Čurillovci a Daniel Lipšic žalujú Roberta Kaliňáka a stranu Smer pre výroky, že sú mafia
obchodnyregister
2026.08.05.
Policajti a prokurátor žiadajú od Roberta Kaliňáka ospravedlnenie a dovedna 130-tisíc eur.
Po tom, ako sa známemu vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi podarilo uspieť pred súdom v žalobe na chranu osobnosti proti bývalému predsedovi Národnej rady Borisovi Kollárovi, žaluje tento policajt spolu so šiestimi kolegami a bývalým špeciálnym prokurátorom Danielom Lišicom aj ministra obrany Roberta Kaliňáka a jeho materskú stranu Smer. Dôvodom sú Kaliňákove výroky na tlačovej konferencií z 13. decembra 2025 s názvom „Kauza Kováčik znamená koniec praktík Čurillovcov“, ktorej sa zúčastnili aj predseda vlády Robert Fico a podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar.
Kaliňák sa podľa žaloby, ktorú má redakcia Aktuality.sk k dispozícií, mal v decembri 2025 na tlačovej konferencií vyjadriť v troch prípadoch o takzvanej „čurillovskej mafií” – označil žalobcov za mafiánov.
Pripisoval im napríklad podiel na smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského a advokáta Ľubomíra Krivočenka, ktorí zomreli vo väzbe, pričom tvrdil, že v období rokov 2020 až 2023 mali čurillovci a Daniel Lipšic spôsobiť „krvavé porušovanie Trestného zákona a ústavných práv“.
Žalobu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy podala na Mestský súd Bratislava IV sedmica žalobcov 17. apríla tohto roku. Zastupuje ich advokát Peter Kubina z kancelárie Dentons, ktorý viedol aj predchádzajúce spory čurillovcov.
Výroky Roberta Kaliňáka, za ktoré naňho podali čurillovci žalobu
„Veľký päťčlenný senát trestného kolégia Najvyššieho súdu povedal, že obdobia rokov 20 – 23 pod vedením mafie Čurillovcov, Lipšica a ostatných spôsobili toto krvavé porušovanie Trestného zákona a ústavných práv ľudí v Slovenskej republike.“
„Jednoznačne preukazuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu, pozn. redakcie), že vo všetkom sme mali pravdu. Potvrdzuje, že toto konanie OČTK, najmä Čurillovcov, bolo absolútne nezákonné, a z toho vyplýva a potvrdzuje, že Milan Lučanský bol umučený týmito zvieratami. Advokát Krivočenko bol k smrti umučený týmito ľuďmi, dokonca za veľkej pomoci pani Kolíkovej.“
„Bola to snaha zastrašiť súdy, aby išli po ruke Čurillovskej mafii.“
Sedem žalobcov žiada dokopy 130-tisíc eur
Kaliňáka žaluje päť policajtov okolo Jána Čurillu – okrem neho Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Branislav Dunčko, Róbert Magula a Milan Sabota a prokurátor Generálnej prokuratúry a bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Ide o skupinu vyšetrovateľov a operatívcov bývalej NAKA, ktorá sa podieľala na objasňovaní viacerých z najsledovanejších trestných káuz na Slovensku a ktorá je dnes sama trestne stíhaná.
Od Kaliňáka žiadajú ospravedlnenie zverejnené na jeho facebookovom profile a náhradu nemajetkovej ujmy. Ján Čurilla žiada 40-tisíc eur, keďže jeho priezvisko bolo použité na pomenovanie celej skupiny, zvyšní šiesti žalobcovia po 15-tisíc eur, dokopy tak Kaliňáka žalujú o 130-tisíc eur spolu s úrokom z omeškania. Žaloba smeruje popri Kaliňákovi aj proti strane Smer – SD, a to pre prípad, že by sa minister bránil námietkou, že za výroky zodpovedá strana, ktorú reprezentuje.
Tlačová konferencia bola reakciou na rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Senát zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie.
Žalobcovia v žalobe argumentujú, že aj keby dovolací senát identifikoval pochybenia vo vedení trestného stíhania, nedáva to ministrovi právo označovať ich za mafiánov či tvrdiť, že niekoho umučili.
Poukazujú aj na to, že smrť Milana Lučanského vyšetrila inšpekcia pod dozorom prokuratúry ako samovraždu a Ľubomír Krivočenko zomrel vo väzbe na ochorenie COVID-19, pričom voči nemu nikto z čurillovcov nevykonával úkony trestného konania.
Kaliňák nie je prvý
Policajti a prokurátor v žalobe stavajú výslovne na precedense z prípadu Borisa Kollára. Výraz „čurillovská mafia” použil ako prvý práve Kollár v roku 2021 ako vtedajší predseda parlamentu, v čase, keď bol Čurilla vo vyšetrovacej väzbe.
Mestský súd Bratislava IV vo februári 2025 rozhodol, že Kollár týmto výrokom neoprávnene zasiahol do osobnostných práv Čurillu a porušil prezumpciu neviny, keďže vyšetrovateľ bol vtedy iba obvinený. Kubina označil pojem „čurillovská mafia” za fikciu a za jeho otca považuje práve Borisa Kollára.
Krajský súd v Bratislave prvostupňový rozsudok v marci 2026 v plnom rozsahu potvrdil. Kollár napokon Čurillovi zaplatil 50-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a po hrozbe exekúcie zverejnil aj nariadené ospravedlnenie. V aktuálnom vyhlásení pritom priznal, že jeho vtedajšie tvrdenia sa nezakladali na pravde.
Kaliňák nie je jediný predstaviteľ vládnej koalície, ktorý pre podobné výroky čelí právnym krokom čurillovcov. Kubina avizoval žalobu aj proti Tiborovi Gašparovi a paralelne beží spor s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom, ktorý v júni 2026 uspel s odvolaním, keď Krajský súd zrušil kontroverzný kontumačný rozsudok a vec sa vracia súdu na prejednanie.