Darovanie munície pre Ukrajinu sme vyšetrili, hovorí prokurátor Juraj Novocký

Zachytil som vyjadrenie pána Mazáka, ktorý je členom komisie na európskej úrovni. Určite vie, o čom hovorí. Situácia je vážna. To, že Slovensko nielenže nemá vybratého môjho nástupcu, ale nebolo schopné predložiť ani troch kandidátov, je veľmi vážny signál.

Ak nemáme oficiálnu európsku prokurátorku, iba poverenú, môže to nejako skomplikovať vyšetrovanie?

Situácia je závažná, pretože ako dočasne poverená európska prokurátorka nemôže sama vyšetrovať. Prípady, ktoré jej boli pridelené v minulosti, museli byť prerozdelené medzi ostatných európskych delegovaných prokurátorov pôsobiacich na Slovensku.

Na Slovensku by malo pôsobiť podľa dohody medzi Generálnou prokuratúrou, ministerstvom spravodlivosti a hlavnou európskou prokurátorkou desať delegovaných prokurátorov. Tí sú zodpovední priamo za vyšetrovanie. Momentálne v našej krajine pôsobia piati. Takýto nedostatočný stav má, samozrejme, vplyv na priebeh a dĺžku vyšetrovaní.

Najnovšia správa Európskej komisie kritizuje Slovensko za neschopnosť odhaľovať, vyšetrovať a stíhať korupciu na vysokej úrovni. Robert Fico v reakcii povedal: „Čo mám postaviť do radu všetkých verejných činiteľov a každého tretieho odstíhať za korupciu bez dôvodov a dôkazov, aby bola Európska komisia spokojná?“

Pochopil premiér obsah správy a to, čo nám Európska komisia vyčíta?

Nebudem hodnotiť vyjadrenia politikov. Nemyslím si, že odporúčanie Európskej komisie spočíva v tom, aby niekto niekoho nútil vyšetrovať alebo hľadať neexistujúce dôkazy. Korupcia však existuje v každej členskej krajine. Ide o to, aby bola odhaľovaná, vyšetrovaná a následne stíhaná. To je odkaz Európskej komisie slovenským orgánom, ale aj Európskej prokuratúre. My niektoré prípady v tomto smere vyšetrujeme, o čom komisia vie, ale musíme mať výsledky.

Kauza haciendy a rozkrádanie eurofondov

Bola tu výzva zameraná na podporu cestovného ruchu výstavbou penziónov, no mnohí si namiesto toho postavili súkromné vily, ktoré sú oplotené a nedá sa v nich ubytovať. Ide podľa vás o jednotlivé prípady špekulantov, alebo o systémový problém rozkrádania eurofondov?

Hovoríme o výzve, ktorá prebiehala pred desiatimi rokmi. Z vyšetrovania vyplynulo, že medzi niektorými žiadateľmi existujú prepojenia. Pravdepodobne bolo v tom čase prítomné aj napojenie na niektorých zamestnancov Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Nemôžeme však povedať, že jedna výzva charakterizuje celý systém prerozdeľovania eurofondov v Slovenskej republike. Nebolo by to korektné.

Naznačujete prepojenie medzi žiadateľmi a ľuďmi, ktorí o peniazoch rozhodovali alebo kontrolovali projekty. Mohli teda často privrieť oči, keď sa nesplnili všetky podmienky. Môžeme tu hovoriť o organizovanej skupine?

Nehovorím, že žiadatelia nespĺňali podmienky. Niekedy úplne stačí, ak máte v procese včasné informácie o tom, že výzva bude, na čo bude zameraná a ako budú nastavené podmienky. Či to charakterizovať ako organizovanú skupinu, alebo inú formu trestnej činnosti, je otázka dokazovania, ale prepojenie tam s najväčšou pravdepodobnosťou bolo.

Ak si niekto z eurofondov postaví namiesto verejného ubytovania súkromnú haciendu, kde sa nedá ubytovať a majiteľ tvrdí, že majú na rok dopredu vypredané, je to dôvod na začatie trestného stíhania?

Určite áno. Podmienkou a súčasťou zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov je, že zariadenie musí byť využívané stanoveným spôsobom. Ak žiadateľ od začiatku koná s vedomím, že dom takto využívaný nebude, ide o podvodné konanie.

Ako môžu polícia a prokuratúra spätne zistiť pravdu, ak podnikateľ predloží zoznam fiktívnych hostí? Veď papier znesie všetko. Viete to spätne dohľadať?

Dá sa to dohľadať, ale nebudem verejne dávať návod páchateľom, ako by sa mohli vyhnúť trestnej zodpovednosti. Zoznam hostí v takzvanej knihe ubytovaných je len jedným z dôkazov. Existuje množstvo ďalších spôsobov, ako to preveriť. Prevádzkovateľ musí spĺňať daňové povinnosti či nahlasovať cudzincov. Polícia vie, hoci je to náročné, preveriť, či dané osoby skutočne existujú a či boli na mieste naozaj ubytované.

Sú naši policajti dostatočne zapálení a fundovaní pre takú mravenčiu prácu?

Myslím, že áno. Približne pred rokom sme dostali množstvo podnetov a takmer všetky ubytovacie zariadenia boli preverené. Policajti si nielen vyžiadali zmluvy z PPA, ale vo väčšine prípadov vykonali aj kontrolu priamo na mieste. V niektorých prípadoch prebieha trestné stíhanie, a to nielen vo veci, ale aj voči konkrétnym obvineným osobám.

Ide o jednotky alebo desiatky problematických projektov?

Bavíme sa o desiatkach prípadov.

Ak by sa potvrdilo, že podnikateľ od začiatku staval súkromné sídlo, čo by malo byť trestom? Dnes je politika nastavená skôr na podmienečné tresty alebo nízke finančné tresty. Nemali by podvodníci prísť o tie haciendy?

Je to otázka nastavenia trestnej politiky. Finančný dopad je pri páchateľoch spravidla najdôležitejší. Európska prokuratúra vznikla aj preto, že v oblasti eurofondov je malá vymáhateľnosť spôsobených škôd. Ak je niekto odsúdený, dostane podmienečný alebo peňažný trest, minimálne by som očakával, že musí uhradiť celú spôsobenú škodu. Ak dostal dotáciu 400-tisíc eur, musí ju vrátiť.

Symbolom haciendovej kauzy je penzión Fafokan. Od roku 2021 prebieha vyšetrovanie, v prípade sú obvinené viaceré osoby. Napriek tomu však minulý rok PPA ďalej preplácala státisícové náklady na tento projekt. Ako je možné, že podnikateľovi, ktorý je podozrivý z podvodov na eurofondoch, posielame ďalšie peniaze?

Dobrá otázka, ale asi nie som vhodný adresát. Rozhodnutie o tom, že aj stíhaným osobám bude možné ďalej vyplácať dotácie nebolo prijaté v rámci trestného konania. Ide o zmenu zákona prijatú súčasnou vládnou väčšinou minulý rok. Hoci už nie som súčasťou Európskej prokuratúry, môžem povedať, že sme na tento nedostatok Európsku komisiu upozornili. Teraz je vecou vlády, aby spomínanú skutočnosť komisii vysvetlila.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy v súvislosti s týmito kauzami hovoril o eurofondovej mafii. Je tento pojem prehnaný?

Tento pojem použil pán predseda NKÚ, ako právnik a prokurátor by som ho nepoužil. Z našich poznatkov však čiastočne vyplýva, že tu existujú skupiny prepojených ľudí. Európska prokuratúra v niektorých prípadoch preveruje nastavenie výziev, a to sa netýka len PPA. Projekty často pripravujú ľudia, ktorí predtým na ministerstvách pracovali, takže majú znalosť vecí aj osobnú znalosť.

Dajú sa tieto väzby pretrhnúť?

Je to otázka nastavenia systému národnými orgánmi.

Kauza darovania munície na Ukrajinu

Jedným z najznámejších prípadov, ktorý u nás Európska prokuratúra objasňuje je darovanie munície Ukrajine. Vyšetrovanie prebieha kvôli možnému zneužitiu európskych peňazí, nie kvôli samotnému aktu darovania. Slovensko muníciu nakúpilo, darovalo ju Ukrajine a napokon nám bola munícia preplatená z európskych peňazí. Sedí to?

Slovenská republika síce požiadala o preplatenie financií, no platba sa zatiaľ neuskutočnila. Objem prostriedkov určený pre všetky členské krajiny nie je dostatočný na to, aby boli uskutočnené všetky platby. Je však pravda, že by mali byť prostriedky na muníciu aspoň čiastočne preplatené z rozpočtu EÚ.

Exminister obrany Jaroslav Naď vypovedal na polícii a tvrdí, že všetko vysvetlil. V čom teda môže byť problém?

Budem hovoriť všeobecne. Jedným z podozrení môže byť umelé navýšenie ceny. Napríklad, ak má munícia hodnotu 10 miliónov, ale uplatnená bola suma 30 miliónov eur. To sa preveruje nielen na Slovensku.

To ste za rok vyšetrovania ešte nezistili?

Bez ohľadu na to, ako bude rozhodnuté, vyšetrovanie považujem za skončené. Boli vykonané všetky dostupné dôkazy vrátane znaleckého posudku od rešpektovaného znalca. Spis je momentálne pred rozhodnutím. V rámci Európskej prokuratúry o každej veci rozhoduje takzvaná stála komora. Predpokladám, že po prázdninách prijme rozhodnutie, ktoré bude komunikované verejnosti.

Môžete aspoň naznačiť, či sa podozrenia potvrdili?

Nemôžem prejudikovať rozhodnutie stálej komory. Keďže už nie som európskym prokurátorom, musím dodržiavať zdržanlivosť a mlčanlivosť o konkrétnych faktoch.

Európska prokuratúra riešila aj milióny z Plánu obnovy pre nemocnice. Nadácia Zastavme korupciu zistila, že 200 miliónov eur bolo rozdelených medzi 7 nemocníc. V nadácii naznačili podozrenia, že niektoré nemocnice nafúkli projekty a rekonštrukcie v skutočnosti stáli oveľa menej peňazí. Čo ukázalo vyšetrovanie?

Podozrenie sa týka len časti nemocníc a v tejto veci naďalej prebieha trestné stíhanie. Predmetom vyšetrovania je práve rozdiel medzi projektom a reálne vyplatenou čiastkou. Nie je v poriadku, ak niekto žiada 30 miliónov, využije 20 a zvyšných 10 použije na iný účel. Súvisí to opäť s tým, ako bola nastavená výzva a proces jej vyhodnocovania.

Mieria podozrenia aj k ministerským úradníkom, ktorí kritériá výzvy nastavovali?

Áno, predmetom vyšetrovania bolo práve nastavenie podmienok a kritérií výzvy. Koncom mája sme obdržali záverečnú správu z úradu OLAF, ktorý konštatoval viaceré nezrovnalosti a pripravil odporúčania pre Európsku komisiu. Tá teraz musí rozhodnúť, ako na konkrétne nezrovnalosti zareaguje. Bude to nepochybne predmetom diskusie medzi vládou a komisiou.

Budú musieť nemocnice tie milióny vrátiť?

O prípadných sankciách musí rozhodnúť Európska komisia. V krajnom prípade si viem predstaviť, že časť finančných prostriedkov nám komisia nepreplatí.

Kajúcnici a odhaľovanie organizovaných zločineckých skupín

Pred odchodom do Luxemburgu ste pracovali na Úrade špeciálnej prokuratúry v boji proti organizovanému zločinu. Dajú sa skupiny ako sýkorovci či piťovci rozložiť bez pomoci takzvaných kajúcnikov, teda spolupracujúcich obvinených?

Nedokážem si to celkom predstaviť. Jednotlivé skutky, ako vydieranie či podpálenie auta, viete preukázať. Ale bez niekoho zvnútra skupiny je takmer nemožné rozkryť vnútornú hierarchiu, tok informácií a to, kto stál na čele. V minulosti pomáhali odposluchy, ale v posledných rokoch sa už takto elektronicky nekomunikuje. Je to o priamej komunikácii medzi osobami, a tam potrebujete svedka zvnútra.

Vládna koalícia chce sprísniť pravidlá pre spolupracujúcich obvinených. Majú povedať všetko hneď, pričom by obžaloba nemala stáť len na kajúcnikovi, ktorého svedectvo podporuje iný kajúcnik. Spomínané zmeny by mali platiť aj na aktuálne prebiehajúce kauzy. Vidíte v tom snahu vylepšiť systém?

Nastavenie systému tak, aby nemohol byť zneužívaný, by mal odsúhlasiť každý prokurátor či sudca. Na druhej strane, niektoré návrhy sú v priamom rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami efektívne stíhať organizovaný zločin a pranie špinavých peňazí. Ak de facto vylúčime možnosť použitia kajúcnika, popierame tieto záväzky. Niektoré návrhy idú proti účelu odhaľovania zločineckých skupín.

Môže to ovplyvniť aj prípad vraždy Jána Kuciaka, kde bol kľúčovým kajúcnikom Zoltán Andruskó?

Myslím si, že tohto prípadu sa to priamo netýka. Andruskóva výpoveď nie je osamotená, je potvrdená množstvom materiálnych dôkazov a vecných stôp, ako bola použitá munícia či zbrane, ktoré sú nespochybniteľné.

Jedno z tých nových pravidiel je, že nestačí výpoveď kajúcnika, ktorého potvrdí iný kajúcnik. V takom prípade by hypoteticky nestačilo ani to, že obžalovaná Alena Zsuzsová by sa rozhodla spolupracovať a svedčiť proti Marianovi Kočnerovi. Lebo by to boli „len” dvaja kajúcnici.

Uvažujete správnym smerom. Je to o slovičkárení. V návrhu zákona je formulácia, že výpoveď kajúcnika nesmie byť „potvrdzovaná“, a to je kľúčové slovo. Úplne však stačí, ak by sa použil pojem „podporovaná“.

Predstavte si situáciu, že sme v štúdiu traja. My dvaja sa dohodneme, že tretiemu dáme úplatok, a neskôr to obaja budeme tvrdiť orgánom činným v trestnom konaní. Ak by platili spomínané nové pravidlá, skutok by nemohol byť odsúdený, lebo to tvrdíme len my dvaja, ktorí spolupracujeme. Preto je potrebné byť pri návrhoch zmien veľmi obozretný. Ak je tu úprimný záujem vylepšiť situáciu, vylepšime ju, ale spôsobom, ktorý nezmarí preukazovanie trestnej činnosti.

O Dušanovi Kováčikovi

Váš bývalý šéf Dušan Kováčik bol neprávoplatne odsúdený za prijatie úplatku a figuruje v kauze Očistec, aj v iných kauzách. Prekvapilo vás to?

K tejto téme sa mi vyjadruje ťažko. V časti, kde bol odsúdený za prijímanie úplatku, som vystúpil ako svedok, preto musím byť zdržanlivý.

Skutočnosť, že prebieha trestné stíhanie pre viacero skutkov, nie je niečo, čím by sa Slovenská republika mohla hrdiť.

S kolegom Vladimírom Turanom ste od začiatku dozorovali prípad vraždy Jána a Martiny. V roku 2018 ste dali súhlas na zadržanie Norberta Bödöra, ale akciu ste museli po 17 minútach zrušiť. Údajne to bolo preto, že Dušan Kováčik oznámil vášmu kolegovi Turanovi, že Bödör o všetkom vie a akciu máte zrušiť. Stalo sa to tak?

Nechcem špecifikovať, medzi kým sa odohralo to stretnutie. Faktom je, že tam padla aj tá informácia, že pán Bödör vie o plánovanom úkone. Pán Turan vtedy rozhodol o zrušení akcie a ja som s ním súhlasil. Ak o tom podozrivý vedel, bolo zbytočné úkon realizovať.

Nebolo vám podozrivé, že Dušan Kováčik vedel o plánovanom zadržaní Bödöra?

Nehovorím, že to v tom čase vedel pán Kováčik. Hovorím, že o tom vedel pán Bödör. Mal kontakty v polícii na významných miestach a únik informácií bol reálny. O dva dni sa sám prihlásil na polícii s telefónom, ktorý bol buď úplne nový, alebo vyčistený. Bol pripravený. Kde nastal únik, o tom môžem len špekulovať.

Ale upozornil vás na to Dušan Kováčik?

Nebudem potvrdzovať, s kým sa vtedy rozprával pán Turan. Ja som pri tom stretnutí nebol.

Koalícia medzičasom zrušila vaše pôvodné pracovisko, teda špeciálnu prokuratúru. Na Slovensku sa zmenili trestné kódexy, politici verejne útočia na sudcov, prokurátorov aj policajtov. Neuvažovali ste nad tým, že po 30 rokoch odídete z prokuratúry?

Úprimne nie. Nikdy. Môže za to moje mentálne a profesionálne nastavenie. Od začiatku som pôsobil na prokuratúre, nemám skúsenosť s pôsobením v advokácii alebo inej profesii. Verím, že keď sa vrátim späť na Slovensko, budem môcť pôsobiť v rámci prokuratúry.

V kauze takzvanej „čínskej práčky“ sa hovorilo o tom, že kriminálne živly na Slovensku získavali obrovskú hotovosť od ázijských komunít. Peniaze v igelitkách používali ako úplatky. Venovala sa tomu aj Európska prokuratúra?

Samotná kauza „čínska práčka“ nepatrila do pôsobnosti Európskej prokuratúry. Prokuratúra sa však zameriava na colné podvody a podvody s DPH, kde sú zainteresované nielen ázijské komunity, ale aj talianske mafiánske skupiny. Hovoríme o rozsahu niekoľkých miliárd eur.

Európska prokuratúra aktuálne vyšetruje podvody za približne 25 miliárd eur. Aj na Slovensku sa poskytuje zločineckým skupinám pomoc v rámci prania špinavých peňazí. Existujú sofistikované účtovnícke a poradenské firmy, ktoré na profesionálnej báze prijímajú peniaze a prevádzajú ich na účty do Hongkongu, Šanghaja, Dubaja a ďalších krajín. Európska prokuratúra takéto skupiny pravidelne rozkladá a verím, že čoskoro budeme mať podobnú informáciu aj vo vzťahu k Slovensku.

Znamená to, že bližšie politické a obchodné kontakty Slovenska s Čínou či Vietnamom otvárajú dvere aj takýmto špekulantom?

To by som nepovedal. Zločinecké skupiny si vykonávajú svoju činnosť bez ohľadu na to, či je spolupráca medzi krajinami inštitucionalizovaná.

Majú polícia a prokuratúra v digitálnej dobe stále navrch, keď podvodníkom dnes pomáha aj umelá inteligencia?

Organizovaný zločin má vždy o niečo navrch vo vyvíjaní nových systémov, ale mechanizmy na ich odhalenie existujú – napríklad monitorovanie komunikácie v chránených aplikáciách. Európska prokuratúra má oproti národným prokuratúram tú výhodu, že má v Luxemburgu vlastných analytikov, ktorí spracúvajú informácie zo všetkých členských štátov. Vedia tak nájsť prepojenia medzi Talianskom, Nemeckom a Slovenskom, ktoré by samotná slovenská polícia nikdy nezistila.