Desať rokov sledovala osudy Ukrajincov, ktorí sa rozhodli brániť vlasť. Aj Slovákom sa to môže stať, tvrdí režisérka

Náš vzťah sa menil počas každej fázy týchto dvanástich rokov natáčania. Prvé dva roky som ich sledovala a točila v prebiehajúcom vojnovom konflikte. Potom som ich šesť rokov nasledovala naspäť v ich domovoch a civilných životoch a potom sa začala invázia rusov na Ukrajinu. Počas týchto rokov sme sa veľmi spriatelili a to bolo aj mojím cieľom. Vybudovať si s nimi dobrý vzťah, aby som mohla natočiť čo najdôveryhodnejší dokument.

Film Zomrieť za život
Zdroj: Noise Film&TV

Keď ste začali v 2014 natáčať tento dokument, nemohli ste čakať, kam až tento konflikt povedie. Čo bol Váš prvotný cieľ, ktorý ste si nastavili, keď ste začali tento dokument natáčať?

Presne tak. V 2014 som nemala tušenie, kam až to povedie. Mojím prvým cieľom bolo ukázať v tomto dokumente generáciu Ukrajincov, ktorí išli dobrovoľne bojovať na front, pretože im to prišlo správne. Ja sama som nemohla vziať do ruky zbraň, tak som vzala do ruky kameru. Vedela som, že chcem natočiť túto mladú generáciu ľudí, ktorí šli brániť môj domov.

Film Zomrieť za život
Zdroj: Noise Film&TV

Bolo v tomto dokumente niečo, čo sa Vám zachytiť nepodarilo? Niečo čo ste chceli ale nemohli?

Dokumentárne filmy milujem práve preto, že môžete kedykoľvek zobrať do ruky kameru a natáčať. Či máte na to peniaze, alebo nie. Ak máte čo povedať, alebo máte nejaký nápad, môžete to jednoducho zachytiť. Samozrejme, že sme mali momenty, kde sme napríklad na zvukovú techniku alebo grafiky nemali peniaze, ale mne záležalo hlavne na mojich protagonistoch. Ak ma oni nechali natáčať, tak som ich natáčala, ak nie, nebolo nič čo by sa s tým dalo robiť.

Tento dokument bol natočený v koprodukcii so slovenskou producentkou Katarínou Krnáčovou a podporený slovenským Audiovizuálnym fondom. Ako táto spolupráca vznikla?

Tak, že sa uskutočnila špeciálna výzva pre ukrajinské filmy. Bolo to niekedy v období akcie solidarity Slovenska s Ukrajinou. S Katarínou sme sa stretli v 2023 na festivale Berlinale, kde videla našu prezentáciu tohto projektu a navrhla nám možnosť uchádzať sa na Slovensku o finančnú podporu na dokončenie postprodukcie. Finančnú podporu sme dostali a snažili sme sa nadviazať aj ďalšie spolupráce so Slovenskom, napríklad pri tvorbe zvukového mixu. A Katarína je úžasná. Aj teraz, stále tlačí za viac tém z Ukrajiny, aj keď je situácia so súčasnou slovenskou vládou a Ukrajinou komplikovaná.

V súčasnosti, najmä v strednej Európe a aj na Slovensku, vidíme určitú únavu spoločnosti z vojny na Ukrajine. Práve vzťahy Slovenska s Ukrajinou sú napäté. Čo dúfate, že si odnesie zahraničný divák, a najmä čo dúfate že si z dokumentu odnesie práve ten slovenský divák?

Dúfam, že zahraniční diváci si budú môcť z filmu odniesť hlbšie poznanie Ukrajiny, našej situácie a tejto generácie Ukrajincov, do ktorej patrím aj ja. Chcem aby diváci vedeli, že táto vojna sa začala v roku 2014, chcem aby vedeli, že civilné obyvateľstvo šlo dobrovoľne na front, lebo ani inú možnosť nevnímali. V 2022 museli títo dobrovoľníci ísť na front znova, s post traumatickými zážitkami, s duševnými problémami a následkami. A aj tak šli znova.

Pre slovenských divákov odkážem len toľko, že chcem aby im tento dokument ukázal, že toto sa ich ľuďom veľmi jednoducho môže stať tiež.

Film Zomrieť za život
Zdroj: KVIFF

Ako akceptovať, že niektorí prežijú a iní zomrú, je silná otázka, ktorú nám tento dokument pokladá. Čo Vy, ako jeden z protagonistov dúfate, že si diváci odnesú ako odpoveď?

To je ťažká otázka. Rytmus dnešného života odoberá ľuďom individualitu každodenného prežívania. Technológie neutralizujú náš život. Ľudia zabúdajú, že život je to, čo sa deje práve tu a teraz. Zabúdame žiť a milovať život taký, aký je. Sme rukojemníkmi svojho vlastného komfortu. Zabúdame, čo príde pre každého z nás. Smrť. Ja v tom filme ale nevyzývam ľudí na to, aby čakali, alebo nebodaj dúfali v smrť. Ja im chcem za seba odkázať, že tu, teraz, v tejto sekunde, je najdôležitejší moment ich života. A ak chcú niečo urobiť, majú to urobiť hneď a s maximálnym nasadením a zápalom.

Protagonista Šachta
Zdroj: KVIFF

Keď Vás Juliia oslovila s tým, aby ste boli v jej dokumente, čo ste si v tom momente o tom mysleli? Vedeli ste hneď, že chcete byť jeho súčasťou, alebo ste váhali?

Šachta: Ak by ma napríklad oslovila teraz, váhal by som. Ale v tom momente, v roku 2014, v tom štádiu života v akom som bol, mať na sebe a vedľa seba kameru bola taká maličkosť. Predo mnou stáli moji ľudia, vojna, vojaci a aj moja vlastná smrť. Mať kameru mi vôbec nevadilo. Počas tých 12 rokov natáčania som mal momenty, kedy som povedal, že už nechcem natáčať. Ale to nebolo nijak spojené s Juliiou alebo podobne, bolo to skôr v mojich osobných ťažkých momentoch. Hovoril som Julii, že už nechcem pokračovať, ale bola veľmi neoblomná. Niekedy sa jej to nepodarilo ma zlomiť, hlavne v tých osobných momentoch, ale častokrát sa jej to podarilo a aj vďaka tomu vznikol tento film. A teraz, keď som videl výsledok našej práce, rozumiem čo všetko sme tých 12 rokov robili a že to stálo za to.