
Neustály hlad nie je vždy bežný signál organizmu. Často za ním stojí nekvalitná strava, málo spánku, stres, lieky či nediagnostikovaná cukrovka alebo hypertyreóza.
Samotný hlad samozrejme nie je ničím zlým. Je to jeden zo základných signálov, ktorými nám telo dáva najavo, že potrebuje energiu. Problém nastáva vtedy, keď sa objaví veľmi rýchlo po jedle, sprevádza ho neustála chuť na jedlo alebo sa zreteľne líši od toho, ako sme fungovali predtým.
Dôvody, prečo niektorí stále cítia hlad
Telo potrebuje potravu ako zdroj energie, takže pocit hladu, ak nejeme niekoľko hodín, je normálny. Ak však žalúdok neustále škvŕka, aj po jedle, môže to znamenať zdravotné problémy.
Tu je niekoľko dôvodov, prečo ľudia môžu stále cítiť hlad a únavu.
1. Sú jedlá, ktoré nezasýtia nadlho
Nie každá porcia jedla poskytuje rovnaký pocit sýtosti. Jedlo založené hlavne na ľahko stráviteľných sacharidoch môže zahnať hlad len na krátko, najmä ak v ňom chýba bielkovina a vláknina. Preto záleží nielen na tom, koľko zjete, ale aj na tom, čo máte na tanieri.
Bielkoviny sú jednou z najdôležitejších zložiek stravy, pokiaľ ide o udržanie pocitu sýtosti. Nájdeme ich napríklad v mäse, rybách, vajciach, mliečnych výrobkoch, strukovinách, orechoch a semienkach. Pri trávení sa bielkoviny rozkladajú na aminokyseliny, ktoré telo využíva okrem iného na stavbu a regeneráciu tkanív. Zároveň jedlá s dostatočným množstvom bielkovín môžu účinnejšie tlmiť chuť do jedla než tie, v ktorých prevládajú produkty bohaté na ľahko stráviteľné sacharidy.
Dôležitá je aj vláknina. Nachádza sa predovšetkým v zelenine, ovocí, celozrnných výrobkoch, semienkach a strukovinách. Zväčšuje objem jedla a spomaľuje prechod potravy tráviacim traktom, čím môže predlžovať pocit sýtosti. Najlepšie je, ak jedlo kombinuje viacero skupín potravín. Dobrým príkladom je celozrnný chlieb s vajíčkom a zeleninou, prírodný jogurt s ovocím a orechmi alebo krúpy so zeleninou a zdrojom bielkovín. Nejde o to, aby bolo každé jedlo presne vypočítané na gram. Dôležitejšie je zachovať správne pomery v celej strave.
2. Primálo tekutín
Hlad a smäd sú rôzne signály, ale v každodennom zhone si tento rozdiel nie vždy uvedomujeme. Ak počas dňa pijete málo, môžete mať pocit, že častejšie potrebujete niečo zjesť. Neznamená to však, že každý záchvat hladu je v skutočnosti smädom. Preto skôr, než siahnete po ďalšej desiate, zamyslite sa, kedy ste naposledy pili. Pravidelné dopĺňanie tekutín je obzvlášť dôležité počas horúčav, intenzívnej fyzickej námahy alebo v situáciách, keď telo stráca viac vody ako zvyčajne.
Na dehydratáciu môžu poukazovať napríklad:
• únava,
• závraty,
• zriedkavejšie močenie,
• tmavšia farba moču.
Ak sa objavia takéto príznaky, netreba ich ignorovať.
Za zmienku stojí, že voda môže tiež zvýšiť pocit plnosti, preto jej vypitie pred jedlom môže spôsobiť, že zjeme o niečo menej. Nie je to však spôsob, ako oklamať hlad. Ak po vypití vody stále cítiš hlad, telo pravdepodobne naozaj potrebuje jedlo. Najjednoduchšie je dbať na pravidelné pitie počas dňa. Pomáha mať fľašu s vodou tam, kde tráviš najviac času. Nie je však potrebné nútiť sa piť obrovské množstvá tekutín len preto, aby si potlačil chuť do jedla.
3. Príliš krátky spánok
Ďalšia noc s príliš krátkym spánkom sa môže prejaviť nielen na koncentrácii a nálade. Nedostatok spánku môže ovplyvniť aj reguláciu chuti do jedla. Výskumy ukazujú, že obmedzenie spánku môže zvyšovať pocit hladu a sťažovať kontrolu nad množstvom zjedeného jedla.
Jedným z možných vysvetlení sú zmeny v pôsobení hormónov regulujúcich chuť do jedla. Ghrelín súvisí s pocitom hladu, zatiaľ čo leptín sa podieľa na signalizovaní sýtosti. Nedostatok spánku môže narušiť fungovanie tohto systému, hoci vplyv spánku na chuť do jedla nemožno zredukovať len na jednoduchú schému „viac ghrelínu, menej leptínu“. Dôsledky nevyspatia možno pozorovať aj pri výbere jedla. Keď sme unavení, častejšie siahneme po vysokoenergetických, sladkých alebo mastných potravinách. Po niekoľkých prebdených nociach je teda ľahšie siahnuť po ďalších snackoch, väčších porciách a maškrtení medzi jedlami.
Ak ste stále hladní, pozrite sa nielen na svoju stravu. Možno problém začína večer, keď namiesto oddychu venuješ ďalšie hodiny práci, seriálom alebo prehliadaniu telefónu. Väčšina dospelých potrebuje asi sedem až deväť hodín spánku denne, hoci potreba spánku je individuálna. Záleží nielen na jeho dĺžke, ale aj na kvalite a pravidelnosti.
4. Jedenie pod vplyvom stresu alebo emócií
Nie každá potreba siahnuť po jedle znamená fyzický hlad. Niekedy ju spúšťa stres, nuda, únava, napätie alebo ťažké emócie. V takej situácii sa jedlo môže stať spôsobom, ako si na chvíľu zlepšiť náladu alebo odvrátiť pozornosť od toho, čo nás trápi. Typické je, že chuť na jedlo sa objaví náhle a často sa týka konkrétneho produktu.
Po stresujúcom dni nemáme nutne chuť na obyčajný sendvič. Oveľa lákavejšie môžu byť sladkosti, čipsy, fast food alebo iné produkty bohaté na cukor a tuk. Stres môže ovplyvniť aj fyziologické procesy spojené s chuťou do jedla. V napätí telo uvoľňuje napríklad kortizol, hormón zúčastňujúci sa na stresovej odpovedi. Jeho vplyv na chuť do jedla je zložitý, ale chronický stres môže podporovať väčšiu chuť do jedla a častejšie siahnie po vysokokalorickom jedle.
Dôležitý je aj spôsob zvládania napätia. Ak po každom ťažkom stretnutí v práci, hádke alebo zlom dni automaticky siahnete po jedle, časom sa môže vytvoriť ustálený vzorec — stres znamená snack. Jedlo prináša krátkodobú úľavu, takže správanie sa ľahko opakuje. Preto je dobré všímať si okolnosti, za ktorých sa objavuje hlad. Cítite ho naozaj v žalúdku? Objavuje sa postupne? Zjedli by ste normálne jedlo, alebo máte chuť len na niečo konkrétne? Takéto otázky môžu pomôcť rozlíšiť fyzický hlad od jedenia poháňaného emóciami.
5. Alkohol zvyšuje chuť do jedla
Po alkohole je ľahšie stratiť kontrolu nad tým, koľko a čo jeme. Večerné stretnutie sa tak môže skončiť nielen ďalším drinkom, ale aj pizzou, čipsami či inou kalorickou pochúťkou. Nie je to len otázka horšieho sebaovládania. Alkohol môže ovplyvniť aj mechanizmy zodpovedné za reguláciu hladu a sýtosti.
Výskumy ukazujú, že pitie alkoholu môže zvyšovať hladinu ghrelínu, hormónu, ktorý stimuluje chuť do jedla. Výsledkom je, že po alkohole sa môže objaviť silnejšia chuť na jedlo, najmä na vysokokalorické produkty. Zároveň alkohol môže narušiť fungovanie iných mechanizmov regulujúcich pocit sýtosti, čo spôsobuje, že je ťažšie zostať pri jednej porcii.
Dôležitý je aj vplyv alkoholu na energetický metabolizmus tela. Pečeň sa v prvom rade zaoberá metabolizovaním alkoholu, pričom mení spôsob, akým telo využíva a ukladá energiu. U ľudí, ktorí pijú väčšie množstvá alkoholu, môže dochádzať aj k poruchám hladiny glukózy v krvi, čo môže zvyšovať pocit hladu a chuť na produkty bohaté na sacharidy.
Ak teda pozorujete, že po alkohole oveľa častejšie siahate po jedle, nemusí to byť náhoda. Samotný alkohol môže podporovať väčšiu chuť do jedla a zároveň znižovať kontrolu nad množstvom skonzumovaných produktov. Pravidelné pitie môže tiež zhoršovať kvalitu spánku a nevyspatosť je ďalším faktorom, ktorý môže počas dňa zvyšovať chuť do jedla.
6. Zvýšená chuť do jedla a lieky
Zmena chuti do jedla môže byť aj vedľajším účinkom lieku. Týka sa to viacerých skupín prípravkov a v niektorých prípadoch môže zvýšenú chuť do jedla sprevádzať aj prírastok hmotnosti.
Na väčšiu chuť do jedla môžu vplývať napríklad:
• niektoré antipsychotiká (ako klozapín či olanzapín),
• vybrané antidepresíva (vrátane mirtazapínu),
• niektoré tricyklické antidepresíva.
Medzi ďalšie prípravky patria aj kortikosteroidy a niektoré antiepileptiká, napríklad kyselina valproová, pregabalín a perampanel. Chuť do jedla môžu ovplyvniť aj niektoré antihistaminiká používané pri liečbe alergií. Pri niektorých antikoncepčných prípravkoch sa tiež pozorujú zmeny chuti do jedla, hoci to neznamená, že každý liek z tejto skupiny spôsobí takýto efekt.
Ak zreteľne častejšie pociťujete hlad od začiatku novej liečby, oplatí sa skontrolovať informácie o používanom prípravku. Nemali by si však sami vysadiť liek ani meniť jeho dávku. Ak máte podozrenie, že práve on spôsobuje zmenu chuti do jedla alebo prírastok hmotnosti, poraďte sa s lekárom. V niektorých prípadoch je možné použiť iný prípravok, ktorý takýto vedľajší účinok nemá.
7. Neustály hlad môže byť príznakom cukrovky
Neustály pocit hladu môže súvisieť aj s cukrovkou. Pri tomto ochorení má telo problém správne využívať glukózu ako zdroj energie. V závislosti od typu cukrovky môže byť príčinou nedostatok inzulínu alebo nedostatočná reakcia tela na jeho účinok. Glukóza z jedla by mala prejsť do buniek, kde sa využíva ako palivo. Keď tento mechanizmus nefunguje správne, hladina cukru v krvi stúpa, ale bunky stále nedostávajú dostatok energie. Telo potom môže vysielať signály naznačujúce potrebu ďalšej porcie jedla.
Zvýšená chuť do jedla však nie je jediným príznakom, na ktorý treba dávať pozor. Cukrovku môžu sprevádzať aj:
• silný smäd,
• časté močenie,
• únava,
• rozmazané videnie,
• nevysvetliteľný úbytok hmotnosti.
Môžu sa objaviť aj problémy s hojením rán a v niektorých prípadoch mravčenie alebo bolesť rúk a nôh. Obzvlášť charakteristická môže byť situácia, keď chuť do jedla výrazne stúpa, no napriek tomu hmotnosť klesá. Týka sa to najmä neliečenej cukrovky 1. typu, hoci podobné príznaky sa môžu vyskytnúť aj pri iných poruchách metabolizmu glukózy.
8. Príčinou môže byť zvýšená činnosť štítnej žľazy
Na zvýšenú chuť do jedla môže vplývať aj hypertyreóza. Táto malá žľaza v prednej časti krku produkuje hormóny, ktoré regulujú rýchlosť mnohých procesov v tele, vrátane metabolizmu. Keď štítna žľaza produkuje príliš veľa hormónov, metabolizmus sa zrýchľuje. Telo potom spotrebuje viac energie, čo môže viesť k väčšej chuti do jedla. Dôležité je, že zvýšená chuť na jedlo nemusí znamenať priberanie. Pri hypertyreóze môže dochádzať k úbytku hmotnosti, aj keď pacient je viac ako predtým.
Zvýšenú chuť do jedla môžu sprevádzať aj ďalšie typické príznaky. Patrí medzi ne:
• zrýchlený tep,
• nadmerné potenie,
• väčšia citlivosť na teplo,
• trasenie rúk,
• nervozita,
• problémy so spánkom.
Niektorí ľudia sa sťažujú aj na slabosť svalov, vypadávanie vlasov, lámavosť vlasov a nechtov. Štítna žľaza sa môže aj zväčšiť.
9. Príčinou môže byť nízka hladina cukru v krvi
Silný hlad sa môže objaviť, keď hladina glukózy v krvi klesne príliš nízko. Hypoglykémiu často sprevádzajú aj:
• závraty,
• nevoľnosť,
• trasenie rúk,
• potenie,
• bledá pokožka,
• búšenie srdca,
• nepokoj.
Môže sa objaviť aj typické mravčenie okolo úst.
Na hypoglykémiu sú obzvlášť náchylní ľudia s cukrovkou, ktorí užívajú inzulín alebo lieky znižujúce hladinu glukózy. Riziko stúpa napríklad vtedy, keď sa jedlo vynechá alebo zje oveľa neskôr ako zvyčajne. Nie vždy však ide o cukrovku. Poklesy hladiny glukózy môžu súvisieť aj s inými ochoreniami, napríklad s ochoreniami pečene a obličiek, poruchami nadobličiek alebo hypofýzy.
Zriedkavou príčinou sú neuroendokrinné nádory pankreasu, vrátane inzulinómu. Ťažká hypoglykémia si vyžaduje rýchlu reakciu. Pri veľmi nízkej hladine glukózy sa môžu objaviť poruchy vedomia, problémy s rečou a chôdzou. Postihnutý môže pôsobiť ako opitý. V extrémnych prípadoch môže dôjsť k strate vedomia.
10. Častý hlad môže súvisieť s predmenštruačným syndrómom
Väčšia chuť do jedla a náhla túžba po konkrétnych produktoch patria medzi príznaky, ktoré niektoré ženy pozorujú pred menštruáciou. V druhej polovici cyklu, najmä v luteálnej fáze, sa mení hladina hormónov. V tomto období môže tiež vzrásť chuť na kalorickejšie jedlá, sladkosti či slané snacky.
Nie každá žena však prežíva PMS rovnako. U jednej môže byť väčšia chuť do jedla výrazným príznakom, u inej môžu byť zmeny malé alebo sa vôbec neobjaviť. Ak sa zvýšený hlad pravidelne objavuje v rovnakom období cyklu a ustupuje po začiatku menštruácie, môže to súvisieť práve s PMS.
11. Za hlad môže byť zodpovedné aj tehotenstvo
Počas tehotenstva sa skutočne zvyšuje potreba niektorých živín a energie. Preto si budúca mama môže všimnúť, že častejšie cíti hlad alebo potrebuje väčšie porcie ako pred tehotenstvom. Neznamená to však, že od začiatku tehotenstva treba jesť „za dvoch“. Energetická potreba sa mení s jednotlivými fázami tehotenstva a správny prírastok hmotnosti závisí okrem iného od hmotnosti pred tehotenstvom. Preto je dobré konzultovať stravovanie s lekárom alebo dietológom, namiesto toho, aby ste sa riadili len apetítom.
12. Infekcia parazitmi môže tiež spôsobovať neustály hlad
Črevné parazity sa niekedy uvádzajú medzi príčinami zvýšenej chuti do jedla, ale neustály hlad netreba považovať za typický príznak takejto infekcie. Pri niektorých parazitoch sa môžu objaviť iné tráviace ťažkosti a v určitých prípadoch aj nedostatky živín. Samotná predstava, že parazit „zje naše jedlo“ a preto je človek stále hladný, je príliš veľkým zjednodušením. Pásomnice či iné parazity môžu spôsobovať rôzne príznaky, ale ich prítomnosť nemožno rozpoznať len na základe zvýšenej chuti do jedla.
Kedy by mal neustály hlad znepokojovať?
Ak ste zrazu začali pociťovať hlad oveľa častejšie ako predtým, najprv sa pozrite na svoje každodenné návyky. Možno jete menej, začali ste intenzívnejšie trénovať, spíte kratšie alebo v poslednom čase častejšie siahate po snackoch. V takýchto situáciách môže byť zvýšená chuť do jedla prirodzenou reakciou tela.
Nie vždy je však príčina taká jednoduchá. Konzultáciu s lekárom si vyžaduje najmä náhla a pretrvávajúca zmena chuti do jedla, najmä ak sa objavia aj iné príznaky. Znepokojenie by mali vyvolať napríklad nevysvetliteľný úbytok hmotnosti, veľmi silný smäd, časté močenie, búšenie srdca, tras rúk, nadmerné potenie alebo výrazná slabosť.
Neustály hlad teda nie je dôvodom hneď podozrievať chorobu. Netreba ho ani zjednodušovať na nedostatok pevnej vôle. Chuť do jedla sa môže meniť vplyvom stravy, spánku, stresu, fyzickej aktivity, hormónov, liekov a niekedy aj zdravotného stavu. Ak je však zmena výrazná, trvá dlhšie a nemá jednoduché vysvetlenie, je lepšie ju neignorovať.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.