Demokracia s mužskou tvárou: Online útoky zasiahli 100 % opýtaných poslankýň, vyhrážky nie sú výnimočné

Politické prostredie na Slovensku je pre ženy vysoko nepriateľské.  

Zažitú skúsenosť s násilím v online priestore uviedla podľa výskumu každá jedna z opýtaných poslankýň a až 96 percent z nich sa stretlo aj s psychickým násilím, najčastejšie so sexistickými komentármi alebo zastrašujúcim a obťažujúcim správaním a slovnými útokmi. V online prostredí išlo konkrétne o nenávistné komentáre, útoky smerované na blízkych a deti, či priame vyhrážky zabitím. „Každá druhá poslankyňa zažila sexuálne obťažovanie v súvislosti s výkonom svojho mandátu, ale iba 14 percent z nich v reakcii podniklo nejaké kroky. Tento nízky podiel súvisí s absenciou účinných mechanizmov na nahlasovanie a prešetrovanie takéhoto správania, ako aj s jeho pretrvávajúcou normalizáciou v prevažne mužskom prostredí politiky,” skonštatovala výskumníčka Kristína Gotthardová.

S rodovo podmienenou diskrimináciou sa v parlamente podľa výskumu stretlo 59 percent opýtaných poslankýň. Táto diskriminácia sa prejavuje priamo v Národnej rade SR, kde poslankyne podľa výskumu často nemajú vytvorené primerané podmienky na výkon svojho mandátu v súlade so zabezpečovaním starostlivosti o deti a blízkych. Problém pretrváva taktiež v straníckych štruktúrach, kde ženy dlhodobo nemajú rovnaký podiel na moci ani rovnaký prístup k samotným rozhodovacím procesom. „Ak chceme zabrániť prejavom rodovo podmieneného násilia na političkách, je kľúčové, aby sa do jeho riešenia aktívne zapojili aj muži a vyslali tak jednoznačný signál pre celú spoločnosť. Nemôžeme tolerovať, aby bola cena za vstup ženy do verejného života spojená so strachom a vulgarizmami. Ak z politiky urobíme nepriateľské prostredie plné osobných útokov na ženy a ich rodiny, nebudú mať motiváciu do nej vstúpiť,“ vyhlásil predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD).

Podľa zistení ďalšej mimovládnej organizácie Bez sexizmu hodnotili poslankyne celkovú atmosféru v parlamente ako nekultúrnu, plnú hrubosti, útokov, neprávd, animozít či neodbornosti. „Opakovane sa v rozhovoroch objavovalo, že poslankyne zažívajú spochybňovanie ich odbornosti. Poukazovali aj na nedostatočnosť aktuálne prijatého etického kódexu, ktorý nereflektuje na pracovnú kultúru, sexistické a obťažujúce správanie, diskrimináciu žien a nedefinuje mechanizmy riešenia týchto prípadov,“ povedala rodová expertka a zástupkyňa Bez sexizmu Jitka Dvořáková.

Mimovládne organizácie v tejto súvislosti zdôrazňujú ako kľúčové, aby sme ako spoločnosť netolerovali násilie na ženách a nepodporovali kultúru mlčania o ňom. Političky musia mať podľa organizácií vytvorené bezpečné podmienky na to, aby mohli vykonávať svoju funkciu slobodne, bez nátlaku a strachu. Musia disponovať reálnou možnosťou ochrany, možnosťou prehovoriť a bezpečne nahlásiť prípady násilia, zatiaľ čo spoločnosť musí byť schopná takéto konanie rázne zastaviť a vyvodiť jasnú zodpovednosť voči páchateľom. „Násilie prispieva k predčasnému odchodu žien z politiky, bráni im v uplatňovaní práva podieľať sa na správe vecí verejných a ohrozuje aj samotnú demokraciu. Nízka účasť žien má za následok, že žijeme v demokracii s „mužskou tvárou,“ v jej neúplnej a skreslenej forme. Teda v systéme, ktorý nie je neutrálny, ale šitý na mieru mužskej životnej realite a skúsenosti,” skonštatovala rodová expertka a štatutárna zástupkyňa Možnosti voľby Adriana Mesochoritisová. Dodala, že násilie môže skončiť, ak sa spoločne proti nemu postavíme a začneme konať.