Čo je veľa, to je veľa, ozývajú sa odporcovia imigrácie. Pribuchnú Švajčiari svoje dvere aj pred Slovákmi?

Tí, čo vo Švajčiarsku nesúhlasia s prisťahovalectvom, hovoria, že čoraz väčší počet cudzincov vedie napríklad aj k zdražovaniu bývania.  

Za referendom stojí Švajčiarska ľudová strana. Jej predstavitelia tvrdia o sebe, že sa správajú ako vlastenci, naopak, kritici ich politiky v nich vidia nacionalistov. „Rýchly rast populácie výrazne zaťažuje cesty, verejnú dopravu aj ďalšiu infraštruktúru,” zhrnula argumenty ľudovcov agentúra Reuters. Tí poukazujú tiež na skutočnosť, že čoraz väčší počet obyvateľov spôsobuje zdražovanie bývania. Tvrdia, že cudzinci nemôžu pribúdať vo Švajčiarsku takpovediac donekonečna. „Čo je veľa, to je veľa,” prízvukuje jeden z veľkoplošných plagátov, s ktorými Švajčiarska ľudová strana oblepila mestá i obce.

Čítajte viac Rakúsko sprísňuje integráciu. Za nesplnenie kurzov hrozí migrantom vysoká pokuta

Ako vyzerá porovnanie tejto alpskej krajiny so Slovenskom? Švajčiarsko má rozlohu viac ako 41-tisíc štvorcových kilometrov, pričom Alpy zaberajú až 60 % jeho teritória. Rozloha Slovenska dosahuje približne 49-tisíc štvorcových kilometrov, pričom Tatry tvoria len 1,24 % slovenského územia.

Obstojí argument, že Švajčiarsko má čoraz viac ľudí? Kým v roku ich tam žilo zhruba 7,2 milióna, naopak, vlani sa ich v tejto krajine nachádzalo až 9,1 milióna. Na porovnanie: Slovensko malo pred štvrťstoročím 5,402 milióna ľudí a v minulom roku 5,413 milióna, čiže za 25 rokov došlo iba k malému prírastku.

Keby iniciátori referenda uspeli, znamenalo by to, že vláda by musela zasiahnuť, keď počet ľudí v krajine prekročí hranicu 9,5 milióna. Prognostici predpokladajú, že by sa to malo udiať okolo roku 2031. A keby štát nič nepodnikol proti rastu populácie, potom by v krajine helvétskeho kríža žilo 10 miliónov ľudí v roku 2042.

Čítajte viac Kto nedodržiava pravidlá, musí odísť. Rakúsko deportovalo do vlasti prvého Afganca od návratu Talibanu k moci

Čo by znamenal zásah vlády pre cudzincov vrátane občanov členských štátov Európskej únie, čiže aj Slovenska? Švajčiarsko by bolo v krajnom prípade nútené vypovedať dohodu o voľnom pohybe osôb, ktorú uzavrelo s EÚ. Fakticky by to malo napríklad znamenať, že kým ako turisti v horských strediskách by boli Slováci naďalej vítaní, naopak, v alpských hoteloch by sa už zamestnať mohli iba veľmi ťažko.

Príklad o práci vo švajčiarskych Alpách nie je vybraný náhodne. V tamojších médiách zazneli hlasy znepokojených majiteľov ubytovacích zariadení i reštaurácií. V tomto sektore pracujú viac ako dve pätiny cudzincov. V niektorých hoteloch či už vo vysokohorských oblastiach alebo v mestách býva zamestnancov zo zahraničia dokonca viac, ako je v nich pracovníkov narodených vo Švajčiarsku. Hotelieri varujú, že bez cudzincov by nedokázali normálne podnikať. Podobné obavy vyjadrujú podnikatelia aj v iných odvetviach.

Jedným z argumentov odporcov imigrácie je aj obava z „islamizácie” krajiny helvétskeho kríža. Čo vyplýva zo štatistík? Až tri štvrtiny všetkých zamestnancov zo zahraničia tvoria občania z členských štátov EÚ, na druhej strane treba poznamenať, že medzi moslimami prevláda vyššia pôrodnosť v porovnaní s ostatnými cudzincami. Jedným z faktov je, že Švajčiarsko je čoraz menej „švajčiarske”: už viac ako štvrtina jeho obyvateľov totiž pochádza zo zahraničia.

Čítajte viac Na viedenských školách je už viac moslimov ako kresťanov. Pribúdajú konflikty

Švajčiarska ľudová strana odmieta tvrdenia, že sa absolútne stavia proti prisťahovalectvu. Pripomína, že by súhlasila s tým, aby pracovné povolenie každoročne získalo maximálne 40-tisíc cudzincov.

Portál EUobserver objasnil postupnosť prípadných krokov, keby sa rast populácie vo Švajčiarsku nezastavil a vláda by bola prinútená konať na základe výsledkov referenda tak, ako si predstavujú jeho iniciátori. „V prvej fáze by sa sprísnili azylové pravidlá, podmienky zlučovania rodín a vydávanie pracovných povolení.” Keby počet ľudí prekročil hranicu 10 miliónov, vláda by bola povinná prijať „všetky dostupné opatrenia” na dodržanie populačného stropu. Vrátane odstúpenia od medzinárodných dohôd, ktoré „môžu podporovať populačný rast”.

Čo by nasledovalo v prípade, že ani po dvoch rokoch by neklesol počet obyvateľov pod úroveň 10 miliónov? V extrémnom prípade by to viedlo k odstúpeniu od dohody s EÚ o voľnom pohybe osôb.

Čítajte viac Z viedenských škôl mizne nemčina. Zo sto žiakov je materinským jazykom len pre jedného, tvrdí učiteľka

Keby sa mal stať skutočnosťou tento scenár, nie je vylúčené, že Švajčiarov by to stálo vysokú cenu. EÚ by totiž mohla na revanš prehodnotiť bezcolný režim s ich krajinou. Strata voľného prístupu na trhy členských štátov únie by krajinu helvétskeho kríža vyšla nepochybne veľmi draho. Až polovica exportu zo Švajčiarska totiž smeruje do EÚ.

A na záver podstatná aktuálna informácia: ako by mohlo dopadnúť referendum? Z prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnila švajčiarska televízia, vyplýva, že proti obmedzeniu imigrácie by hlasovalo 52 percent opýtaných. Výsledky hlasovania by mali byť známe v nedeľu 14. júna už v popoludňajších hodinách.