Čo nás čaká na konci života? Lev XIV. vyslal veriacim silný odkaz a spomenul aj Ukrajinu a Rusko

Pápež Lev XIV. pri príležitosti sviatku Nanebovzatia Panny Márie vyzval veriacich, aby premýšľali o svojom konečnom osude a nádeji na večný život. Počas sobotňajšej modlitby Anjel Pána v Castel Gandolfo zároveň pamätal na ľudí trpiacich vo Svätej zemi, na Ukrajine a v Rusku, ako aj na obyvateľov Kolumbie zasiahnutých zemetrasením.  

Nanebovzatie Panny Márie patrí podľa pápeža k významným sviatkom katolíckej teológie i ľudovej zbožnosti. Osobitné miesto má najmä v komunitách, ktorých katedrály či farské kostoly sú zasvätené práve Nanebovzatiu.

Lev XIV. počas poludňajšej modlitby upozornil aj na dva tradičné spôsoby, akými kresťanské umenie zachytáva Máriin odchod z pozemského života.

Najstaršia tradícia zobrazuje jej zosnutie, teda „usnutie“ Matky Božej. Mária leží na lôžku obklopená modliacimi sa apoštolmi, zatiaľ čo vzkriesený Kristus drží jej dušu v náručí ako novonarodené dieťa. Podľa pápeža tento obraz symbolizuje Ježiša, ktorý prichádza, aby svoju matku prijal do neba.

Neskoršia západná tradícia zobrazuje Máriu už v nebi, obklopenú svetlom, anjelmi a svätými. V centre stojí jej oslávené telo a výjav pripomína biblický obraz zo Zjavenia Jána o žene odetej slnkom, s mesiacom pod nohami a korunou z dvanástich hviezd na hlave.

Práve tento motív podľa Leva XIV. zdôrazňuje učenie, že Mária bola do neba vzatá telom i dušou. Sviatok však podľa neho nie je iba pripomienkou jej výnimočného postavenia. Veriacim má pripomínať aj kresťanskú nádej na večný život.

„Plnosť života, ktorú dnes s radosťou obdivujeme v Márii, čaká na konci čias aj nás,“ povedal pápež.

Po modlitbe Anjel Pána obrátil pozornosť k ľuďom, ktorí čelia vojnám, násiliu, prírodným katastrofám či prenasledovaniu. Modlil sa za obyvateľov Svätej zeme, Ukrajiny a Ruska a podporu vyjadril aj kresťanom, ktorí sú pre svoju vieru diskriminovaní alebo prenasledovaní. V modlitbách podľa vlastných slov pamätá tiež na obyvateľov Kolumbie postihnutých nedávnym zemetrasením.

Lev XIV. v sobotu zároveň celebroval omšu v miestnom farskom Kostole svätého Tomáša z Villanovy v Castel Gandolfo.

Nanebovzatie Panny Márie slávi Katolícka cirkev každoročne 15. augusta. Jeho korene siahajú hlboko do dejín kresťanstva. V Jeruzaleme sa už od 5. storočia rozvíjal ako sviatok Zosnutia Matky Božej. Pod týmto názvom ho dodnes slávia gréckokatolícki a pravoslávni veriaci.

V Ríme sviatok ustanovil pápež Sergius I., ktorý stál na čele cirkvi v rokoch 687 až 701. Katolícke učenie o Nanebovzatí Panny Márie následne v roku 1950 slávnostne vyhlásil pápež Pius XII. Podľa neho bola Mária po skončení svojho pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy.

Sviatok sa spája aj s viacerými ľudovými a náboženskými tradíciami. Na mnohých miestach na Slovensku i v zahraničí sa konajú púte a procesie a zachováva sa tiež starobylý zvyk požehnávania kvetov a bylín. Jeho počiatky siahajú do 10. storočia v Nemecku.

Významným a prikázaným sviatkom je 15. august aj pre gréckokatolíkov na Slovensku. Zosnutiu, teda Uspeniju presvätej Bohorodičky, predchádza dvojtýždňový Uspenský pôst, ktorý trvá od 1. do 14. augusta.

V niektorých európskych krajinách je 15. august zároveň dňom pracovného pokoja.

Témy:
Panna Mária
pápež Lev XIV.

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.