Desaťročia vodu odvádzali, teraz ju chcú za každú cenu udržať. Maďari stavajú vlastné „bobrie hrádze“

V suchej doline na severe Maďarska nosia dobrovoľníci kmene, konáre a mŕtve drevo k prázdnemu korytu potoka. Nestavajú hrádze proti povodni. Čakajú na dážď.  

Keď konečne príde, chcú zabrániť tomu, aby voda opäť v priebehu niekoľkých hodín odtiekla z krajiny. Z dreva preto vytvárajú malé bariéry a terasy, ktoré majú prúd spomaliť, rozliať ho do okolia a umožniť vode vsiaknuť do pôdy. Inde vznikajú improvizované „bobrie hrádze“ cez malé potoky.

Za iniciatívou stoja stovky dobrovoľníkov združených v hnutí Water Guardians Movement – Strážcovia vody. „Studne na mojej farme prakticky vyschli,“ hovorí 36-ročný lesný inžinier Bence Bardos, ktorý vedie jednu zo skupín v doline Ladány neďaleko mesta Ózd a slovenských hraníc.

Podľa neho ľudia nedokážu zmeniť polohu Maďarska v Karpatskej kotline ani rastúce teploty. Môžu však skúsiť urobiť jednu vec opačne, vec, ktorú nerobili celé desaťročia: vodu už čo najrýchlejšie neodvádzať, ale zadržať ju tam, kde spadne.

Desaťročia sa vody zbavovali. Teraz ju potrebujú udržať

Je v tom pomerne veľký historický obrat. Približne štvrtina Maďarska leží na záplavových územiach. Po desaťročia preto vznikali kanály, narovnávali sa rieky a odvodňovali mokrade, aby sa voda čo najrýchlejšie dostala preč a pôda sa mohla využívať na poľnohospodárstvo.

Pri čoraz častejšom suchu však rovnaký systém funguje opačne, než krajina potrebuje.

Profesorka Diana Ürge-Vorsatzová zo Stredoeurópskej univerzity upozorňuje, že narovnané rieky tečú rýchlejšie a zároveň znižujú hladinu podzemnej vody vo svojom okolí. Podľa nej bude preto potrebné vrátiť časť vodného hospodárstva bližšie k prirodzenému stavu: spomaľovať toky, obnovovať mokrade a zachytiť čo najviac zimnej a jarnej vody.

Presne týmto smerom už otočila aj vláda nového premiéra Pétera Magyara. V auguste prijala nový plán vodného hospodárstva, podľa ktorého majú dostať prednosť prírodné spôsoby zadržiavania vody.

Dokument dokonca počíta s tým, že niektoré poľnohospodárske plochy sa budú zámerne alebo dočasne zaplavovať, aby voda zostala v krajine namiesto okamžitého odtoku.

Na Veľkej dunajskej nížine vláda odhaduje potenciál zadržať pri väčších povodniach dve až štyri miliardy kubických metrov vody. To je prakticky presný opak filozofie, na ktorej vznikala časť dnešnej maďarskej poľnohospodárskej krajiny.

Potok vyschol prvýkrát, stromy zhodili listy už v júli

Pre ľudí v doline Ladány však nejde o abstraktné klimatické modely. Borbála Kanizsayová žije neďaleko. Potok pri jej dome podľa nej v máji vyschol prvýkrát, čo si pamätá.

Väčšina stromov na jej pozemku bola natoľko vyprahnutá, že zhodila listy už počas júla. „Bol to strašný pohľad,“ povedala Reuters.

Maďarsko má za sebou mimoriadne suché leto, počas ktorého klesli rieky na rekordné úrovne. Nízky Dunaj obmedzoval nákladnú dopravu a problémy mal dokonca aj jadrová elektráreň Paks, ktorá potrebuje vodu z rieky na chladenie reaktorov.

Vláda v auguste priznala, že elektráreň už musela pre nízku hladinu Dunaja opakovane znižovať výrobu a začala pripravovať technické riešenia na zabezpečenie chladiacej vody. Sucho tak už nezasahuje iba záhrady a polia. Dostáva sa až k energetickej infraštruktúre krajiny.

Kukurica ustupuje slnečnici

Jednu z najvýraznejších zmien však vidno na poliach. Maďarsko bolo tradične významným pestovateľom kukurice. Opakované suchá a vysoké teploty však v posledných rokoch dramaticky znižujú jej výnosy.

Európska komisia očakávala tento rok jednu z najslabších úrod kukurice v EÚ za takmer dve desaťročia a Maďarsko malo podľa septembrových odhadov dokonca prvýkrát smerovať k dovozu kukurice namiesto tradičného exportu.

Farmári preto menia plodiny. Podľa Zoltána Kendeho z Maďarskej univerzity poľnohospodárstva a prírodných vied bol rok 2026 prvým, keď plocha zozbieranej kukurice v Maďarsku klesla pod plochu osiatú slnečnicou.

Slnečnica lepšie zvláda suchšie podmienky. Ani ona však nie je pred následkami počasia imúnna. Výskumníci zistili, že nedostatok vody mení zloženie mastných kyselín semien a tým aj kvalitu získaného oleja.

Vedci preto skúšajú odrody a podmienky, ktoré dokážu lepšie znášať vysoké teploty a nedostatok vody. Kende však použil jednoduchú vetu, ktorá vystihuje hranice toho, čo možno dosiahnuť:

Výskumníci podľa neho „nedokážu zatancovať tanec na privolanie dažďa“. Maďarská centrálna banka odhaduje, že samotné škody zo sucha v poľnohospodárstve znížia tohtoročný hospodársky rast približne o 0,4 percentuálneho bodu.

Problém nekončí na slovenských hraniciach

Dobrovoľnícke hrádze pri Ózde vznikajú len neďaleko slovenských hraníc a leto 2026 prinieslo extrémne hydrologické sucho aj na Slovensko.

SHMÚ uvádza, že na viacerých slovenských tokoch došlo počas leta dokonca k úplnému vyschnutiu. V Bratislave klesol Dunaj pod hranicu extrémneho hydrologického sucha počas letných mesiacov spôsobom, aký sa v dátach od roku 1900 dovtedy nevyskytol: všetkých 28 letných dní, počas ktorých bola táto hranica v celej histórii merania prekonaná, pripadlo práve na júl a august 2026.

Maďarský experiment s malými hrádzami teda nie je príbehom vzdialenej krajiny s exotickým problémom.

Je ukážkou toho, ako sa Karpatská kotlina začína učiť s vodou zaobchádzať opačne: keď príde, nenechať ju čo najrýchlejšie odtiecť, ale urobiť všetko preto, aby zostala.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Maďarsko
sucho
voda

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.