
Švédska europoslankyňa Abir Al-Sahlani patrí medzi najvýraznejšie kritičky Roberta Fica v Bruseli. V rozhovore vysvetľuje, prečo podporila uznesenie o Slovensku, obviňuje Európu z pokrytectva pri Gaze a tvrdí, že EÚ nie je len bankomat.
V Európskom parlamente patrí medzi najvýraznejšie europoslankyne. Švédska politička Abir Al-Sahlani (Renew Europe) sa dlhodobo profiluje ako hlasná kritička autoritárskych tendencií, porušovania ľudských práv a tiež politiky premiéra Roberta Fica.
Keď Európsky parlament nedávno prijímal uznesenie o Slovensku, patrila medzi jeho podporovateľov. V rozhovore pre Aktuality.sk hovorí o tom, prečo považuje súčasný kurz slovenskej vlády za nebezpečný, prečo by Európska únia mala byť oveľa tvrdšia voči Izraelu aj Iránu a prečo podľa nej časť európskych politikov stále nechápe, čo znamená súhlas pri sexuálnom násilí.
„Jedna vec je hospodárska spolupráca. Úplne iná vec je ísť 9. mája oslavovať s Putinom. To už nie je ekonomická výmena ani spolupráca. To je politická legitimita. To je byť Putinovým maličkým poskokom,“ hovorí bez diplomatických obalov.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
• Prečo hlasovala za uznesenie kritizujúce vývoj na Slovensku,
• prečo považuje prístup Európskej únie ku Gaze za pokrytecký a žiada tvrdší postup voči Izraelu,
• v čom podľa nej Európa stále robí pre Ukrajinu príliš málo,
• prečo označuje odpor voči definícii znásilnenia založenej na súhlase za zlyhanie časti európskych politikov.
Abir Al Sahlani
Zdroj: Facebook
Ako ste hlasovali pri uznesení o Slovensku a prečo?
Predovšetkým vám ďakujem, že ste tu. Po druhé, naozaj ma mrzí, že sa musíme k Slovensku vyjadrovať týmto spôsobom. Slovensko má pamäť na to, aké to bolo nebyť slobodné, nežiť v demokracii. Dostať sa do bodu, v ktorom sme dnes, si vyžadovalo veľa úsilia, veľa práce a veľa obetí od mnohých ľudí. Preto je bolestivé, že jednou z krajín, ktorým sa dnes venujeme, je práve Slovensko.
Samozrejme, hlasovala som za uznesenie, pretože verím, že je dôležité, aby vláda Slovenska pochopila, že neexistujú peniaze EÚ bez hodnôt EÚ. Nie sme len vnútorný trh. Sme aj spoločenstvo hodnôt.
Až doteraz vláda Roberta Fica nefungovala veľmi dobre a, žiaľ, spojila sa s nesprávnymi ľuďmi, s tými, ktorí destabilizujú kontinent, ktorí vedú nezákonné vojny proti našim susedom na európskej pôde. Sú to vojny, o ktorých sme si mysleli, že po vytvorení Európskej únie ich už nikdy nezažijeme. Ak máme problémy, sadneme si za stôl a vedieme dialóg.
Rozprával som sa s poslankyňou Katarínou Roth Neveďalovou zo strany Roberta Fica. Povedala mi, že aj keď Rusko vedie vojnu, stále je v poriadku s ním ekonomicky spolupracovať, pretože je to jediná šanca pre Európsku úniu. Je to podľa vás správny postoj?
Myslím si, že je to veľmi zlý názor. Znamená totiž, že bez ohľadu na to, čo nejaký líder robí, je to prijateľné, pokiaľ platí Európskej únii alebo pokiaľ z toho môžeme mať ekonomický prospech.
Nemyslím si, že životy ľudí sú bankomat, z ktorého by Európania mali zarábať peniaze. Náš zväz prosperoval vďaka tomu, že sme dokázali spojiť hodnoty, princípy a hospodársky blahobyt. To je to, čo nás robí jedinečnými. To je aj zdroj našej medzinárodnej sily.
Jedna vec je hospodárska spolupráca. Úplne iná vec je ísť 9. mája oslavovať s Putinom. To už nie je ekonomická výmena ani spolupráca. To je politická legitimita. To je byť Putinovým malým poskokom.
Prejdem teraz k Blízkemu východu a reakcii Európskej únie. Ste pomerne hlasnou kritičkou Izraela. Čo sa podľa vás deje v Palestíne a aká by mala byť reakcia Európskej únie? Navyše na Blízkom východe pretrváva nestabilita vrátane Iránu. Čo by mala Únia robiť?
Myslím si, že počas posledných dvoch rokov, od začiatku vojny v Gaze, sme ukázali, že ľudské práva majú farbu pleti. Ukázali sme to tým, ako pristupujeme k porušovaniu medzinárodného práva, ako reagujeme a aké nástroje používame, keď sú ľudské práva pošliapavané.
Ukázali sme, že čím svetlejšiu pokožku máte, tým silnejšie reagujeme. Naše pokrytectvo je preto veľmi viditeľné. Stratili sme veľa dôveryhodnosti.
Dnes je napríklad veľmi ťažké hovoriť s krajinami, ktoré majú trest smrti, a vysvetľovať im, že zabíjajú svojich občanov. Ich odpoveď znie: „Ale vy ste ticho, keď Kneset navrhuje trest smrti len pre Palestínčanov v krajine, ktorú Izrael okupuje.“
Máme pred sebou veľa práce pri obnove dôveryhodnosti. Mali by sme mať rovnaké postoje bez ohľadu na to, kto je páchateľ a kto obeť. Či je páchateľ biely muž alebo tmavý muž, ak porušuje medzinárodné právo a pácha vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, naša reakcia musí byť rovnaká.
Nemôžeme mať jeden meter pre jedných a iný pre druhých. Ľudské práva nie sú bufet, z ktorého si vyberáme, čo sa nám hodí. Sú to univerzálne pravidlá.
Nemala by byť Európska únia voči Izraelu prísnejšia? Voči Rusku sú sankcie, čo mnohí považujú za správne.
Stopercentne. Nemali by sme mať s Izraelom asociačnú dohodu. Ako môžete ospravedlniť existenciu asociačnej dohody medzi Úniou hodnôt a krajinou, ktorá opakovane porušuje medzinárodné a humanitárne právo?
Nedovoľujú ani humanitárnu pomoc pre zranených, chorých či deti. Hlad používajú ako metódu vojny.
Rovnako sme boli príliš pomalí pri zaradení Revolučných gárd v Iráne na zoznam teroristických organizácií. Prečo sme ich nesankcionovali skôr? Je to šialené. Musíme pripraviť iránsky režim o finančné zdroje, aby si nemohol kupovať lojalitu vlastných občanov a aby sa ľudia mohli vzbúriť.
Vždy robíme príliš málo a príliš neskoro. Aspoň v prípade Ukrajiny sme však relatívne dobrí.
Izrael Palestínčania Gaza armáda útoky situácia
Zdroj: AP/Abdel Kareem Hana
Prečo sú však tieto procesy také pomalé? Je to preto, že medzi europoslancami existujú rozdielne názory na Izrael?
Sú na to dva dôvody. Prvý ste pomenovali vy. V tomto parlamente sú skupiny europoslancov, ktoré Izrael podporujú bezvýhradne a chcú mu dovoliť robiť čokoľvek.
Druhým problémom je, že zahraničná politika je kompetenciou členských štátov. Pokiaľ sa Rada ministrov nedohodne, vysoká predstaviteľka EÚ má zviazané ruky a nemôže urobiť veľa. Napriek tomu by mohla byť vo svojich vyjadreniach jasnejšia.
Spomenuli ste, že Európska únia robí v prípade Ukrajiny len minimum. V akom zmysle by sa mala zlepšiť?
Myslím si, že by sme mali zvýšiť podporu Ukrajine. Mali by sme poskytnúť lepšie riešenia ukrajinským utečencom. V skutočnosti robíme len to najnutnejšie.
Mali by sme viac pomáhať ľuďom na Ukrajine, podporovať krajinu v jej demokratickom procese a zároveň jej pomáhať pripravovať sa na deň po vojne, aby sa mohla pripojiť k Európskej únii, keď budú jej vnútorné procesy pripravené.
Takisto musíme vytvárať väčší tlak na Rusko, aby prišlo k rokovaciemu stolu, vrátilo všetky okupované územia Ukrajine a až potom mohlo dôjsť k mierovej dohode.
V apríli sa v Európskom parlamente hlasovalo o definícii znásilnenia založenej na súhlase. Mnohí poslanci vrátane demokratických konzervatívcov hlasovali proti. Prečo podľa vás zlyhali pri takej základnej otázke?
Priala by som si vedieť, čo sa odohráva v ich hlavách. Pre mňa je odpoveď jednoduchá. Áno znamená áno. Všetko ostatné je znásilnenie.
Naozaj sa vždy snažím vidieť v ľuďoch to dobré. Myslím si však, že mnohí poslanci Európskeho parlamentu jednoducho nerozumejú legislatíve ani jej účelu.
Snažíme sa vytvoriť novú kultúru, novú normu pre mužov. Myšlienku, že si nemôžete jednoducho vziať čokoľvek, čo sa vám páči. Musíte požiadať o súhlas.
Presne to sa táto legislatíva snaží dosiahnuť. Zároveň sa snaží uľahčiť obetiam znásilnenia obrátiť sa na políciu, aby sa ich polícia nepýtala: „Boli ste opitá?“, „Čo ste mali na sebe?“ alebo „Ako ste toho znásilňovateľa vyprovokovali?“
Snažíme sa pomôcť polícii presunúť hanbu tam, kam patrí, teda na znásilňovateľa.
Prečo hlasovali proti? Ako som povedala, myslím si, že mnohí nerozumejú tomu, čo sa legislatíva snaží dosiahnuť. Niektorí sú v tomto parlamente skutočne mizogýnni, najmä časť krajnej pravice a veľmi nábožensky konzervatívni politici.
Niektorí si stále myslia, že v manželstve muž nemôže znásilniť svoju manželku, pretože ona patrí jemu a patrí mu aj jej telo.
Štvrtým problémom je podľa mňa to, že rodovú rovnosť považujú za otázku ľavice a nie za otázku ľudských práv. A to je pre nich obrovská hanba. Práva žien a dievčat nepovažujú za univerzálne ľudské práva, ale za niečo ľavicové.
Nie. Sú to jednoducho univerzálne ľudské práva.
Mnohí z týchto ľudí hovoria, že za to nehlasovali, pretože ide o kultúrnu alebo ideologickú otázku. Nie je takáto rétorika nebezpečná, keď sa o otázke znásilnenia hovorí ako o ideológii?
Áno, je to veľmi nebezpečné. Pretože tým, čo vlastne hovoria, je, že základné ľudské práva sú vecou názoru. Že ochrana žien pred násilím je ideológia. A to jednoducho nie je pravda.
Nikto nehovorí, že musíte mať rovnaký politický názor. Nikto nehovorí, že musíte byť ľavičiar alebo pravičiar. Hovoríme o tom, že človek má právo na telesnú autonómiu. Má právo povedať nie. A ak povie nie, tak je to nie.
Keď začnete označovať základné ľudské práva za ideológiu, vytvárate veľmi nebezpečný precedens. Pretože potom sa dá za ideológiu označiť čokoľvek. Práva žien, práva detí, práva menšín, demokracia, právny štát. V určitom bode už potom neostane nič, čo by sme chránili spoločne.
Myslím si, že mnohí z týchto politikov si ani neuvedomujú dôsledky toho, čo hovoria. Ale výsledok je rovnaký. Vysielajú signál obetiam, že ich skúsenosť je predmetom politickej debaty. A to by nikdy nemalo byť prijateľné.
Keď je niekto znásilnený, nie je to ideológia. Je to zločin.
A preto si myslím, že musíme byť veľmi jasní. Ľudské práva nie sú ľavicové ani pravicové. Sú univerzálne. Platili by rovnako aj vtedy, keby sa týkali niekoho, s kým politicky nesúhlasíme.
Práve preto sa nazývajú ľudské práva.