Diaľnica do Košíc by prekreslila dopravu na Slovensku. Analytici ukázali mapy
obchodnyregister
2026.06.01.
Kde by sa cestám uľavilo a ktoré regióny by naopak čelili väčšiemu dopravnému náporu?
Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) v spolupráci s Inštitútom dopravnej politiky pripravili analytický model, ktorý ponúka pohľad na to, ako by mohla vyzerať osobná aj nákladná doprava na Slovensku v roku 2050. Nejde pritom o veštenie z krištáľovej gule, ale o matematický model, ktorý pracuje s očakávaným vývojom počtu obyvateľov, ekonomiky aj dopravnej infraštruktúry.
Pomocou modelu odborníci simulovali, ako sa budú ľudia a tovary presúvať medzi jednotlivými regiónmi Slovenska, keď budú dokončené všetky naplánované cesty. Teda aj tá medzi Bratislavou a Košicami. Výsledkom je interaktívna mapa, z ktorej možno vyčítať, kadiaľ by sa v budúcnosti mohli pohybovať autá a nákladné vozidlá, ktoré úseky nových diaľnic a rýchlostných ciest by mohli odľahčiť súčasné cesty I. triedy a kde by naopak mohla doprava narážať na kapacitné limity.
ÚHP však upozorňuje, že výsledky netreba vnímať ako presnú predpoveď budúcnosti. Model je skôr odpoveďou na otázku: „Čo by bolo, keby?“ Ukazuje teda možné dôsledky konkrétnych rozhodnutí a investícií. Práve preto môže byť užitočným podkladom pri určovaní dopravných priorít alebo pri príprave štúdií uskutočniteľnosti jednotlivých projektov.
Čítajte viac Limit 100 km/h na slovenských diaľniciach je na stole. Skončia cestní piráti kvôli šetreniu paliva? Zaujímavé je aj to, že model ukazuje vzájomné prepojenie jednotlivých častí cestnej siete. Výstavba jedného úseku totiž často ovplyvní dopravu aj desiatky kilometrov od neho. Analytici to ilustrujú na príklade dokončenia rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Bratislavou. Časť vodičov by podľa modelu presunula svoje trasy práve na túto komunikáciu, čo by následne znížilo intenzitu dopravy na úseku diaľnice D1 medzi Trnavou a Bratislavou.
Výstupy modelu by v budúcnosti mohli slúžiť ako jeden z podkladov pri hodnotení veľkých dopravných investícií, príprave štúdií uskutočniteľnosti aj pri určovaní poradia, v akom by sa mali jednotlivé projekty realizovať. Inými slovami, štát by mal vďaka nim lepšiu predstavu o tom, kde nové cesty prinesú najväčší úžitok.
Áut bude viac
Ak sa naplnia súčasné demografické a ekonomické predpoklady, Slovensko bude mať v roku 2050 menej cestujúcich ako dnes. Podľa výpočtov odborníkov by osobná doprava na cestách mohla klesnúť približne o šesť percent a na železnici dokonca o takmer 13 percent.
Za zmenami stojí najmä demografický vývoj. Slovensko starne a zároveň sa znižuje počet obyvateľov. Podľa prognózy Slovenskej akadémie vied by malo do roku 2050 ubudnúť približne štyri percentá populácie. Zaujímavé pritom je, že úbytok cestujúcich nezastaví ani ďalší rast počtu áut. Analytici odhadujú, že do roku 2050 stúpne počet osobných vozidiel na tisíc obyvateľov približne o 36 percent.
Na prvý pohľad to znie paradoxne, no za rastom nebude prudký nárast počtu vodičov. Počet ľudí využívajúcich auto by mal podľa prognóz vzrásť len približne o 16 percent. Viac áut totiž budú vlastniť najmä domácnosti, ktoré už jedno vozidlo majú, prípadne seniori, ktorí si automobil ponechajú aj po odchode do dôchodku.
Čítajte viac Bratislavský obchvat mohol byť hotový. Pri tuneli Karpaty sa podľa analytika spravila zásadná chyba Výrazne sa zmení aj veková štruktúra vodičov. Kým počet ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí vlastnia auto, by mal do roku 2050 mierne klesnúť, počet ekonomicky neaktívnych obyvateľov s autom môže narásť až o takmer tri štvrtiny. Dôvod je jednoduchý – dnešná generácia vodičov zostarne, no svojich áut sa nevzdá. Slovensko tak bude mať síce viac áut, ale menej ľudí, ktorí ich budú využívať na každodenné dochádzanie za prácou.
Kde sa na cestách uľaví?
Pokles dopravy sa nebude týkať celého Slovenska rovnako. Menej ľudí by malo cestovať vo väčšine regiónov krajiny, výnimkou však zostávajú niektoré oblasti severného Slovenska a okolie Bratislavy, kde naďalej pribúdajú obyvatelia satelitných obcí. Najvýraznejšie zmeny by sa mali prejaviť v okolí Žiliny a Ružomberka, kde sa veľká časť diaľkovej dopravy presunie z dnešných ciest I. triedy na diaľnicu D1.
Pravda si preskúmala interaktívnu mapu, ktorá umožňuje pozrieť sa do budúcnosti slovenských ciest. Jej čítanie je pomerne jednoduché. Čím je čiara na mape hrubšia, tým väčšiu zmenu intenzity dopravy oproti dnešku analytici predpokladajú. Zelená farba označuje cesty, na ktorých by malo vozidiel ubudnúť. Naopak, žltá, oranžová a červená upozorňujú na komunikácie, kde sa očakáva rast dopravy.
Zmeny v osobnej doprave sa podľa modelu prejavia už do roku 2030. Najviac áut by malo pribudnúť v Bratislavskom kraji, najmä na hlavných ťahoch smerujúcich do hlavného mesta a z jeho zázemia. Dôvodom je pokračujúca suburbanizácia aj rast počtu ľudí, ktorí za prácou dochádzajú do Bratislavy z okolitých obcí. Mierny rast dopravy očakávajú analytici aj pozdĺž diaľnice D1. Viac áut by sa mohlo objaviť aj v okolí Žiliny, Prešova a Košíc, hoci zmeny nebudú také výrazné ako v okolí hlavného mesta.
Foto: Analytický model dopravnej prognózy 2025
O desať rokov neskôr sa rozdiely medzi jednotlivými regiónmi ešte zvýraznia. Doprava sa bude čoraz viac presúvať na hlavné koridory, zatiaľ čo význam časti regionálnych ciest bude postupne klesať.
Bratislavský región zostane najzaťaženejšou časťou krajiny. Rast dopravy sa bude sústreďovať najmä na vstupné a výstupné radiály hlavného mesta. Väčší nápor áut očakáva model aj na severe a severovýchode Slovenska, predovšetkým v koridore medzi Žilinou, Liptovom a Prešovským krajom. Na význame budú získavať aj cesty vedúce do Košíc a Prešova.
Foto: Analytický model dopravnej prognózy 2025
Naopak, niektorým cestám sa môže uľaviť. Najmä v strednom a južnom Slovensku analytici predpokladajú pokles intenzity dopravy približne o 5 až 15 percent oproti dnešku. Časť vodičov sa totiž presunie na kapacitnejšie a rýchlejšie trasy.
Výhľad do roku 2050 ukazuje ešte výraznejšiu koncentráciu dopravy na menší počet kľúčových komunikácií. Kým hlavné koridory budú čoraz vyťaženejšie, na viacerých vedľajších cestách bude áut postupne ubúdať.
Bratislava si podľa modelu udrží pozíciu najvýznamnejšieho dopravného uzla krajiny. V jej okolí sa aj naďalej očakáva rast dopravy približne o 10 až 15 percent. Silný rast si zachová aj severný koridor od Považia cez Žilinu až po severovýchod Slovenska, ktorý bude naďalej patriť medzi najvyužívanejšie dopravné osi v krajine.
Foto: Analytický model dopravnej prognózy 2025
Na západnom a juhozápadnom Slovensku však pribudne viac komunikácií, na ktorých doprava klesne, miestami až o 10 až 15 percent. Zmiešaný vývoj čaká východ krajiny. Kým hlavné ťahy v okolí Košíc a Prešova budú ďalej naberať na význame, viaceré vedľajšie cesty zaznamenajú pokles dopravy. Stredné Slovensko zostane podľa modelu pomerne stabilné, s miernym poklesom alebo stagnáciou intenzity dopravy na väčšine komunikácií.
Cesty zaplavia kamióny
Kým pri osobnej doprave analytici očakávajú skôr pokles, pri nákladnej doprave je vývoj opačný. Podľa prognózy bude Slovenskom do roku 2050 prechádzať výrazne viac tovaru. Model predpokladá, že počet nákladných vozidiel na cestách vzrastie oproti roku 2023 približne o 71 percent. Rásť by mala aj nákladná železničná doprava, hoci pomalším tempom. Počet nákladných vlakov by sa podľa odhadov mohol zvýšiť približne o 43 percent.
Najväčší nápor nákladnej dopravy sa bude sústreďovať na kľúčové tranzitné koridory, ktoré spájajú západ a východ Európy. Slovensko si totiž aj v budúcnosti zachová úlohu dôležitej tranzitnej krajiny.
Najvýraznejší rast kamiónovej dopravy model predpokladá v okolí Bratislavy, kde sa sústreďujú logistické centrá a medzinárodné dopravné spojenia. Na význame získa aj severný koridor cez Považie, Žilinu a severovýchod Slovenska. Práve tadiaľ by mala prechádzať čoraz väčšia časť nákladnej dopravy smerujúcej cez krajinu.
Foto: Analytický model dopravnej prognózy 2025
Za týmto vývojom stojí predovšetkým očakávaný rast ekonomiky. Jednoducho povedané, čím viac sa vyrába, predáva a spotrebúva, tým viac tovaru treba prepraviť. Rast hospodárstva sa tak prirodzene premieta aj do rastu dopravy.