Ďalší hlas proti Kremľu opustil Rusko: Nadeždin prehovoril pred Eiffelovou vežou

Ruský opozičný politik Boris Nadeždin v pondelok z Francúzska uviedol, že dočasne opustil svoju krajinu. Oznámil to na sociálnych sieťach niekoľko týždňov po tom, čo ho Moskva označila za „zahraničného agenta“ a znemožnila mu tak kandidovať v septembrových parlamentných voľbách.  

„Zdravím všetkých! Mám dobré správy. Som živý a na slobode. Bohužiaľ, momentálne nie som v Rusku,“ povedal Nadeždin pred Eiffelovou vežou v Paríži v krátkom videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Teraz sa musím zorientovať v celej situácii a zistiť, čo robiť ďalej. O svojich plánoch napíšem neskôr,“ dodal.

Nadeždin (63) je podľa agentúry AFP jedným z mála ruských politikov, ktorí otvorene kritizujú prezidenta Vladimira Putina a vojnu na Ukrajine. Jeho odchod podľa agentúry Reuters znamená stratu ďalšieho prominentného opozičného hlasu, ktorý bol ochotný postaviť sa Kremľu na odpor priamo z Ruska, pričom väčšina kritikov Putina sa teraz nachádza buď vo väzení, alebo v exile.

Nadeždinove nádeje na kandidatúru v septembrových voľbách do Štátnej dumy boli zmarené, keď ho ministerstvo spravodlivosti 10. júla zaradilo na zoznam „zahraničných agentov“. Týždeň na to mu zároveň ruský súd uložil pokutu vo výške 1000 rubľov (približne 8,5 eura) za zobrazovanie „extrémistických symbolov“ – konkrétne za zverejnenie videa z roku 2023, v ktorom sa krátko objavil zosnulý opozičný líder Alexej Navaľnyj, čo on sám označil za smiešne obvinenie.

Pozornosť ruskej verejnosti aj médií si získal už počas kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2024, keď sa pred jeho štábmi v rôznych ruských mestách tvorili rady ľudí ochotných podpisom potvrdiť podporu jeho kandidatúry.

Do prezidentských volieb ho nominovala neskôr zrušená strana Občianska iniciatíva. Jeho tím napokon odovzdal volebnej komisii viac než požadovaných 100.000 podpisov zozbieraných aj v odľahlých ruských regiónoch. Volebná komisia ho však napriek splneniu zákonnej požiadavky ako kandidáta nezaregistrovala s odôvodnením, že v predložených podpisových hárkoch našla príliš veľa neplatných záznamov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 ruské úrady zintenzívnili zásahy proti kritikom vlády a stovky z nich uväznili. Takmer všetci oponenti režimu sú teraz podľa AFP buď vo väzení, mŕtvi, alebo v exile.

Témy:
vojna na Ukrajine
ruská opozícia
Rusko
Vladimir Putin
Moskva
Kremeľ

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.