Čo vám prvé napadne pri pohľade na túto sochu? Dielo pri škole pobúrilo mesto, radnica reaguje

Zrodenie kvapky či poriadny trapas?  

Socha stojí neďaleko školy, čo kritikom prekáža najviac. V diskusiách na sociálnych sieťach sa objavujú výzvy, aby ju mesto odstránilo alebo aspoň premiestnilo inde. Radnica najnovšie uviedla, že v tejto chvíli neprijala žiadne rozhodnutie o trvalom ponechaní ani o premiestnení sochy.

Rozruch sa začal najmä po tom, čo sa fotografia diela objavila vo verejnej facebookovej skupine Planá nad Lužnicí. Pod príspevkom pribúdali stovky komentárov, často posmešných. Ľudia si zo sochy uťahujú, dávajú jej vlastné názvy a pýtajú sa, prečo takéto dielo vzniklo práve na tomto mieste.

„Naozaj Planá potrebuje mať takúto ‚raritu‘, navyše v priestore medzi školou a kostolom na bývalom cintoríne?“ pýtal sa Pavel Kubec, ktorý fotografiu zverejnil.

„V minulosti tu došlo k likvidácii hrobov, a to nie úplne pekne. Celé miesto revitalizujeme, opravujeme cintorínske múry a chceme tam dať aj vstupnú bránu, ktorá tam predtým bola. Preto sa pre umiestnenie sochy vybralo aj toto miesto ako symbol nového začiatku,“ uviedol pre web Novinky.cz starosta Plané nad Lužnicou Jiří Rangl.

„Myslela som si, že mám cit pre pochopenie umeleckého zámeru autorov a ich diel, ale pri tomto diele na tému ‚Voda‘ naozaj tápem…“ napísala k fotke jedna z diskutujúcich.

„Umenie má provokovať, nútiť k zamysleniu a vyvolávať emócie. Toto dielo svoju úlohu splnilo dokonale. Len si nie som úplne istá, či emócie, ktoré vo mne vyvoláva, majú niečo spoločné s témou ‚Voda‘. Mne totiž toto dielo skôr pripomína moment, keď sa otvorí box v televíznej zoznamke Naked Attraction,“ napísala ďalšia.

„Hrôza pri kostole a škole, naozaj veľmi vkusné,“ komentovala iná diskutujúca.

Autor diela však tvrdí, že zámer bol úplne iný. Tománek pre iDNES.cz vysvetlil, že sochou chcel vzdať poctu vode a jej vzniku.

„Chcel som tým vyjadriť poctu vode a zrodu vody. Socha má znázorňovať genézu vody – kvapky. Na vrchnej časti je akýsi minerál, z ktorého sa tá kvapka vytvára,“ priblížil autor.

Kritika sa netýka iba tvaru sochy, ale aj peňazí. Niektorí obyvatelia dielo nepovažujú za umenie a hovoria o zbytočne minutých prostriedkoch. „Stálo to dvadsaťpäťtisíc korún,“ uviedla vicestarostka Jana Vorlová.

Podľa vedenia mesta sa však debata zatiaľ odohráva najmä v neoficiálnom priestore. Radnica podľa skorších vyjadrení neevidovala žiadne podanie, ktoré by upozorňovalo, že socha pohoršuje deti alebo že by ju bolo potrebné odstrániť. Najživšia a najvyhrotenejšia diskusia podľa Vorlovej pokračovala na neoficiálnych stránkach mesta.

Mesto teraz zverejnilo nové stanovisko, v ktorom zdôrazňuje, že nechce rozhodovať pod tlakom emócií ani mediálnej pozornosti. Pripomenulo, že cieľom kamenosochařského sympózia bolo obohatiť verejný priestor o originálne umelecké diela. Rada mesta podľa vyjadrenia vopred určila miesta pre jednotlivé sochy, autori sa s nimi oboznámili a rozdelili si ich ešte pred začiatkom práce. Konečná podoba diel však vznikala v réžii samotných autorov.

Radnica zároveň oznámila, že všetky diela vo verejnom priestore označí názvom a stručným popisom. V najbližšom vydaní mestského periodika Plánské ozvěny chce predstaviť všetky sochy, ich autorov aj vysvetlenie zámeru jednotlivých diel. Až po tom, ako sa verejnosť oboznámi so všetkými informáciami, bude mesto ďalej vyhodnocovať vhodnosť umiestnenia jednotlivých sôch.

„V túto chvíľu mesto neprijalo žiadne rozhodnutie o trvalom ponechaní ani premiestnení sochy Zrození kapky. O ďalšom postupe budeme rozhodovať až po oboznámení verejnosti so všetkými informáciami a po vyhodnotení prebiehajúcej diskusie,“ uviedlo vedenie mesta.

Radnica dodala, že verejný priestor patrí všetkým obyvateľom a že k celej záležitosti chce pristupovať s rozvahou a rešpektom ku všetkým názorom. „Planá nad Lužnicí je mestom, kde majú svoje miesto kultúra, umenie aj slobodná výmena názorov. Rovnako je však naším spoločným priestorom, v ktorom sa musia cítiť dobre všetci obyvatelia,“ uvádza sa vo vyjadrení mesta.

Podobne reaguje aj samotný autor. Tvrdí, že verejnosť provokovať nechcel. Zároveň dodal, že ak by bolo jeho cieľom šokovať, dielo by vyzeralo inak. „Keby som chcel, stvárnim to razantnejšie,“ povedal Tománek.

Pri slávnostnom odhalení podľa neho nezaznela kritika ani výhrady, že by socha bola kontroverzná. Reakcie na internete ho preto síce zaujali, ale úplne nezaskočili. „Nečakal som, že dielo vzbudí taký rozruch, ale prekvapený nie som,“ dodal.

Spor o jednu sochu sa napokon zmenil na širšiu debatu o tom, čo ešte patrí do verejného priestoru, ako má mesto komunikovať umenie s obyvateľmi a kde je hranica medzi umeleckým zámerom a tým, čo časť verejnosti vníma ako provokáciu.