti hlavy, kĺbov, svalov, únavu a slabosť. V takých prípadoch viem, že je namieste urobiť antigénový test,“ poznamenala.

4. Pribudli nejaké ďalšie príznaky covidu, ktoré ste si všimli?

Baranová hovorí, že skôr ako úplne nové príznaky ide o rôznorodý klinický obraz. „Pacienti môžu mať výraznú bolesť hrdla, zachrípnutie, nádchu, kašeľ, bolesti svalov, únavu, no aj tráviace ťažkosti. Musím povedať, že tieto prejavy však nie sú špecifické iba pre covid. V ambulancii preto nemôžeme pôvodcu infekcie spoľahlivo určiť len podľa toho, ako pacient svoje príznaky opisuje,“ doplnila.

5. Je možné si zameniť chrípku a covid? Aké majú rozlišovacie znaky?

Baranová pripúšťa, že chrípku a covid si možno aj zameniť. Obe ochorenia môžu spôsobiť horúčku, kašeľ, bolesti svalov, hlavy a výraznú únavu. Rozdiel je v ich nástupe. Pre chrípku je typický často náhly začiatok – človek sa v priebehu niekoľkých hodín môže dostať zo stavu plného zdravia do stavu výraznej slabosti s vysokou horúčkou, zimnicou a bolesťami celého tela. Covid mal podľa Baranovej v minulosti podobný priebeh, no podľa aktuálnych skúseností, ktoré má z ambulancie, ide väčšinou o miernejšie priebehy bez náhleho začiatku.

„Podľa samotných príznakov ich však napriek tomu nie vždy dokážeme spoľahlivo rozlíšiť. Dostupné a nápomocné sú kombinované testy na určenie pôvodcu. Najmä u rizikových pacientov je dôležité neprehliadnuť možnosť včasnej antivírusovej liečby, ak je indikovaná a potrebná,“ vysvetlila.

6. Aké rozlišovacie znaky majú prechladnutie a covid?

Podľa Baranovej je možné zameniť si prechladnutie a covid predovšetkým v prvých dňoch ochorenia. Bežné prechladnutie sa podľa nej často prejavuje nádchou, kýchaním, škriabaním v hrdle a miernejšími celkovými príznakmi. Covid síce môže začínať veľmi podobne alebo úplne rovnako, no predsa len rozdiely existujú aj keď nie sú vždy zreteľné.

„Výrazná únava, bolesti hlavy, horúčka či bolesti svalov môžu upozorniť na systémovejšiu infekciu, ale ani tieto príznaky nie sú vždy jednoznačné,“ pokračovala lekárka. Ak existuje podozrenie na covid, význam má testovanie, a to najmä u rizikových pacientov a v situáciách, keď výsledok môže ovplyvniť liečbu alebo ochranu blízkych či zraniteľných osôb.

7. Prečo antibiotiká nezaberajú na chrípku?

Chrípku totiž spôsobuje vírus a antibiotiká účinkujú a majú sa predpísať na liečbu bakteriálnej infekcie. Baranová podotkla, že ich použitie preto nie je pri nekomplikovanej chrípke namieste. Vysvetlenie je jednoduché – na vírus jednoducho neúčinkujú. „Ich zbytočné užívanie môže spôsobiť nežiaduce účinky a podporuje vznik antibiotickej rezistencie, keď sa baktérie stávajú odolnými voči liekom,“ poukázala.

8. Prečo je dôležité urobiť CRP pred ich nasadením?

Užitočným pomocníkom je v prípade nejednoznačnosti CRP test, no nie je nevyhnutné robiť ho pri každej viróze. Pacienti však takúto možnosť vyšetrenia podľa Baranovej obvykle vítajú a niekedy už prídu aj s výsledkom CRP testu z lekárne.

„Lekár by mal výsledok CRP hodnotiť vždy aj spolu s príznakmi, fyzikálnym vyšetrením a celkovým stavom pacienta. Neliečime samozrejme len číslo. Cieľom nie je predpisovať antibiotiká automaticky, ale použiť ich vtedy, keď sú indikované a potrebné,“ spresnila.

9. Koľkokrát za sezónu človek môže dostať chrípku?

Baranová hovorí, že hoci sa v praxi s opakovanou nákazou chrípky počas jednej sezóny nestretla, teoreticky je možná. Ako vysvetlila, po prekonaní chrípky si organizmus totiž vytvára imunitnú odpoveď proti konkrétnemu vírusu.

Na druhej strane, počas jednej sezóny môžu cirkulovať rôzne typy a podtypy chrípky. Človek preto podľa nej nemusí byť dostatočne chránený pred ďalším z nich. Zároveň podľa lekárky platí, že nie každá ďalšia viróza s podobnými príznakmi počas sezóny je chrípka, pretože môže ísť o iné typy respiračných vírusov alebo covid.

10. Koľkokrát za sezónu sa pacient môže infikovať covidom?

Maximálny počet infekcií covidu za sezónu podľa košickej odborníčky neexistuje. „Opätovná infekcia je možná, pretože imunita postupne slabne a vírus sa mení. Riziko závisí aj od aktuálne cirkulujúceho variantu, času od predchádzajúcej infekcie alebo očkovania a aktuálnej kondície a zdravotného stavu človeka,“ menovala.

11. Aký najhorší scenár hrozí pri chrípke a kto by sa mal dať zaočkovať?

Baranová sa svojím pacientom snaží prízvukovať, že chrípka je naozaj vážne ochorenie. Môže totiž viesť k mnohým komplikáciám – od zápalu pľúc, stredného ucha, srdcového svalu, cez výrazné zhoršenie chronických ochorení, až po hospitalizáciu. V najťažších prípadoch môže viesť až k úmrtiu .

Medzi najrizikovejšie skupiny patria seniori, malé deti, tehotné ženy, ľudia s chronickými ochoreniami srdca, pľúc či diabetom a pacienti s oslabenou imunitou. Baranová poukázala aj na zdravotníkov a ľudí, ktorí sa starajú o rizikových pacientov. Pre nich je očkovanie podľa nej dôležité, pretože neznižuje len riziko infekcie, ale predovšetkým hrozbu závažného priebehu a komplikácií.

12. Sú vakcíny dostupné?

Prvé dodávky sa distribuovali začiatkom októbra. Po troch týždňoch niektoré lekárne a polikliniky v Bratislave hlásia, že očkovacie látky sú fuč. Pre sezónu 2026/2027 je pritom naplánovaný dovoz približne 315-tisíc dávok injekčných vakcín proti chrípke a 55-tisíc dávok nosových očkovacích látok pre deti. Ujsť by sa počas hlavného obdobia očkovania podľa rezortu mali všetkým, ktorí majú záujem.

V porovnaní s minulou sezónou ide podľa ministerstva zdravotníctva nárast o osem percent pri injekčných vakcínach a o 25 percent pri nosových vakcínach. Proti chrípke sa vlani nechalo zaočkovať presne 294 047 ľudí, teda necelých šesť percent poistencov. Ministerstvo pri tomto údaji upozornilo aj na ďalšie číslo, a to, že ďalších 23 135 ľudí si dávky očkovacej látky neprevzalo.

„Tento údaj je dôležitý aj pri hodnotení zásobovania v predchádzajúcej sezóne, nakoľko dokladuje, že vakcín ani v minulej sezóne nebol nedostatok,“ uviedol pre Pravdu.

13. Kedy má prísť ďalšia dodávka vakcín?

Ďalšia dodávka sa podľa ministerstva očakáva na prelome októbra a novembra. Slovenská lekárnická komora (SLeK) však počíta s tým, že zvyšné množstvo objednaných vakcín príde až v prvom novembrovom týždni.

„Rozhodnutím držiteľa registrácie bola objednávka rozdelená na dve dodávky, teda na rozdiel od iných rokov neboli začiatkom októbra dodané všetky objednané vakcíny, čo na cca dve týždne spôsobí dočasnú nedostupnosť,“ uviedla riaditeľka Úradu SLeK Lenka Vasiľová.

V lekárňach sa zatiaľ neočkuje. Existuje len zopár výnimiek, keď v nich očkovanie zabezpečuje lekár. Slovenská lekárnická komora vysvetlila, že legislatíva umožňuje očkovať v lekárňach iba proti chrípke.

14. Ako dlho po očkovaní proti chrípke zostávajú v tele protilátky?

Ochranná imunitná odpoveď sa podľa Baranovej vytvára približne do dvoch týždňov. „Postupne počas sezóny slabne a chrípkové vírusy sa menia, preto sa odporúča očkovanie nevyhnutne každú sezónu aktuálnou vakcínou. Prítomnosť protilátok pritom neznamená absolútnu ochranu pred infekciou, ale každopádne, výrazne znižuje riziko vážneho priebehu a komplikácií,“ povedala Baranová.

15. Ako dlho po očkovaní proti covidu zostávajú v tele protilátky?

Hladina protilátok postupne klesá aj po očkovaní proti covidu, podľa Baranovej však bunková imunita môže pretrvávať dlhšie. Ochrana pred infekciou závisí podľa nej aj od aktuálneho variantu vírusu. „Očkovanie však môže naďalej poskytovať významnú ochranu pred závažným priebehom,“ podotkla.

16. Je potrebné si dať zmerať protilátky pred očkovaním?

„Nie, rutinné meranie protilátok pred očkovaním proti chrípke ani covidu nerobíme, ani sa neodporúča,“ zdôraznila lekárka. Výsledok totiž nemusí spoľahlivo vypovedať o celkovej imunite a ochrane organizmu. „O potrebe očkovania rozhodujeme podľa aktuálnych odporúčaní, veku, zdravotného stavu a prítomných rizikových faktorov,“ pokračovala.

17. Je možné použiť na očkovanie proti chrípke a covidu vakcíny z predchádzajúceho roka?

Baranová priblížila, že pri chrípke sa používa vakcína určená pre konkrétnu sezónu, pretože jej zloženie sa pravidelne mení a aktualizuje. Vakcíny sa prispôsobujú vývoju vírusu aj pri covide. „O použití konkrétnej vakcíny rozhoduje jej schválené použitie, exspirácia a platné odporúčania,“ spresnila.

18. Ako sa na priebehu sezóny respiračných ochorení odráža aktuálne jesenné počasie?

Jeseň podľa zdravotníčky vytvára podmienky na šírenie respiračných vírusov, pretože sa viac stretávame v menej vetraných interiéroch, no chlad vírus nespôsobuje. Hoci by sa pri súčasnom slnečnom jesennom počasí zdalo, že v ambulanciách bude menej pacientov, opak je pravdou.

„Napriek tomu vôbec nevnímam menej pacientov s respiračnými ochoreniami ako po iné roky. Povedala by som, že je to možno ešte horšie. Základ tu tvorí najmä prevencia. Zlatým štandardom je pravidelné vetranie, hygiena rúk, zdravá a pestrá strava, pohyb na čerstvom vzduchu a kvalitný spánok, ktorý je pre imunitu naozaj kľúčový,“ zdôraznila lekárka. K preventívnym opatreniam by zaradila aj obmedzenie kontaktov počas ochorenia a očkovanie podľa odporúčaní.

19. Prečo sa treba očkovať proti chrípke ak je človek zdravý?

Ak je človek mladý a cíti sa zdravý, nie je podľa lekárky zaručené, že chrípku ľahko zvládne. „Aj taký človek môže mať ťažký priebeh chrípky a byť na niekoľko dní, skôr až týždňov vyradený z bežného života. A tiež môže mať vážne komplikácie,“ vyzdvihla.

Baranová dodala, že svojim pacientom vysvetľuje, že očkovanie nie je zárukou, že nikdy neochorejú, ale spôsob ako znížiť riziko závažného priebehu a komplikácií. Zároveň pomáha chrániť ľudí, pre ktorých môže byť chrípka nebezpečnejšia – napríklad seniorov či chronicky chorých členov rodiny „A práve preto má obrovsky význam aj u zdravých ľudí,“ uzavrela.

20. Prečo niektorí ľudia ochorejú po očkovaní?

Ak človek ochorie krátko po očkovaní, môže to podľa lekárky znamenať, že sa nakazil ešte pred vytvorením dostatočnej imunitnej ochrany, ktorá sa rozvíja približne dva týždne. „Môže ísť aj o inú respiračnú infekciu, iný respiračný vírus alebo môže ísť aj o vírus chrípky napriek očkovaniu, pretože ochrana v danom dvojtýždňovom okne nie je stopercentná,“ vysvetlila.

Odborníčka priblížila, že po očkovaní sa môžu objaviť len lokálne prechodné reakcie, napríklad bolesť v mieste vpichu, mierna únava, bolesti svalov či mierne zvýšená teplota. „Ide o reakciu organizmu na vakcínu, dôkaz, že imunitný systém intenzívne pracuje, nie o chrípku spôsobenú očkovaním,“ poukázala.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
chrípka
COVID

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.