Chybné lístky, zamenené hlasy aj sporný mandát ministra. Bujňák vysvetľuje, čo hrozí po voľbách

Spojené komunálne a regionálne voľby priniesli viacero sporných momentov. Volebné komisie rozdávali nesprávne hlasovacie lístky, objavili sa chyby pri sčítavaní hlasov aj problémy s digitálnymi občianskymi preukazmi. Otázniky vyvolalo tiež zvolenie ministra Samuela Migaľa za krajského poslanca. Ústavný právnik Vincent Bujňák vysvetľuje, kedy môže do výsledkov volieb zasiahnuť súd, prečo by mali členovia volebných komisií niesť väčšiu zodpovednosť a aké zmeny volebných pravidiel by mali zmysel.  

Spojené voľby majú podľa Bujňáka jednu zásadnú výhodu – posilňujú legitimitu zvolených predstaviteľov samospráv. Ich problémom však môže byť neprehľadnosť, najmä v Bratislave a Košiciach, kde voliči rozhodujú o viacerých úrovniach zastupiteľstiev.

„Skôr je potrebné vysvetľovať aj ľuďom, kto má aké kompetencie,“ uviedol ústavný právnik. Opätovné oddelenie komunálnych a regionálnych volieb preto nepovažuje za nevyhnutné.

Zdržanlivý je aj pri návrhoch obmedziť počet funkčných období starostov, primátorov či županov. Podľa neho by mali o pokračovaní politikov rozhodovať predovšetkým voliči. „Skôr toto je otázka, ktorú by mal rozhodnúť volič a mal by jednoznačne povedať, či niekto vykonával svoju prácu dobre alebo nie,“ zdôraznil.

Výhrady má aj k predĺženiu funkčného obdobia zo štyroch na päť či šesť rokov. „Každé predĺženie spôsobuje oslabenie váhy vášho hlasu ako voliča,“ upozornil. Ak by sa mandáty predlžovali, malo by to byť podľa neho vyvážené účinnejším miestnym referendom o odvolaní predstaviteľov samospráv, ktoré dnes na Slovensku podľa jeho hodnotenia prakticky nefunguje.

Chyby komisií môžu ovplyvniť výsledky volieb

K najvážnejším problémom volebného víkendu patrili nesprávne hlasovacie lístky. V bratislavskej Karlovej Vsi sa našlo približne 40 lístkov určených pre Banskobystrický kraj, pričom minimálne jeden volič na takomto lístku hlasoval. Podobný problém zaznamenali v Bíňovciach v okrese Trnava, kde sa objavili lístky z Dunajskej Stredy.

Bujňák upozorňuje, že treba rozlišovať medzi neplatným hlasom spôsobeným chybou voliča a pochybením volebnej komisie.

„Tá chyba nenastala v dôsledku toho, čo urobil volič, ale v dôsledku toho, čo urobila tá okrsková komisia,“ vysvetlil.

Takéto prípady by mali byť osobitne zaznamenané, aby bolo možné posúdiť ich vplyv na výsledok. Ak je rozdiel medzi kandidátmi výrazný, niekoľko chybných hlasov spravidla výsledok nezmení. Pri tesnom súboji však môže byť situácia iná.

„Zásah do výsledku volieb má byť výnimka, veľmi ojedinelá výnimka,“ zdôraznil Bujňák.

O prípadnej žalobe rozhoduje Najvyšší správny súd. Podať ju možno do desiatich dní od zverejnenia výsledkov, pričom právo majú len zákonom určené subjekty vrátane kandidujúcich politických strán, desiatich percent oprávnených voličov v obvode či neúspešného kandidáta s najmenej desiatimi percentami platných hlasov.

Problémom boli aj nesprávne zapísané výsledky, keď hlasy jedného kandidáta pripísali inému. Podobná zámena sa podľa Bujňáka stala už pri prezidentských voľbách v roku 2024 vo Vajnoroch.

Ústavný právnik preto navrhuje posilniť zodpovednosť členov volebných komisií. „Keď ste v okrskovej komisii, tak tam nejdete sedieť, ale idete tam vykonávať verejnú moc v tom danom momente,“ pripomenul. Za vážne pochybenia by podľa neho mali existovať konkrétne následky.

Digitálne doklady môžu zlyhať, minister má problém s mandátom

Počas volieb sa objavili aj problémy s aplikáciou eDoklady. Jej výpadok znemožnil niektorým voličom preukázať totožnosť digitálnym občianskym preukazom.

Podľa Bujňáka však technické zlyhanie nemožno automaticky považovať za zásah do volebného práva. Iné by bolo, keby komisia odmietla overiť digitálny doklad napriek tomu, že by to technicky bolo možné. Ak overenie nefunguje, volič musí použiť klasický občiansky preukaz.

Osobitný ústavnoprávny problém vznikol v Prešovskom samosprávnom kraji, kde bol za poslanca zastupiteľstva zvolený minister Samuel Migaľ.

Podľa Bujňáka ústava neumožňuje súčasný výkon ministerskej funkcie a funkcie v inom orgáne verejnej moci, akým je aj krajské zastupiteľstvo.

„Tam sa potom máte rozhodnúť, či chcete jedno alebo druhé,“ skonštatoval.

Migaľ sa tak môže krajského mandátu neujmúť, odísť z vlády alebo sa vrátiť do Národnej rady. Súbeh mandátu poslanca parlamentu a krajského zastupiteľstva totiž podľa ústavného právnika možný je.

Pri všeobecnom návrhu „jeden mandát stačí“ však Bujňák upozorňuje aj na nevýhody. Politici, ktorí pôsobia v samospráve aj parlamente, môžu podľa neho účinnejšie presadzovať napríklad výstavbu diaľnic či obchvatov. Aj v tomto prípade by preto mal byť konečným hodnotiteľom volič.

Dvojkolové voľby županov či zachovanie moratória?

Tesný súboj v Košickom samosprávnom kraji otvoril otázku návratu k dvojkolovej voľbe županov. Bujňák pripomína, že dvojkolový systém môže lepšie odzrkadľovať skutočnú podporu kandidátov, ako ukázali aj prezidentské voľby v rokoch 2014 a 2024, keď víťaz prvého kola napokon prehral.

„Ten dvojkolový systém lepšie odzrkadľuje tú skutočnú vôľu voličov,“ vysvetlil. Podľa neho ide o rozhodovanie medzi silnejšou legitimitou zvolených predstaviteľov a úsporou verejných financií.

Za opodstatnené považuje aj súčasné 48-hodinové volebné moratórium. Jeho zmyslom je upokojiť atmosféru pred hlasovaním a obmedziť vplyv posledných emotívnych kampaňových odkazov vrátane tých na sociálnych sieťach. Nesmie však byť neprimerane dlhé.

Spor o Kuffu by mohol definitívne vyriešiť Ústavný súd

Rozhovor sa dotkol aj sporu o nomináciu Filipa Kuffu na ministra životného prostredia. SNS aj premiér Robert Fico trvajú na jeho vymenovaní, prezident však podľa Bujňáka nie je úplne bez možností.

Hlava štátu môže kandidáta vymenovať, za úzko vymedzených okolností odmietnuť alebo požiadať Ústavný súd o záväzný výklad ústavy.

Odmietnutie nominácie by však muselo byť presvedčivo odôvodnené ohrozením riadneho chodu ústavných orgánov. Samotná možnosť, že kandidát môže byť v budúcnosti obvinený, podľa Bujňáka nestačí. „Je to príliš abstraktná hrozba,“ upozornil.

Za najvhodnejšie riešenie považuje práve výklad Ústavného súdu, ktorý by jasne určil hranice právomocí prezidenta pri vymenúvaní ministrov. Rozhodnutie pléna by bolo záväzné aj pre budúcich prezidentov a premiérov, pokiaľ by sa nezmenila ústava.

„Najlepšie riešenie z pohľadu ústavného práva by bolo raz a navždy to vyriešiť, a to je cestou výkladu,“ uviedol Bujňák.

Hoci by sa tým rozhodnutie o nominácii oddialilo, podľa ústavného právnika by sa mohla odstrániť neistota, ktorá sa v slovenskej politike opakovane vracia už od roku 1993.

„A povedzme si otvorene, na to máme Ústavný súd, aby takéto otázky riešil,“ uzavrel.

Témy:
Vincent Bujňák
komunálne voľby 2026
voľby do VÚC 2026

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.