Čo si Slováci myslia o Maďarsku po voľbách? Prevažujú obavy a neistota, hovorí prieskum SANEP

Slovenská verejnosť vníma výsledky parlamentných volieb v Maďarsku prevažne skepticky, vyplýva z prieskumu.  

Parlamentné voľby v Maďarsku zaznamenala väčšina respondentov. Základné informácie o nich zachytilo 54,8 % a podrobnejšie ich sledovalo 19,7 %. Približne štvrtina populácie, konkrétne 25,5 %, voľby vôbec nezaregistrovala. Téma bola síce vo verejnom priestore prítomná, no hĺbka informovanosti zostáva obmedzená.

Pri hodnotení výsledkov prevažuje skôr negatívne vnímanie. Negatívne postoje dosahujú spolu 44,3 %, zatiaľ čo pozitívne hodnotenie uvádza 21,4 % respondentov. Neutrálny postoj zaujíma 24,9 % a 9,4 % verejnosti nevie výsledky posúdiť. Časť verejnosti však zostáva neutrálna alebo si nevie vytvoriť jednoznačný názor.

Dopad volieb na Slovensko očakáva 57,2 % respondentov, z toho 19,3 % hovorí o výraznom a 37,9 % o skôr výraznom vplyve. Naopak, 30,5 % verejnosti neočakáva významnejší dopad a 12,3 % nemá vyhranený názor.

Najčastejšie očakávané dôsledky sa týkajú politických vzťahov, ktoré uvádza 67,4 % respondentov. Postavenie maďarskej menšiny na Slovensku spomína 51,6 % a ekonomickú spoluprácu 41,3 %. Dopad na fungovanie v rámci Európskej únie uvádza 37,8 % a bezpečnostný rozmer 33,5 % respondentov. Len 7,9 % verejnosti nepredpokladá dopad v žiadnej oblasti.

Obavy verejnosti sa sústreďujú najmä na medzištátne vzťahy a spoločenské napätie. Zhoršenia politických vzťahov sa obáva 47,6 % respondentov a národnostného napätia 51,6 %. Oslabenia spolupráce v rámci Európskej únie sa obáva 33,9 % a zhoršenia bezpečnostnej situácie 29,2 %.

Výraznú mieru zhody vykazuje verejnosť pri otázke Benešových dekrétov. Ich opätovné otváranie vníma negatívne 64,2 % respondentov, zatiaľ čo pozitívne len 12,2 %. Súhlas s otvorením tejto témy vyjadruje 20,2 % verejnosti a 69,3 % s tým nesúhlasí.

Pri pohľade na ďalší vývoj slovensko-maďarských vzťahov prevažuje opatrný pesimizmus. Zhoršenie očakáva 47,4 % respondentov, zatiaľ čo zlepšenie predpokladá 19,3 %. Bez zmeny očakáva vývoj 25,8 % verejnosti a 7,5 % nemá názor.

Úpravu zahraničnej politiky Slovenska podporuje 52 % respondentov, z toho 17,4 % určite a 34,6 % skôr áno. Naopak, 29,5 % ju nepovažuje za potrebnú a 18,5 % nemá názor.

Pri konkrétnom smerovaní sa postoje rozdeľujú. Posilnenie spolupráce by uprednostnilo 29,8 % respondentov a opatrnejší prístup 27,9 %. Tvrdší postoj podporuje 14,2 % verejnosti a 21,6 % by zachovalo súčasný stav.

Podrobnejší pohľad naznačuje rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Vyššiu mieru podrobnej informovanosti deklarujú najmä respondenti s vyšším vzdelaním (26,4 %) a obyvatelia väčších miest (24,8 %), teda nad úrovňou celkového priemeru. Tieto skupiny zároveň častejšie poukazujú na dopady v oblasti Európskej únie (42,1 %) a ekonomickej spolupráce (44,7 %).

Naopak, u starších respondentov a obyvateľov menších sídiel sa výraznejšie prejavujú obavy z národnostného napätia (55,8 %) a zhoršenia vzťahov medzi krajinami (51,2 %). V regiónoch s prítomnosťou maďarskej menšiny je citeľnejšie vnímaný dopad na jej postavenie, ktorý tu uvádza 58,6 % respondentov, a zároveň sa mierne častejšie objavuje podpora politického dialógu ako preferovaného prístupu (31,5 %).

Rozdiely sa čiastočne prejavujú aj z hľadiska veku. Mladší respondenti vo vyššej miere zaujímajú neutrálny postoj k výsledkom volieb (približne 29,7 %), zatiaľ čo u starších vekových skupín prevažujú jednoznačnejšie hodnotenia, najmä v negatívnom smere.

Výsledky poukazujú na spoločnosť, ktorá dianie v susednej krajine vníma citlivo a s určitou mierou neistoty. Verejnosť očakáva dopad na Slovensko, pričom najvýraznejšie obavy sa viažu na oblasť politických vzťahov a spoločenského napätia. Zároveň platí, že hoci verejnosť očakáva reakciu zo strany štátu, neexistuje jednoznačná zhoda na tom, akým smerom by sa mala uberať.

Uvedený exkluzívny prieskum spoločnosti SANEP pre televíziu ta3 bol uskutočnený v dňoch 21. – 25. apríla 2026. Zber dát sa uskutočnil metódou CAWI na vzorke 2 400 respondentov, ktorí predstavujú reprezentatívnu vzorku obyvateľov Slovenskej republiky vo veku 18 a viac rokov.

Štatistická chyba u uvedenej skupiny obyvateľov sa pohybuje v rozmedzí ±1,5 %. Všetky uvedené výsledky a modely sú platné iba v daný okamih zberu dát.