Čo rozhodne o výsledku budúcej vojny? Sikorski: Rusko sa nám zničením môže vyhrážať maximálne raz za tri mesiace

Dve percentá? Päť percent? Poľsko už dáva na veci súvisiace s obranou sedem percent hrubého domáceho produktu. Toto je situácia, keď Rusko už vyše štyroch rokov vedie celoplošnú agresiu proti Ukrajine a prvý raz ju napadlo už v roku 2014.  

„Poučili sme sa z histórie. Preto zostávame pilierom tvrdej sily Európy. Ako viete, na obranu vynakladáme takmer sedem percent nášho HDP. Nie je to len číslo. Je to silný záväzok brániť hranice Európskej únie aj regiónu,“ povedal vo Varšave na podujatí Europe Future Forum (Fórum budúcnosti Európy) poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski.

Skepsa aj opatrný optimizmus

Podľa neho to však nestačí. „Skutočne komplexnú bezpečnostnú architektúru nemôžu vybudovať jednotlivé krajiny. Musí ju vytvoriť spoločenstvo rovnako zmýšľajúcich partnerov. V tom spočíva celý zmysel našich aliancií, európskych aj transatlantických. Americkí spojenci nám opakovane hovorili, že Európa musí niesť oveľa väčšie bremeno vlastnej obrany. Odkaz je jasný. Naša bezpečnosť nemôže byť poistkou, keď poistné platí niekto iný. Na zvládnutie tejto výzvy sú potrebné finančné záväzky,“ zdôraznil Sikorski.

Zároveň je však šéf poľskej diplomacie skeptický v tom, že bezpečnostná architektúra na starom kontinente sa dá vybudovať na základe fungovania EÚ.

„Budem úprimný. Začínam strácať nádej, že je to v rámci EÚ možné. Pretože už 30 rokov počujeme sľuby, že v oblasti obrany urobíme niečo vážne, a nestalo sa to. Práve sme boli svedkami pohrebu vojnového zločinca Ratka Mladiča, a to by malo každému pripomenúť vojny v bývalej Juhoslávii. A už vtedy sme si sľubovali obranné kapacity a to, že budeme mať 40-, 50- či dokonca 70-tisíc vojakov, a nič také sa nestalo,“ pripomenul Sikorski.

Podľa neho to vyplýva z toho, akým spôsobom sa v rámci EÚ prijímajú rozhodnutia. „Konfederácie nerobia veci, o ktorých v rámci obrany hovoríme. Keď sa zamyslíme nad tým, čo všetko by sme museli zmeniť, tak je to politicky nepriechodné. Museli by sme súhlasiť s tým, aby peniaze z rozpočtu EÚ išli priamo na obranu, aby prestalo platiť právo veta minimálne pri predlžovaní vojenských misií, museli by sme koordinovať pravidlá nasadenia vojakov, umožniť vytváranie síl z členských štátov z dobrovoľníkov a tak ďalej a tak ďalej. Strávil som štyri roky presadzovaním rozpočtu v Európskom parlamente. A ak nás k tomu nedonúti súčasná kríza, už nič iné nespraví. Ale nie som optimistický,“ skonštatoval Sikorski.

Podľa odhadov NATO bude Poľsko v roku 2026 v skutočnosti „len“ na úrovni 4,68 percenta HDP, čo sa týka obranných výdavkov, ale metodika Severoatlantickej aliancie je zvyčajne striktnejšia ako tá, ktorú majú samotné štáty. No len na projekt Východný štít, ktorý má zaistiť lepšiu obranu hraníc s Bieloruskom a Ruskom (enkláva Kaliningrad), vynaloží Varšava asi 10 miliárd zlotých (2,3 miliardy eur).

„Ruské bomby ostreľujú Ukrajinu už takmer päť rokov, niekedy len pár kilometrov od hraníc EÚ a NATO. Aj keď sa vojna zajtra skončí, Rusko zostane hrozbou. Nemôžeme si dovoliť opäť podceniť nebezpečenstvo moskovského militarizmu. Na zvládnutie tejto výzvy sú potrebné finančné záväzky. V tejto veci som opatrný optimista. Od roku 2014 európski členovia NATO zdvojnásobili svoje vojenské investície. Ak si všetci splnia svoje záväzky, naše ročné základné výdavky na obranu prevýšia do roku 2035 sumu 800 miliárd eur, čo sa približne vyrovná súčasným výdavkom USA. Ale naším cieľom by nemalo byť míňať viac ako Spojené štáty. Európa nie je globálne impérium a ani sa ním neplánuje stať. Nepotrebujeme vojenské základne v každom kúte sveta. Musíme byť dostatočne silní, aby sme odstrašili Vladimira Putina,“ vysvetlil Sikorski.

Silnejší ako Rusko?

Minister poukázal na fakt, že už teraz 10 členov Rady štátov Baltického mora (do roku 2022 do nej patrilo aj Rusko, pozn. red.) investuje do obrany viac ako Moskva do vojenskej agresie.

„Dovoľte mi to zopakovať. Kombinovaný mierový vojenský rozpočet týchto 10 krajín je už teraz väčší ako vojenský rozpočet Ruska po piatich rokoch vojny. Otázkou čoraz viac nie je to, koľko do obrany investujeme, ale čo za to získame. Hoci európski členovia NATO už míňajú takmer 60 percent z toho, čo USA, chýbajú nám niektoré kľúčové kapacity. Na prekonanie tohto štrukturálneho problému by sme mali podporovať mnohonárodnú spoluprácu, odstrániť duplicitu a zvýšiť rýchlosť, s akou zavádzame inovácie,“ skonštatoval šéf diplomacie.

„Už som spomenul Radu štátov Baltického mora. To je skupina krajín, ktoré sa cítia fyzicky ohrozené Ruskom. Týka sa to však napríklad aj Rumunska a je tu niekoľko ďalších. Nie je to náhoda, že vojenské rozpočty rastú aj na základe fyzickej vzdialenosti medzi danou krajinou a Ruskom. Pocit nebezpečenstva nie je naprieč naším kontinentom rozložený rovnomerne. A južania majú tiež svoje vlastné výzvy a my musíme ukázať pochopenie a solidaritu. Preto Poľsko poslalo misie do Afriky. A preto si dvojnásobne vážime, keď prejavia solidaritu s nami. Ale viete, ak sa stane niečo vážne, všetko to budú koalície ochotných, či už v rámci EÚ, alebo NATO. Ľudia si zmysel článku 5 vysvetľujú nesprávne. Bude to koalícia tých, ktorí budú ochotní urobiť to, čo predpokladá aliančná dohoda,“ vysvetlil Sikorski.

Sikorski je presvedčený, že budúcnosť konfliktov sa svetu mení pred očami. „Boje za našou východnou hranicou už priniesli revolučné zmeny v taktike. Tí, ktorí sa z tejto vojny nepoučia, riskujú, že prehrajú tú nasledujúcu. Motorizovaná pechota a ťažká obrnená technika nezmiznú, ale dá sa s istotou predpokladať, že priamo na frontovej línii bude potrebných menej ľudí. O úspechu na bojisku budú čoraz viac rozhodovať nové schopnosti: úderné kapacity dlhého dosahu, analýza dát s podporou umelej inteligencie, vojenský výskum a bojové postupy, kybernetická vojna a masívne dronové a antidronové sily. Kvalitatívny náskok, schopnosť inovovať a rýchlo zavádzať nové riešenia v masovom rozsahu sa stávajú nevyhnutnosťou. A proti dronom sa nedá bojovať palicami a kameňmi,“ zdôraznil minister.

Cieľom v prvom rade musí byť, aby sa žiadna vojna nezačala. No Sikorski pred niekoľkými dňami v Kyjeve povedal, že keby Rusko zaútočilo na NATO, aliancia by ho porazila pomerne rýchlo, keďže disponuje zdrvujúcou vzdušnou prevahou.

Zúrivá reakcia z Moskvy na seba nenechala dlho čakať. „Ak Poľsko podnikne vojenské kroky proti Rusku, poľský štát prestane existovať v priebehu dvoch alebo troch dní,“ vyhlásil Nikolaj Patrušev, bývalý šéf FSB a poradca Putina.

Čo na to Sikorski? „Keď som bol naposledy v Moskve, a je to už 15 rokov, musel som v ruskom rádiu priamo v Moskve povedať, že žiadam ruských generálov, aby sa nám jadrovým vyhladením nevyhrážali častejšie ako raz za štvrťrok. Takže na takéto veci sme zvyknutí. Ruskí propagandisti to robia v ruských médiách bežne,“ povedal Sikorski.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Poľsko
Radoslaw Sikorski
NATO
Rusko
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Ukrajina

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.