Čo hľadal Zelenskyj u Putinovho kamaráta? Chce priniesť do Srbska výrobu dronov? Vučič ho hostil a vyobjímal

Návšteva ukrajinského lídra v Belehrade si zaslúži veľkú pozornosť. Od dôležitých detailov až po predpokladaný obsah rozhovorov. V prvom rade treba poukázať na fakt, že išlo o cestu do krajiny, ktorá zo všetkých štátov na Balkáne udržiava najlepšie vzťahy s Ruskom.  

Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Srbska na dva dni na pozvanie prezidenta Aleksandara Vučiča. Politika, ktorý v máji 2025 prijal pozvanie šéfa Kremľa Vladimira Putina do Moskvy na oslavy 80. výročia porážky nacistického Nemecka. Čo sa týka ekonomických vzťahov medzi Ruskom a Srbskom, je vhodné poukázať na to, čo vtedy Putin a Vučič povedali.

„Rusko zostáva garantom energetickej bezpečnosti Srbska a pokrýva približne 85 percent celkových energetických potrieb Srbska,” upozornil Putin. „Viete, že zásobovanie plynom je pre nás životne dôležitou otázkou. Stále máme dlhodobú zmluvu a dostali sme veľmi výhodné podmienky – za to sa vám musím poďakovať,” reagoval Vučič.

Vráťme sa do Belehradu. Najprv k dvom detailom. Ukrajinci evidentne venovali zvýšenú pozornosť bezpečnostným opatreniam v Srbsku, kde veľa obyvateľov neznáša ich prezidenta a, naopak, obdivuje Putina. Okolo Zelenského sa pohybovalo oveľa viac ochrankárov, ako ich býva, keď navštevuje západné štáty.

Za zmienku istotne stojí to, akú podobu prijatia Zelenského i rokovaní s ním zvolil Vučič. V Kremli preto pravdepodobne zatínali zuby. Protokolárne to nebola pracovná cesta, ale oficiálna návšteva na pozvanie srbského lídra. Dal si pritom záležať na tom, aby hosťa privítal pred prezidentským palácom s vojenskými poctami: spolu vykonali prehliadku nastúpenej čestnej stráže.

Za oveľa dôležitejšie sa dá označiť to, že sa počas dvoch dní stretli dvakrát. V piatok najprv Vučič usporiadal večeru pre Zelenského a v sobotu znovu debatovali v priestoroch sídla srbského prezidenta. Na snímkach z prvého dňa pobytu ukrajinského lídra, ktoré hosttiteľ zverejnil na sociálnej sieti, je vidieť, ako dobre si rozumeli, Vučič dokonca vyobjímal Zelenského.

Nedá sa obísť ani fakt, že obaja lídri sa stretli v Belehrade až po niekoľkých rokoch, čo sú pri moci. Zelenskyj, ktorého zvolili za prezidenta v apríli 2019, si až v roku 2026 našiel čas na návštevu Vučiča, ktorý je hlavou štátu od mája 2017. Prípadne sa táto veta dá upraviť tak, že až teraz srbský prezident prejavil záujem privítať v Belehrade ukrajinského lídra.

Odhliadnuc od tém, ktorým sa venovali počas rokovaní, je nepochybne z pohľadu Zelenského veľmi cenná už len samotná skutočnosť, že pricestoval do Srbska. „Táto krajina je hlavným spojencom Ruska na Balkáne. Majú medzi sebou dlhodobé väzby. Myslím si, že hlavným cieľom tejto cesty sa stalo to, že Zelenskyj ukazuje, že hrá na ruskom poli na Západnom Balkáne,” povedal pre televíznu stanicu 24 kanal ukrajinský politológ Volodymyr Fesenko.

Na druhej strane dá hovoriť, že Vučič demonštruje svoju snahu o zahraničnú politiku na všetky svetové strany. Dobre vychádzať nielen s Ruskom, ale aj s Čínou, a pritom sa usilovať o zbližovanie s EÚ. V tomto zmysle sa asi aj usiluje hľadať si advokátov pre budúce členstvo Srbska v únii medzi hlavnými politickými hráčmi. Pripomeňme, že Vučič v auguste 2024 súhlasil s nákupom 12 stíhačiek za 2,7 miliardy eur od významného Francúzska.

Môže vyznieť prekvapivo, že Zelenskyj a Vučič sa konečne stretli v Belehrade napriek tomu, čo sa udialo pred tromi týždňami v Kyjeve. Na summite Ukrajiny a krajín juhovýchodnej Európy Vučič odmietol podpísať spoločné vyhlásenie, ktoré obsahovalo vety o potrebe posilniť protiruské sankcie a zväčšiť vojenskú pomoc napadnutému štátu, ktorý sa už piaty rok bráni proti Putinovej invázii. (Naopak, všetci ostatní lídri na summite zo Slovinska, Moldavska, Rumunska, Čierne Hory a Albánska podpísali text spolu so Zelenským.)

Na druhej strane treba poznamenať, že Vučič neurobil nič, čím by až šokoval: Srbsko sa totiž po vpáde Rusov na Ukrajinu odmietlo pripojiť k protiruským sankciám EÚ a dodržiava politiku v duchu ani jeden náboj pre Ukrajincov zadarmo od srbského štátu.

Prečo sa Vučič a Zelenskyj stretli v auguste, keď nedávno v júli mohli prebrať dôležité témy aj medzi štyrmi očami? Hostiteľ pred stretnutím všeobecne povedal, že sa chystajú porozprávať hlavne o ekonomicko-energetickej spolupráci a o svojom zbližovaní s EÚ. Hosť nekonkrétne podotkol, že povedie dôležité rozhovory.

Jednou z tém bolo asi aj uzavretie dohody o voľnom obchode. Ukrajina a Srbsko sa na jej podmienkach nedokážu dohodnúť už neuveriteľné dve desaťročia: rokovať začali už v roku 2005, no doteraz nenašli spoločnú reč. „Ukrajina zostáva jediným štátom v Európe, s ktorým Srbsko nemá podpísanú takúto dohodu,” upozornil server RTVI. Dodal, že nezhody vyjednávačov pretrvávajú v oblasti cla na niektoré poľnohospodárske i priemyselné tovary. Údajne sa však veci konečne dali do pohybu a obe krajiny by mohli podpísať dohodu do konca tohto roku.

Hlavným bodom rokovaní však mohli byť bezpilotné lietadlá. O tejto téme sa zmienil napríklad seriózny nemecký denník Frankfurter Allgemenie Zeitung: „Súčasťou prípadného projektu by mohlo byť Srbsko ako výrobná základňa, Ukrajina by prispela operačnými skúsenosťami s vedením boja pomocou dronov a Spojené arabské emiráty (SAE) by poskytli finančné krytie.”

Existujú však aspoň nejaké náznaky, aby sa dala považovať potenciálna výroba dronov v Srbsku za dôveryhodnú informáciu? Istotne áno. Pozrime sa v stručnosti na to, čo sa udialo v posledných mesiacoch. Zelenskyj v marci 2026 navštívil SAE, kde hovoril o nadviazaní vojensko-technickej spolupráce. V emirátoch by radi získali drony, ktoré by mohli reagovať hlavne na prípadné ďalšie hrozby z Iránu. „Jeden iránsky šahíd stojí 80-tisíc až 130-tisíc dolárov. Nezničí ho raketa za tri-štyri milióny dolárov, ale dron za 10-tisíc dolárov,” podčiarkol vtedy Zelenskyj na návšteve v Abú Zabí. Dodal, že Ukrajina je pripravená pomôcť viacerým štátom v regióne, aby sa dokázali sami uubrániť proti šahídom.

Pred desiatimi dňami Vučič hostil delegáciu z emirátov. V Belehrade jej členov privítal na čele s prezidentom SAE Muhammad bin Zájidom Ál Nahjánom. Deň predtým tento šejk rokoval v Bratislave s premiérom Robertom Ficom a s ministrom obrany Robertom Kaliňákom. Ten informoval, že Slovensko rokuje s emirátmi o vývoze zbraňových veží, čiže odborne povedané o exporte otočných obrnených mechanizmov integrovaných na vojenských platformách, ktoré chránia posádku a zbraňové systémy. Dá sa usudzovať, že debata Vučiča s Al-Nahjánom sa dotkla aj možnej výroby dronov na srbskom území.

Ešte jedna záverečná poznámka o pragmatickej politike Vučiča. Vytrvalo odmieta, aby štát vojensky pomáhal ukrajinskej armáde. No na druhej strane je verejným tajomstvom, že umožnil, aby srbské zbrane smerovali za odplatu do Česka a do Poľska, ktoré potom s týmto arzenálom pomohli vyzbrojovať Ukrajincov.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Volodymyr Zelenskyj
Aleksandar Vučič
vojna na Ukrajine
vojenské drony

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.