Dedinu zničili a zostal po nej jediný kostol. Teraz praská aj ten, na stenách pribúdajú trhliny. Rodáci prosia o pomoc

Statika je narušená a na stenách pribúdajú praskliny široké niekoľko centimetrov. Chrám, ktorý stojí na mieste zaniknutej dediny ako jediná pamiatka na ňu, čelí vážnemu problému. Rodáci z Horných Opatoviec, ktoré sú už desaťročia mestskou časťou Žiaru nad Hronom, sú z toho zúfalí.  

Je mementom a zároveň náručou domova pre ľudí, ktorí sa tam narodili. Hoci ich dedina už neexistuje, každoročne sa stretávali aspoň v Kostole sv. Vavrinca – jedinej zachovanej stavbe na území Horných Opatoviec. Ide o národnú kultúrnu pamiatkou, no kvôli havarijnému stavu je už vstup do nej zakázaný. Prvé vážne trhliny sa začali objavovať v roku 2019 a rozhodnutie o jeho uzavretí padlo v roku 2022. Odvtedy sa spomínané stretnutia konajú na priestranstve pri ňom.

„Každý má svoju rodnú dedinu či mesto, do ktorého sa môže kedykoľvek vrátiť. My už nemáme nič, len tento kostol,“ ukázala šéfka združenia Horné Opatovce Mária Kadlecová na chrám, pri ktorom sme sa stretli. Smutný pohľad naň podčiarkuje aj fakt, že duchovný stánok stojí v obklopení štyroch skládok (pribudnúť má aj piata). Prvé smetisko tam vzniklo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Kadlecová pripomenula, že ich obec v júli 1969 vymazali z mapy bývalého Československa – jej 1 380 obyvateľov sa muselo nedobrovoľne vysťahovať. Dôvodom bolo škodlivé životné prostredie spôsobené neekologickou výrobou hliníka v Závode SNP pri Žiari nad Hronom.

K radikálnemu rozhodnutiu došlo po tom, ako v dedine vyhynuli včely a dobytok sa nedokázal udržať na nohách. Zdravotný stav sa zhoršoval aj Opatovčanom. Z 228 domov sa nezachoval žiadny. Jedinou pamiatkou na zaniknutú obec je práve kostol postavený v roku 1911. Rodákom, ktorí sa rozpŕchli po celom Slovensku, ale aj do Čiech, však hrozí, že prídu aj o túto vzácnosť.

Pôda pod ním pláva

„Väčšina z nás sa usadila v Žiari alebo Hliníku nad Hronom. Zostal nám naozaj už len kostol – ako také memento nad tým celým,“ zopakovala Kadlecová. „Teraz prišla nová doba a tá nám, ak sa neurobia nápravy, zničí aj túto poslednú pamiatku,“ hovorí. Rodákov je síce stále menej, momentálne niečo cez sto, no zdôraznila, že ide o prirodzenú demografickú krivku.

„Ľudia ubúdajú a mladí už nemajú taký záujem,“ podotkla. Je to podľa nej veľká škoda, lebo ide o krásnu stavbu a zároveň monument pripomínajúci 894 rokov starú obec. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1075. „Nechcem nikoho viniť, len prosím, aby nám v tomto všetkom niekto pomohol,“ podčiarkla.

Alojz Mokroš, tiež rodák a zároveň zástupca vlastníka kostola, ktorým je Spoločenstvo urbáru Horné Opatovce, nám priblížil, čo sa s kostolom deje. „Pôda pod ním je mokrá a pláva – tým je narušená jeho statika. Pravidelne to sledujem a vidím, že škáry sa neustále rozširujú. Len od marca doteraz, teda za pár mesiacov, som zaznamenal rozdiel desať centimetrov,“ prezradil. Pohyb kostola podľa neho vidieť na nosných stĺpoch, pribúdajúcich prasklinách, opadaných omietkach a vyčnievajúcich železobetónových konštrukciách.

Škáry sú viditeľné z vonkajšej aj vnútornej strany kostola. „Poruchu zapríčinili okolnosti skládok – tie už presahujú výšku domov, ktoré tu kedysi stáli. Ich váha je 330-tisíc ton odpadu,“ pokračoval Mokroš. „Je to plocha, ktorú bolo treba odvodniť, nasvahovať a utesniť spodok. V sedemdesiatych rokoch tá technika nebola ako teraz, takže tesnenie sa pri prvej skládke nedávalo a neurobili ani meliorácie od vody, takisto potrebné vrty,“ vysvetlil.

V roku 2003 tam podľa neho urobili prvé renovačné kroky. Odpady museli dať preč a napraviť, čo predtým vynechali. „Tie ďalšie skládky sú na tom technicky možno lepšie, no zabudlo sa na hlavný Opatovský potok, ktorý kedysi pretekal priamo cez obec. Skládka sa do neho zosúvala a v časti územia zostal zatrubnený,“ vraví konštatujúc, že voda tam počas dažďov stále tečie.

Foto:
OZ Horné Opatovce
Pohľad na Horné Opatovce predtým, ako ich vymazali z mapy Československa.

„Potok je ale na tomto mieste, kde teraz sedíme, zastavený. To prispieva k pohybu pôdy a na základe toho uteká celý svah. Výsledok je, že hlavné oblúky kostola, ktoré držia jeho stabilitu, sa nám rozťahujú. Ak povolia môže sa stať, že sa zrúti,“ zhodnotil.

Dobrou správou je, že stabilizovaná je aspoň pôvodná veža pochádzajúca ešte z čias stredoveku. V roku 2020 ju zrekonštruovali vďaka dotácii z rezortu kultúry vo výške 30-tisíc eur. Zvyšných 15-tisíc doplnili Opatovčania zo zbierky. Do obnovenej časti potom uložili časovú schránku.

Pamiatka z ťažkej doby

Napriek všetkému Mokroš tvrdí, že šanca na záchranu chrámu stále žije. „Potok treba dať do pôvodného stavu, aby voda nestála na jednom mieste,“ povedal. Samozrejme, potrebné je urobiť geologické prieskumy a zábrany vo forme niekoľko metrov hlbokého „záseku“ do zeme. Keď sa k tomu pripočíta oprava samotnej pamiatky, náklady na to sa podľa neho môžu vyšplhať na milióny eur.

Niektorí rodáci upozorňujú, že pozemky už zaniknutých Opatoviec teraz patria Žiaru nad Hronom. Pomerne veľká časť je zastavaná práve závodom, kvôli ktorému sa museli vysťahovať, no finančné výhody z toho má mesto. Vzhľadom na to očakávajú pomoc aj od samotnej samosprávy. „S vedením radnice sme v kontakte, máme korektné vzťahy. Neočakávame peniaze. Chceme, aby nám s pomocou ministerstva životného prostredia aj kultúry, tiež Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, pomohli kostol stabilizovať,“ doplnil Mokroš.

Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal tvrdí, že na záchranu kostola hľadajú riešenia už viac ako rok. „Ide o vysoko odborné veci. Spoločnosť, ktorá prevádzkuje skládku, objednala špecializovanú firmu na geoprieskumy, ktoré sa tam aj realizovali. Na základe ich vyhodnotenia navrhnú opatrenia – aj vo vzťahu k potoku, ktorý bol v minulosti akoby zasypaný. Snaha bude obnoviť ho,“ povedal.

Firma prevádzkujúca skládku sa podľa neho vyjadrila, že potrebné opatrenia urobí na svoje náklady. „Čaká sa na návrh týchto opatrení tak, aby sa mohlo pristúpiť k ich realizácii. Samozrejme, keď to pomôže a kostol sa stabilizuje, tak mesto bude určite aktívne vstupovať do toho, aby sa opravil – aj keď to nie je jeho majetok,“ pripomenul.

Foto:
OZ Horné Opatovce
Život v obci pred jej zánikom.

„Je to pamiatka, ktorá je tu z tej ťažkej doby a sám by som bol nerád, keby zanikla,“ zdôraznil Antal. „Nedá sa povedať, kto za to zodpovedá. Je to jednoducho vývoj času a musíme sa tomu prispôsobiť. Mení sa celá klíma, v podstate všetko. Žiaľ, dopadlo to aj na kostol. Určite máme záujem, aby bol zachovaný, jeho osud nám nie je ľahostajný,“ uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Banskobystrický kraj
Žiar nad Hronom
Horné Opatovce

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.