Čierna bilancia utopených má svoje dôvody. Topiaci sa opakovane dopúšťajú rovnakej chyby

Zabudnite na dramatické filmové scény, ako topiaci človek okolo seba máva rukami a zúfalo kričí o pomoc. Topenie je rýchle a tiché, a dokonca aj na súši môže nastať jeho „sekundárna“ fáza. Posledný týždeň priniesol alarmujúcu čiernu bilanciu. Dokáže si topiaci pomôcť vo vode sám, a prečo modré plavky nie sú vhodné na kúpanie?  

Len za posledný víkend – od piatka do nedele – záchranári štartovali k 13 topiacim sa. „Ide predovšetkým o Bratislavský kraj, kde boli záchranári na výjazd vyslaní sedemkrát, pričom, žiaľ, v šiestich prípadoch muselo byť konštatované úmrtie,“ priblížila Pravde Petra Klimešová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby.

Viac mŕtvych ako po nehodách

Údaje, ktoré zverejnila cez víkend polícia, ukazujú, že ročne sa na Slovensku utopí zhruba 100 až 130 ľudí, pričom najväčšia koncentrácia je počas hlavnej sezóny. Mesačne príde o život 30 až 40 ľudí, čo je takmer dvakrát viac ako pri dopravných nehodách (19 až 23 osôb/mesiac).

Bližšie dáta má Slovenský Červený kríž. Podľa dostupných štatistík z rokov 2022 a 2023 tvorili nadpolovičnú väčšinu utopených na Slovensku muži po päťdesiatke. „Znepokojujúca je však aj situácia vo vekovej kategórii 15 až 24 rokov, kde je utopenie treťou najčastejšou príčinou smrti – hneď po dopravných nehodách a úmyselnom sebapoškodzovaní. Celosvetovo je však utopenie hlavnou príčinou úmrtia detí vo veku 5 až 14 rokov,“ uviedol pre Pravdu Michal Baran, vedúci školiaceho strediska vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža v Bratislave.

Úmrtia z posledných dní však podľa neho mohli byť spôsobené aj podcenením vlastného zdravotného stavu. „V takýchto horúcich dňoch totiž musíme dbať na to, aby sme predišli šoku z chladu. Keď rozhorúčení ľudia skočia do studenej vody, dochádza k teplotnému šoku, zrýchlene a plytko dýchajú, zvýši sa im tepová frekvencia, no zároveň sa im zúžia cievy. To môže viesť až ku strate vedomia či zástave krvného obehu,“ uviedol pre Pravdu.

Smrtiaci koktail

Roman (48) sa naučil plávať počas základnej školy. Patrí k pravidelným plavcom a vo vode ho prekvapí len máločo. Keď zaloví hlbšie v mysli, predsa len natrafí na jeden faktor – chlad. Topiť sa, našťastie, nikdy nezačal. I keď na to nie je hrdý, priznáva, že do jazera vošiel už aj pod vplyvom alkoholu. „Opitý plavec je „väčší hrdina“, majster sveta. Nevníma tak hĺbku, ponor, môže preceniť svoju výdrž,“ hodnotí spätne.

Na to, že „drinky“ a plávanie príliš neladia, apeluje aj polícia. „Konzumácia alkoholu pred plávaním alebo počas pobytu vo vode výrazne zvyšuje riziko tragických udalostí, pretože zhoršuje úsudok, koordináciu aj schopnosť správne reagovať v krízových situáciách,“ zdôraznil policajný hovorca Roman Hájek.

Otázne tak je, či by tvrdý alkohol vôbec mal byť v ponuke bufetov na brehu jazier. Baran sa obáva, že zákaz by situáciu nevyriešil, pretože tí, ktorí chcú piť alkohol, si ho aj tak dokážu zaobstarať. „Domnievam sa, že dôležitejšie je, aby si ľudia začali uvedomovať svoju zodpovednosť za vlastné zdravie a život. Rovnako by si mali uvedomiť svoju zraniteľnosť a to, že svojou nezodpovednosťou môžu ohroziť aj ostatných,“ myslí si.

Na podgurážených návštevníkov nás upozornil aj plavčík Adam, ktorého sme stretli v areáli bratislavských Zlatých pieskov. I keď bezpečnostná služba kontroluje obsah batožiny, niektorým sa podarí prekĺznuť s alkoholom. Nejde len o ich správanie pod vplyvom látky. Ak rozbijú sklo, ohrozujú tým aj iných. Plavčíci sa ich síce od pitia snažia odhovoriť, no apel nemá vždy pozitívnu odozvu. V podobe zranení po črepinách na ich konanie doplácajú ostatní a deti si z nich podľa Adama berú „zlý príklad“.

Ako vyzerá topenie

I keď je vo filme topenie často zobrazované veľmi dramaticky, plavčíci aj Slovenský Červený kríž sa zhodujú, že to tak nie je. Zväčša je tiché, nevýrazné a topiaci sa človek je na hladine viditeľný len pár desiatok sekúnd. Neplatia ani dobre známe scény so zúfalými výkrikmi o pomoc. „Takýto človek nekričí, lebo lapá po dychu. Hlava topiaceho človeka je v záklone, ústa sú na úrovni hladiny, a jeho pohyb pripomína lezenie po rebríku,“ vysvetlil Baran.

Toto štádium trvá asi 20 až 60 sekúnd. Keď sa hladina za topiacim uzavrie, zo začiatku sa snaží pod vodou zadržať dych, čo najdlhšie. Dokáže to však len maximálne na pár desiatok sekúnd. Ako ďalej priblížil, i keď sa človek v krízovej situácii stále aktívne pohybuje, vdýchne menšie množstvo vody, rozkašle sa a vdýchne ju znova.

„Voda v pľúcach blokuje výmenu plynov v jemných tkanivách a dochádza k nedobrovoľnej kontrakcii svalov hrtana. Vzniká pocit trhania a pálenia v hrudníku a voda sa dostáva do dýchacích ciest. Vtedy začína topiaci pociťovať pokoj, ktorý predchádza strate vedomia kvôli nedostatku kyslíka. Prestáva sa pohybovať. Nakoniec sa mu zastaví srdce a nastáva mozgová smrť,“ opísal Červený kríž.

Ako sa zachrániť, keď sa topíte

Roman si z výcviku na základnej škole spomína na postup, ktorý ich učili v bazéne. „Pamätám si, že nám vysvetľovali, aby sme sa pokúsili ľahnúť si na chrbát a splynúť s hladinou vody,“ zalovil v pamäti. Tento postup potvrdzuje aj Baran.

„Ak dostane napríklad kŕč alebo je úplne vyčerpaný, mal by zaujať takzvanú samozáchrannú polohu, ktorú učíme aj záchranárov. Spočíva v tom, že si človek ľahne na chrbát tak, aby nad hladinou zostala len tvár. Telo je prevažne ponorené vo vode, čo zabezpečuje maximálny vztlak. Snaží sa ležať čo najvodorovnejšie a len jemnými pohybmi rúk a nôh udržiavať stabilnú polohu,“ opísal, ako si pomôcť pri topení.

Pri panike z topenia sa ľudia podľa vedúceho školiaceho strediska snažia čo najviac ostať nad hladinou. A práve to je chyba. Každý kilogram tela, ktorý je nad vodou, totiž zvyšuje tlak smerom nadol. „Samozáchranná poloha je teda pomerne jednoduchá a môže výrazne pomôcť. Napriek tomu je najlepšie mať pri sebe plaveckú bójku. Môže sa jej pridržať, oddýchnuť si a udržať sa nad hladinou,“ poukázal.

Nebezpečenstvo však nemusí skončiť vo vode, ale po odchode z vody na breh. Príznaky sa zvyčajne dostavia najčastejšie do štyroch až ôsmich hodín po incidente. Ide o „sekundárne utopenie“, ktoré vzniká pri vdýchnutí väčšieho množstva vody pri topení. „Ak sa voda dostane do pľúc, môže vyvolať zápal a zhoršiť výmenu kyslíka,“ upozornil Baran. Pretrváva vtedy kašeľ, sťažené dýchanie, bolesť na hrudníku, únava, ospalosť, človek je zmätený. Medzi symptómy patria aj modrasté pery alebo pokožka.

Foto:
Ivan Majerský
Pravda
Horúčavy udreli na Slovensko. Ľudia hľadajú úľavu na brehu vodných plôch.

Modré a zelené plavky nie

Nejde o žiadnu módnu políciu, ale dobre mienenú radu. V bazénoch a na otvorenej vode najlepšie podľa Barana z Červeného kríža fungujú pri deťoch krikľavé a neónové farby plaviek ako žltá, zelená a oranžová.

„Najmenej viditeľné farby pod hladinou sú modrá, tmavozelená a dokonca aj biela,“ poukázal. Výber by mal byť rozumný aj pri plaveckých pomôckach. Nakupovať lacné výrobky, ktoré lepšie vyzerajú ako chránia, sa neoplatí. Vždy musia zodpovedať hmotnostnej kategórii dieťaťa a byť správne upevnené. „Pravidelne kontrolujte aj jej stav – či nemá prípadné trhliny,“ upozorňuje Červený kríž.

Foto:
Ivan Majerský
Pravda
Horúčavy udreli na Slovensko. Ľudia hľadajú úľavu na brehu vodných plôch.

Zrejme najznámejšími pomôckami sú rukávniky, vesty, tyče, dosky a kolesá, no najlepšie sú podľa Barana certifikované vesty a rukávniky. Ideálne, ak sú ešte kombinované s vnútornou penou a nafukovacím plášťom. Ak sa totiž prepichnú, stále budú plávať.

„Nevhodné z hľadiska bezpečnosti sú plavecké dosky, tyče aj nafukovacie kolesá, cez ktoré môžu deti prekĺznuť. Všeobecne však platí, že žiadna záchranná pomôcka nenahradí dozor dospelej osoby. Zbytočným tragédiám vieme predchádzať aj pokiaľ budeme mať domáce záhradné bazény bezpečne ohradené,“ zhrnul odborník.

Témy:
SHMÚ
extrémne horúčavy
topenie sa

mReportér

Zdielajte článok