
Cieľom vlády je podľa slov premiéra udržať ceny palív v tej lacnejšej polovici EÚ.
Súčasné ceny na pumpách atakujú rekordy. A čím sú vyššie, tým väčší je tlak na to, aby sa do riešenia situácie zapojil aj štát. Na akciu vyzýva nielen opozícia, ale minulý týždeň na vládu apeloval aj prezident Peter Pellegrini. A premiér Robert Fico sa napokon rozhodol, že do situácie jeho kabinet vstúpi. Kroky chce prebrať na stredajšom zasadnutí vlády.
Cieľom vlády je podľa slov premiéra udržať ceny palív v tej lacnejšej polovici EÚ. Aké má možnosti? Môže pohnúť daňami, či nastaviť strop. Pozreli sme sa na niekoľko scenárov. Manipulovanie s daňami si ukážeme na príklade 95-oktánového benzínu. Pri odhade výpadkov v rozpočte vychádzame z objemov predaných členmi Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu, ktorý združuje najväčších hráčov.
Pri dnešnej priemernej cene 1,808 eura za liter benzínu 95 tvoria dane a poplatky od štátu takmer polovicu ceny. Tvoria ich spotrebná daň (0,514 eura), poplatok za núdzové zásoby ropy (0,040 eura) a DPH vo výške 23 % (0,338 eura). S každou z týchto zložiek vie štát istým spôsobom hýbať.
Spotrebná daň dnes tvorí takmer tretinu z ceny benzínu. Ide o fixnú sadzbu, nemení sa, keď cena benzínu klesá alebo stúpa ako napríklad DPH.
Jej výška je stanovená v zákone o minerálnych olejoch. V prípade benzínu 95 je to 514 eur za 1000 litrov. Ide o zložku ceny, ktorú by koalícia dokázala zmeniť najjednoduchšie. Stačilo by hlasovanie v parlamente, ktorým by sa zmenil zákon. No nemôže ju úplne zrušiť. Pravidlá Európskej únie totiž hovoria, že musí mať určité minimum. V našom prípade je to 359 eur na 1000 litrov. Zníženie spotrebnej dane navrhla napríklad opozičná SaS.
Pokiaľ by sa koalícia vydala touto cestou a spotrebnú daň znížila na minimum, cena benzínu 95 by mohla klesnúť na 1,617 eura za liter. No štátny rozpočet by to mohlo zabolieť: potenciálna diera je na úrovni zhruba 100 miliónov eur.