Deti môžu prísť o sociálne siete. Odborníčka vysvetľuje, prečo samotný zákaz nestačí

Európska únia pripravuje pravidlá, ktoré by mohli zásadne zmeniť prístup detí k sociálnym sieťam, ba dokonca ich pre ne úplne zakázať. Odborníčka upozorňuje, že samotný zákaz nestačí.  

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že Brusel po letnej prestávke predstaví návrh vekových obmedzení pre používanie platforiem ako Instagram či TikTok.

O podobnom kroku hovorí aj Slovensko. Minister školstva Tomáš Drucker v rozhovore pre Pravdu uviedol, že deti musia mať prednosť pred ziskom technologických spoločností a podporuje diskusiu o prísnejšej regulácii sociálnych sietí pre maloletých.

Debata však už dávno nie je iba politickou otázkou. Odborníci upozorňujú, že nadmerné používanie sociálnych sietí môže ovplyvňovať psychické zdravie, spánok, schopnosť sústrediť sa aj medziľudské vzťahy detí.

Dopady sa netýkajú iba psychiky

Magisterka psychológie Kristýna Janešíková z poradne Navigácia Psyché vysvetľuje, aké riziká odborníci v praxi pozorujú, či môže úplný zákaz priniesť aj negatívne dôsledky a čo môžu rodičia robiť ešte skôr, ako štát prijme nové pravidlá.

Podľa odborníčky sa následky nadmerného používania sociálnych sietí neobmedzujú iba na jednu oblasť života.

„Dopady nadmerného používania sociálnych sietí sa zvyčajne neobmedzujú len na jednu oblasť, ale kombinujú sa. V klinickej aj poradenskej praxi sa často stretávame s tým, že zmeny sa prejavujú paralelne v emočnom prežívaní, sociálnom fungovaní aj v pozornosti,“ uviedla Janešíková.

Ako vysvetľuje, v emočnej oblasti sa môže objavovať zvýšená podráždenosť, úzkosť, kolísanie nálady či poruchy spánku. Sociálne siete zároveň môžu podporovať porovnávanie sa s ostatnými a zvyšujú citlivosť na hodnotenie okolia.

Paradoxne pritom môžu viesť aj k väčšiemu pocitu osamelosti. „Online kontakt nenahrádza plnohodnotné medziľudské interakcie,“ upozorňuje.

Dôsledky podľa nej vidno aj pri učení. „Z kognitívneho hľadiska môže nadmerné digitálne rozptýlenie oslabovať schopnosť dlhšie sa sústrediť. Praktickým dôsledkom môže byť, že dieťa sa pri mentálne náročnejších úlohách rýchlejšie unaví, ťažšie udrží pozornosť pri učení a učenie je preň náročnejšie,“ dodáva.

Môže zákaz priniesť aj problémy?

Diskusia o zákaze sociálnych sietí podľa Janešíkovej nie je čiernobiela.

Ak by sa štát rozhodol pre výrazné obmedzenie, deti by podľa nej mali dostať čas na adaptáciu.

„Najmä u detí, ktoré sociálne siete používali veľmi intenzívne, sa môže po náhlom obmedzení objaviť zvýšená podráždenosť, nepokoj, zhoršený spánok alebo úzkostnejšie prežívanie. Nejde o nič neobvyklé, ale o prirodzenú reakciu na výraznú zmenu návykov,“ vysvetľuje.

Rodičia by preto podľa nej mali s deťmi otvorene komunikovať o tom, čo sa mení a prečo, nastaviť jasné pravidlá a zároveň postupne nahrádzať čas strávený na sociálnych sieťach inými aktivitami – napríklad športom, osobnými kontaktmi či rozvíjaním záujmov.

Odborníčka zároveň upozorňuje, že podráždenosť po obmedzení nemusí byť prejavom vzdoru, ale prirodzenou adaptačnou reakciou.

Existuje bezpečný vek?

Práve veková hranica patrí medzi hlavné témy pripravovaných európskych pravidiel. V diskusii sa spomína napríklad vek 16 rokov, ktorý už zaviedla Austrália.

Podľa Janešíkovej však neexistuje univerzálny vek, ktorý by bol vhodný pre všetky deti.

„Bezpečný vek ani univerzálny časový limit nemožno určiť úplne presne, pretože deti sa výrazne líšia vo vyspelosti, schopnosti sebaregulácie aj v spôsobe používania digitálnych technológií,“ uviedla.

Dodáva, že vekové hranice stanovené samotnými platformami predstavujú najmä právny a technický štandard, nie automatickú garanciu psychologickej pripravenosti.

Za dôležitejšie preto považuje hovoriť o zásadách zdravého používania technológií než o jednej pevnej vekovej hranici.

Čo môžu rodičia robiť už dnes

Janešíková zdôrazňuje, že ešte pred prípadným zákazom môžu rodičia aj školy urobiť viacero praktických krokov.

Odporúča najmä:

• oddeliť obrazovky od spánku, najmä vo večerných hodinách,

• nastaviť jasné časové a priestorové pravidlá používania mobilov,

• hovoriť s deťmi o súkromí, rizikách internetu, násilí, pornografii či hazarde,

• vytvárať zóny bez telefónov,

• otvorene diskutovať o tom, ako sociálne siete vplývajú na náladu, pozornosť a sebavnímanie.

Podľa Janešíkovej je dôležité, aby citlivé témy deťom vysvetľovali rodičia alebo iné dôveryhodné autority skôr, než sa s nimi stretnú na internete.

Upozorňuje tiež, že učitelia čoraz častejšie hovoria o zhoršenej kvalite pozornosti a vyššej mentálnej únave žiakov. Práve preto považuje vytváranie zón bez telefónov za účinný spôsob ochrany sústredenia detí.

Samotný zákaz podľa nej nestačí

Aj keby Európska únia alebo jednotlivé štáty vekové obmedzenia prijali, podľa odborníčky by to samo osebe nestačilo.

„Alternatívy k úplnému zákazu určite existujú a z odborného pohľadu sú dlhodobo nevyhnutné. Diskusia o vekových obmedzeniach sociálnych sietí je legitímna a reflektuje reálne obavy o psychické zdravie detí. Zároveň je však dôležité uvedomiť si, že samotná veková hranica nedokáže odstrániť všetky riziká digitálneho prostredia,“ uviedla.

Podľa nej budú popri prípadnom zákaze naďalej rozhodujúce aj kvalitné moderovanie obsahu, ochrana detí pred škodlivým obsahom, rozvoj digitálnej gramotnosti a najmä aktívna úloha rodičov pri vytváraní zdravých digitálnych návykov.

Európska komisia chce konkrétny návrh predstaviť po letnej prestávke. Nasledujúce mesiace tak ukážu nielen to, akú vekovú hranicu Brusel navrhne, ale aj to, či sa členské štáty vrátane Slovenska vydajú rovnakou cestou.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
sociálne siete
deti
zákaz
obmedzenia
EÚ
psychologička

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.