Čo sa odohralo za zatvorenými dverami v Miami? Trumpovi ľudia priznali nepríjemnú pravdu o Putinovi

Americký prezident Donald Trump tvrdí, že Vladimir Putin má o ukončenie vojny na Ukrajine väčší záujem než Volodymyr Zelenskyj. Za zatvorenými dverami však jeho najbližší vyjednávači hovoria niečo iné. Podľa agentúry Reuters americká delegácia na rokovaniach s Ukrajincami priznala, že šéf Kremľa momentálne nie je pripravený uzavrieť mier.  

Washington preto stavil na nezvyčajnú diplomatickú kartu – otvoril Rusku cestu k predaju nafty na svetových trhoch. Kým Biely dom dúfa v obnovenie rozhovorov, Kyjev varuje, že Moskva získava peniaze na pokračovanie vojny bez toho, aby musela čokoľvek obetovať.

Rozpor medzi vyhláseniami amerického prezidenta a postojom jeho vyjednávačov odhalili rokovania v Miami. Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff a prezidentov zať Jared Kushner mali ukrajinskej delegácii oznámiť, že ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ nemá záujem rokovať o ukončení vojny.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na tri osoby oboznámené s obsahom stretnutia. Dve z nich potvrdili, že americkí vyjednávači otvorene hovorili o neochote Moskvy vrátiť sa k serióznym mierovým rozhovorom.

Práve preto má podľa Washingtonu význam nedávna dohoda medzi Trumpom a Putinom, ktorá umožňuje obnoviť vývoz ruskej motorovej nafty na americký a svetový trh. Americká administratíva verí, že ekonomická spolupráca by mohla zmeniť postoj Kremľa.

Tretí zdroj Reuters uviedol, že dohoda má pomôcť „obmäkčiť“ Moskvu. Zároveň jej má vyslať signál, že Trump je pripravený spolupracovať s Ruskom aj napriek pokračujúcej vojne.

Trump hovorí o Putinovej ochote, jeho diplomati priznávajú opak

Americký prezident pritom na verejnosti prezentuje podstatne optimistickejší obraz Putinových zámerov. Tvrdí, že ruský líder chce dosiahnuť dohodu a že problémom je skôr postoj ukrajinského prezidenta. „Myslím si, že Putin chce uzavrieť dohodu viac než Zelenskyj,“ vyhlásil Trump. Ukrajinského prezidenta zároveň obvinil, že mal už viackrát príležitosť vojnu ukončiť, no nevyužil ju.

Takéto tvrdenia však kontrastujú s informáciami z Miami, kde Witkoff a Kushner podľa Reuters pripustili, že americké pokusy priviesť Moskvu k rokovaciemu stolu nepriniesli očakávaný výsledok.

Washington už v minulosti skúšal Rusko motivovať možným zmiernením sankcií či perspektívou obchodnej spolupráce. Tieto iniciatívy však zatiaľ nedokázali zásadne zmeniť ruské požiadavky.

Milióny ton ruskej nafty a ústupok zo sankcií

Trump dohodu s Putinom oznámil v piatok 9. októbra. Rusko by na jej základe mohlo dodať do Spojených štátov a ďalších častí sveta až päť miliónov ton motorovej nafty. Pre Moskvu ide o významnú príležitosť. Sankcie zavedené po ruskej invázii mali totiž okrem iného obmedziť príjmy, z ktorých Kremeľ financuje svoju vojenskú mašinériu.

Trump však svoje rozhodnutie obhajuje predovšetkým ekonomickými záujmami Spojených štátov. Američania zápasia s vysokými cenami pohonných látok a pred novembrovými voľbami do Kongresu predstavujú drahé palivá citlivú politickú tému. „Urobil som správne rozhodnutie pre americký ľud,“ napísal prezident na sociálnej sieti Truth Social.

Podľa Trumpa by návrat ruských dodávok mal prispieť k zníženiu cien nafty. Kritici však upozorňujú, že Rusko môže získať dodatočné príjmy bez toho, aby sa zaviazalo k zastaveniu bojov.

Kremeľ čaká na Donbas. To môže byť hlavná prekážka mieru

Zásadnejším problémom než samotné dodávky nafty zostávajú územné požiadavky Moskvy. Zdroj blízky Kremľu agentúre Reuters povedal, že Putin sa k rokovaniam vráti až vtedy, keď ruská armáda ovládne zvyšok Donbasu. Takýto výsledok by potom mohol doma prezentovať ako vojenské víťazstvo.

Práve Donbas, zahŕňajúci Doneckú a Luhanskú oblasť, patrí medzi hlavné sporné body prípadnej mierovej dohody. Ukrajina odmieta odovzdať Rusku ďalšie územia, ktoré sa jeho armáde nepodarilo dobyť.

Otázne pritom zostáva, či je Rusko vôbec vojensky schopné splniť svoje ambície. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) už v máji upozornil, že Moskva nemusí mať dostatok síl na dobytie zostávajúcich častí regiónu. Ruský postup spomaľujú ukrajinské obranné línie, náročný terén aj vysoké straty.

Kyjev sa obáva, že dohoda iba predĺži vojnu

Na Ukrajine vyvolala americko-ruská dohoda znepokojenie. Prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane upozorňuje, že zmierňovanie ekonomického tlaku na Rusko môže oslabiť snahy prinútiť Moskvu k ukončeniu agresie. Kyjev považuje za problematické najmä to, že Spojené štáty ponúkajú Rusku ekonomické výhody bez jasnej protihodnoty v podobe prímeria alebo iných ústupkov.

Napätie ešte zvyšuje otázka ukrajinských útokov na ruskú energetickú infraštruktúru. Tieto operácie sú súčasťou stratégie, ktorou sa Kyjev snaží obmedzovať ruské príjmy a oslabovať zásobovanie armády. Pre Ukrajinu by bolo problematické jednostranne obmedziť svoje vojenské možnosti bez záruky, že Rusko prestane útočiť na ukrajinské energetické zariadenia.

Témy:
vojna na Ukrajine

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.