Čo ak Európe dôjdu peniaze pre Ukrajinu? Mažgút žiadal plán B, Krúpa kontroval, že aj Rusko nás už veľa stálo

Násilné protesty vo Francúzsku, problémy mladých ľudí aj financovanie Ukrajiny rozdelili poslancov Jána Mažgúta (Smer) a Juraja Krúpu (SaS).  

V relácii Téma dňa televízie ta3 sa sporili o to, či európski lídri venujú dostatočnú pozornosť vlastným občanom. Rozdielne hodnotili aj amerického prezidenta Donalda Trumpa. Koaličný poslanec ocenil presadzovanie amerických záujmov, opozičný politik mu vyčítal tlak na Ukrajinu. Pri otázke ďalšej pomoci Kyjevu Mažgút žiadal plán B, Krúpa poukazoval na výdavky, ktoré podľa neho Európe spôsobuje ruská politika.

Diskusiu otvorili nepokoje vo Francúzsku, kde protesty proti rastúcim životným nákladom a na podporu študentov . Poslanci sa rozchádzali už v odpovedi na otázku, či ide predovšetkým o vnútorný problém krajiny, alebo varovanie pre celú Európsku úniu.

Mažgút pripomenul, že pôvodné študentské požiadavky na zlepšenie podmienok vzdelávania postupne prekrylo rabovanie a ničenie obchodov. Za jednu z príčin označil nezvládnutú migráciu. „Vidíme zo strany EÚ absolútne zlyhanie takzvanej neriadenej migrácie,“ vyhlásil. Obhajoval pritom odmietavý postoj Slovenska k povinným migračným kvótam v roku 2015.

Podľa poslanca Smeru sa k problémom s integráciou pridávajú kultúrne, náboženské a sociálne rozdiely. Sociálne systémy niektorých krajín podľa neho už nedokážu dostatočne zabezpečovať potreby vlastných občanov, nieto ešte ďalších prichádzajúcich ľudí.

Migrácia alebo neistota mladej generácie?

Krúpa takéto vysvetlenie odmietol. Násilnosti podľa neho zatienili požiadavky demonštrantov, ktorých nespokojnosť má širšie sociálne a generačné príčiny. „Ak tu chcete hovoriť o migrácii alebo neriadenej migrácii vo Francúzsku v kontexte týchto demonštrácií, tak to je hoax,“ reagoval.

Argumentoval francúzskym prístupom, podľa ktorého sú občania rôzneho pôvodu vnímaní ako Francúzi. Pripomenul tiež, že počas nepokojov boli poškodzované aj obchody ľudí s prisťahovaleckým pôvodom.

Za podstatný problém označil obavy mladých z budúcnosti. Predchádzajúca generácia mala podľa neho dostupnejšie bývanie a príjmy, ktoré jej zabezpečovali určitý sociálny štandard. Dnešní mladí čelia rastúcim nákladom, oslabovaniu strednej vrstvy a pocitu, že ich životné vyhliadky sú horšie.

Poslanec SaS upozorňoval aj na nedostatok učiteľov a zanedbané školské zázemie. Práve nedostatok personálu, preplnené triedy a zlý stav školských budov patrili medzi dôvody protestov francúzskych študentov. Krúpa zároveň odsúdil ľudí, ktorí demonštrácie využívajú na násilie a rabovanie.

Mažgút na svojom názore trval. Tvrdil, že časť migrantov sa ani po rokoch nedokázala integrovať. Zdôrazňoval povinnosť rešpektovať zákony a pravidlá krajiny, do ktorej človek prichádza.

Krúpa vyzval pozrieť sa aj na Slovensko

Spor o migráciu sa preniesol aj k situácii na Slovensku. Krúpa pripomenul, že slovenské firmy zamestnávajú pracovníkov z Uzbekistanu, Indie či Kirgizska. Potrebu zahraničnej pracovnej sily spájal aj s odchodom mladých Slovákov za hranice.

Mažgút namietal, že ide o riadenú pracovnú migráciu, pri ktorej prichádzajúci podliehajú kontrole štátnych inštitúcií. Takýto postup odlišoval od migrácie, ktorú kritizoval v súvislosti s Francúzskom.

Opozičný poslanec zároveň odmietol, aby Slovensko vystupovalo ako príklad krajiny, ktorá problémy mladých zvláda lepšie. Poukázal na kvalitu vzdelávania, investície do školstva a záujem študovať v zahraničí. „Ak my tu kritizujeme Francúzsko, tak sa pozrime najprv na seba,“ povedal.

Keď však vyhlásil, že zo Slovenska odchádzajú všetci mladí, moderátorka ho upozornila na nepresnosť. Rozlišovala medzi záujmom študovať v zahraničí a skutočným odchodom. Krúpa následne svoje vyjadrenie spresňoval odkazom na prieskum o študijných plánoch mladých Slovákov.

Riešenia podľa neho musia prichádzať z národnej aj európskej úrovne. Vzdelávanie označil za zodpovednosť jednotlivých štátov, pri bývaní, investíciách či energetike poukazoval aj na možnosti spoločného postupu Únie. Spomenul tiež adresnú pomoc znevýhodneným domácnostiam.

Slovenskej vláde vyčítal, že v Bruseli prevažne kritizuje, no sama neprináša dostatok konštruktívnych návrhov. Poukázal aj na problémy s čerpaním eurofondov a využívaním európskych iniciatív.

Milióny pre Ukrajinu porovnával Mažgút s dôchodkami

Mažgút zdôrazňoval, že európski lídri by mali venovať väčšiu pozornosť potrebám vlastných občanov. Opakovane sa pritom vracal k finančnej podpore Ukrajiny. Spomenul už schválenú pomoc v objeme 90 miliárd eur a diskutovanú ďalšiu pôžičku vo výške 70 miliárd. Tvrdil, že prípadná slovenská účasť na druhej z nich by predstavovala záväzok približne 700 miliónov eur.

„Sedemsto miliónov eur je napríklad hodnota trinástych dôchodkov,“ povedal. Moderátorka ho opravila, že ide približne o tri štvrtiny ich hodnoty. Koaličný poslanec následne obvinil opozíciu, že by takúto sumu uprednostnila na pomoc Ukrajine pred domácim sociálnym opatrením.

Krúpa odmietol spájať podporu Kyjeva s príčinami francúzskych nepokojov. „Ja som presne očakával, že to bude migrácia, že to bude Ukrajina, ktorá môže za tieto nepokoje v Európe,“ reagoval. Mažgút namietol, že Ukrajinu za vinníka neoznačil. Jeho argument smeroval k tomu, na čo európske štáty vynakladajú peniaze.

Poslanec SaS mu vyčítal zjednodušovanie. Podľa neho Európa čelí viacerým krízam naraz a ich príčiny nemožno zúžiť na migráciu či pomoc napadnutej krajine. Mažgútovu rétoriku prirovnal k argumentácii radikálnych strán vrátane nemeckej AfD.

Koaličný poslanec naopak rast popularity AfD spájal so sklamaním občanov zo životnej úrovne a zo schopnosti štátu postarať sa o ich potreby. Tvrdil, že nespokojní mladí ľudia môžu svoj postoj k prioritám vlády vyjadriť vo voľbách.

Mažgút by bol ako Američan na Trumpa pyšný

Pri porovnávaní európskych a amerických priorít Mažgút ocenil Trumpovu politiku z pohľadu záujmov Spojených štátov. „Ja byť Američan, ja som pyšný na to, čo robí americký prezident Trump,“ vyhlásil. Zdôvodnil to tým, že sa stará o americké záujmy a vlastných občanov. Únii naopak vyčítal, že prílišnú pozornosť venuje záujmom Ukrajiny.

V ďalšej časti diskusie však kritizoval aj prístup Washingtonu. Podľa neho nemôže finančné bremeno podpory zostať na Európe, ktorá navyše nakupuje americké zbrane pre ukrajinskú armádu. Pozitívne hodnotil diplomatickú iniciatívu a rokovania v Nórsku. Podporil tiež myšlienku rozšíriť rokovania o predstaviteľov Ruska a Európskej únie.

Krúpa sa na Trumpovu politiku pozeral opačne. Pripomenul jeho sľub rýchlo ukončiť vojnu a vyčítal mu tlak na krajinu, ktorá je odkázaná na pomoc spojencov.

„Je, samozrejme, v úzkych a snaží sa, ako vždy, zvaliť všetku vinu na toho najslabšieho,“ povedal. Ukrajina podľa neho zostáva závislá od niektorých foriem americkej podpory vrátane včasného varovania pred raketovými útokmi. Tvrdil tiež, že Trump obmedzovaním tejto pomoci vyvíja tlak na Kyjev.

Napätie medzi Washingtonom a Kyjevom sprevádzajú aj Trumpove výhrady voči Zelenskému a dohoda s Putinom o vývoze ruskej nafty.

Krúpa predpokladá, že amerického prezidenta môžu oslabiť nadchádzajúce voľby do Kongresu. V prípade úspechu demokratov očakáva aj pokusy o jeho ústavnú obžalobu.

Na otázku o výmene ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského reagoval argumentom, že počas vojnového stavu sa na Ukrajine nemôžu konať voľby. Pripomenul Zelenského pripravenosť ísť do volieb v prípade zabezpečenia prímeria. Sám vyjadril presvedčenie, že skôr môže dôjsť k zmene na čele Spojených štátov než Ukrajiny.

„Kde je plán B?“ Krúpa obrátil otázku k Rusku

V závere sa poslanci vrátili k tomu, dokedy môže Európa pomoc financovať. Mažgút sa pýtal, čo nastane, ak členské štáty dospejú k záveru, že ďalšie peniaze už nemajú. „Kde je plán B, pán kolega?“ obrátil sa na Krúpu. Poukazoval pritom na rastúce finančné požiadavky Ukrajiny a pýtal sa, kde by v takom prípade Zelenskyj hľadal ďalšie zdroje.

Opozičný poslanec vyjadril presvedčenie, že podpora bude pokračovať tak dlho, ako bude potrebné. Pomoc Ukrajine označoval za súčasť ochrany európskej bezpečnosti.

Otázku nákladov obrátil k Rusku. Podľa neho treba počítať aj výdavky, ku ktorým európske krajiny núti konanie Moskvy. Pripomenul investície do obrany a posilňovania bezpečnosti od roku 2014 a zdôraznil, že tieto náklady rastú. Konkrétnu celkovú sumu neuviedol. „Rusko je to, ktoré sa vyhráža nielen Ukrajine, ale aj Európe,“ povedal.

Podľa Krúpu Moskve nejde iba o Ukrajinu, ale aj o zmenu bezpečnostného usporiadania a obnovovanie sfér vplyvu. Poukázal na obavy Poľska, Fínska a pobaltských štátov. Slovenskému vedeniu vyčítal, že voči Rusku postupuje odlišne od týchto spojencov.

Mažgút odmietol, že by vojnu obhajoval z ruskej pozície. Zdôraznil jej dosahy na celú Úniu, konkurencieschopnosť európskej ekonomiky aj ceny a dostupnosť energií. Východisko vidí v rokovaniach, pričom k aktívnejšiemu postupu vyzval aj Úniu. „Nech si konečne, pre Boha živého, sadnú za jeden stôl a nech sa dohodnú,“ povedal.

Na záverečnú otázku, či sa v najbližšom období podarí dosiahnuť posun k dohode, Krúpa odpovedal: „Keď Rusko prestane.“

Témy:
protesty
Francúzsko
vojna na Ukrajine
Juraj Krúpa
Ján Mažgút
téma dňa

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.