Cynik v Robertovi Ficovi dúfa, že mu spojenci odpustia. Bojíme sa, že ich prečítal fatálne zle (názor Gréty Gregorovej a Tomáša Valáška)

obchodnyregister 2026.11.18.

Pán premiér, zahraničná politika nie je súťaž o najvirálnejšiu tlačovku. Vaše výroky môžu Smeru priniesť pár bodov v prieskumoch. Účet za stratenú dôveru však raz zaplatíme všetci.  

Gréta Gregorová je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko

Tomáš Valášek je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko

Minulý týždeň Európsky parlament vyzval rezolúciou Rusko na okamžitý návrat všetkých deportovaných a násilne premiestnených ukrajinských detí. Za hlasovalo 536 poslancov, proti iba ôsmi, a polovica z nich boli europoslanci Smeru.

Celý demokratický svet to vidí ako únos, len Ľuboš Blaha ako evakuáciu. Rezolúciu nazval „eurohoaxom“ a na svoje hlasovanie je vraj hrdý. Nie je to ojedinelý exces. Je to vyústenie rétoriky, ktorú roky pestuje predseda Smeru.

Robert Fico sa pred Nemcami „nepokaká“. Francúzi a Briti sú podľa neho „klub vojnových štváčov“, český prezident vraj chce vojnu a Európska únia podporuje zabíjanie Slovanov. Najnovšie bez akýchkoľvek dôkazov tvrdí, že slovenské referendum o vstupe do Európskej únie bolo sfalšované.

Predtým spochybnil článok 5 Severoatlantickej zmluvy a otvorene hovoril, že Slovensku by viac svedčala vojenská neutralita. Po rokoch podobnej rétoriky si svet o premiérovi urobil jasno. Západné denníky píšu o premiérovi ako o hlavybôle Európy či politikovi, ktorý prednáša ruskú propagandu a rozbíja jednotu EÚ.

Kto príde, keď zavoláme?

Jeho voliči možno mávnu rukou, no za Ficovovou nevkusnou zahraničnopolitickou groteskou sa skrýva vážny problém pre Slovensko. Dourážal krajiny, na ktorých pomoc sa spoliehame v prípade krízy. Tiež krajiny, ktoré momentálne rozhodujú o osude eurofondov, ktoré Slovensku priniesli skoro dve miliardy ročne.

Robert Fico zjavne počíta s tým, že mu hádky so západnými spojencami prinesú body doma. Zabúda však, že jeho vyhlásenia nepočúvajú len voliči Smeru. Počúvajú ich aj v Paríži, Berlíne, Londýne či Varšave. Predstavme si, že by našu krajinu niekto vojensky napadol. Slovensko by požiadalo spojencov o pomoc podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Ten zaväzuje spojencov pomôcť napadnutému štátu. Akú pomoc a v akom rozsahu poskytnú, si však určuje každá krajina sama. Čo si vtedy pomyslia Francúzi či Briti? Že majú ísť brániť Slovensko, ktorého premiér ich osočoval, lebo pomáhali inej napadnutej krajine? Ako doma vysvetlia, že ich vojaci by mali riskovať život v mene niekoho, kto ich krajinu roky očierňoval?

Členstvo v NATO nie je predplatné, ktoré sa samo obnovuje. Kolektívna obrana, nestojí len na zmluvách, ale aj na dôvere a solidarite. Tú však Robert Fico cestami do Moskvy a rečami o nemeckej armáde ako Wehrmachte trestuhodne premrhal.

Radikalizácia Smeru