Disciplinárka v kauze čurillovcov, tlak na Krym, búrka v Rumunsku aj spor v českej politike (týždenný výber)

Týždeň priniesol disciplinárku pre prokurátora, chaos po búrke v Rumunsku, spory v Česku aj nové tlaky vojny na Krym a Moskvu.  

Prokurátora, ktorý netrafil správny súd pri čurillovcoch, čaká disciplinárka

Prokurátor trnavskej krajskej prokuratúry Michal Žeňuch čelí disciplinárnemu návrhu po tom, čo v kauze okolo policajtov bývalej NAKA Jána Čurillu a Pavla Ďurku podal návrh na väzbu na nesprávny súd. Dva súdy už skôr konštatovali, že išlo o procesnú chybu, pre ktorú musel byť návrh odmietnutý.

Najvyšší správny súd potvrdil, že spis dostal v polovici júna a prípad bude riešiť trojčlenný senát. Podnet na disciplinárne konanie podal aj advokát Peter Kubina, podľa ktorého malo pochybenie vážny dôsledok, keďže obvinení policajti boli okamžite prepustení na slobodu.

Žeňuch sa bránil tým, že postupoval správne vzhľadom na miesto skutku aj udelenú výnimku, no krajský súd jeho argumenty odmietol. Prípad zároveň zapadá do širšieho kontextu sporov okolo takzvaných čurillovcov, pri ktorých už viackrát padli obvinenia zo zaujatosti aj pochybnosti o postupe prokuratúry.

Viac informácií nájdete tu:

Už sa črtá, komu na Kryme „prasknú nervy“ ako prvému. Putinovi hrozí ťažké poníženie

Na okupovanom Kryme by podľa dostupných odhadov nemal v najbližších mesiacoch hroziť civilistom akútny nedostatok potravín či vody. Zásoby pre približne dva milióny obyvateľov by mali pri ukrajinskej dronovej blokáde ešte určitý čas vydržať.

Väčší problém však môže nastať pre ruské vojenské jednotky na polostrove. Odhady hovoria o 40- až 60-tisíc vojakoch, ktorým by mohli chýbať kľúčové zdroje ako palivo či munícia, čo by mohlo výrazne oslabiť ich bojaschopnosť.

Niektoré projekcie naznačujú, že ruské sily by mohli prísť o schopnosť efektívne bojovať už v horizonte troch mesiacov. Ak by Moskva stratila nad Krymom vojenskú kontrolu, pre Vladimira Putina by to znamenalo veľké politické aj symbolické poníženie.

Viac informácií nájdete tu:

Rumunsko zasiahla smrteľná búrka a chaos v metropole. V Bukurešti zaplavilo metro a tisíce ľudí žiadajú pomoc

Rumunsko zasiahla silná búrka, ktorá spôsobila rozsiahly chaos najmä v Bukurešti a ďalších dvadsiatich okresoch krajiny. Nepriaznivé počasie si vyžiadalo jednu obeť a poškodilo množstvo domov aj áut.

V hlavnom meste voda zaplavila viaceré stanice metra a záchranné zložky prijali takmer 2 000 volaní o pomoc. Bez elektriny zostalo viac než 27-tisíc odberných miest, čo ešte viac skomplikovalo situáciu v metropole.

Škody hlásili aj z ďalších približne 60 miest a obcí po celom Rumunsku. Búrke predchádzala vlna extrémnych horúčav, počas ktorej teploty v niektorých oblastiach prekročili 40 stupňov Celzia.

Viac informácií nájdete tu:

Babiš sa nechal zmanipulovať. Kauza Ankara odhaľuje, kto v skutočnosti ťahá za nitky v českej vláde

V Česku vyvolal rozruch spor o to, kto má krajinu reprezentovať na bezpečnostnom samite NATO v Ankare. Navonok ide o kompetenčný konflikt medzi prezidentom Petrom Pavlom a premiérom Andrejom Babišom, no podľa kritikov je jadrom problému osobná pomsta a vnútrokoaličné napätie.

Podľa českej novinárky Terezy Povolnej je spor najmä dôsledkom konfliktu medzi prezidentom a predstaviteľmi strany Motoristé, konkrétne vicepremiérom Petrom Macinkom. Prezidentovo skoršie odmietnutie vymenovať Filipa Turka za ministra sa tak malo preniesť aj do zahraničnej politiky, ktorá sa stala rukojemníkom osobných sporov.

Situácia zašla až pred Ústavný súd a vyvolala ostré slová o údajnom „ústavnom puči“. Kauza podľa komentátorov poškodzuje dôveryhodnosť českej politiky, zatiaľ čo súbežne prebieha aj diskusia o zmene pravidiel okolo konfliktu záujmov, ktoré by mohli pomôcť premiérovi Babišovi.

Viac informácií nájdete tu:

Sľubovali prácu pre hladovú dolinu, po zmene vlády z biznisu zišlo. Kaliňákova Konštrukta odchádza z Prakoviec

Projekt štátnej zbrojovky Konštrukta Defence v Prakovciach mal priniesť pracovné miesta do regiónu s vysokou nezamestnanosťou. Po kúpe hál v roku 2022 sa počítalo s opravami vojenskej techniky aj ďalšou obrannou výrobou, no po zmene vlády sa plán napokon neuskutočnil.

Štátny podnik teraz areál predal súkromnej firme, pričom cena nehnuteľností oproti pôvodnému nákupu vzrástla. Nie je však jasné, koľko peňazí Konštrukta do projektu medzičasom investovala, ani aký rozsah príprav sa v skutočnosti zrealizoval.

Minister obrany Robert Kaliňák tvrdí, že zámer bol mimo hlavného portfólia Konštrukty a spájal sa s finančnými prešľapmi. Kritici naopak hovoria, že štát sa vzdáva vlastných servisných kapacít a čoraz viac sa spolieha na súkromných hráčov, čo vyvoláva aj otázky o možnom konflikte záujmov.

Viac informácií nájdete tu:

14 miliónov Moskovčanov na vlastné oči pochopilo, že táto vojna už vyzerá úplne inak (224. týždeň vojny)

Uplynulý týždeň vojny na Ukrajine sa niesol v znamení intenzívnych dronových a raketových útokov na oboch stranách. Rusko pokračovalo v útokoch na ukrajinské mestá a infraštruktúru, zatiaľ čo Ukrajina zasahovala ciele hlboko v ruskom tyle vrátane Moskvy, Volgogradu či Krymu.

Mimoriadnu pozornosť pútal práve Krym, kde ukrajinské útoky zasiahli energetickú infraštruktúru, systémy protivzdušnej obrany aj zásobovacie trasy. Výpadky elektriny, dopravné obmedzenia na Kerčskom moste a vyhlásenie mimoriadneho stavu naznačujú, že tlak na ruskú kontrolu polostrova silnie.

Zhrnutie týždňa naznačuje, že vojna je pre ruské obyvateľstvo čoraz viditeľnejšia aj v samotnom vnútrozemí. Útoky na Moskvu a problémy s palivami ukazujú, že konflikt už nemožno izolovať od bežného života v Rusku, hoci to zatiaľ nevedie k zásadnej zmene politického kurzu Kremľa.

Viac informácií nájdete tu:

Štefan Harabin či Daniel Bombic sa môžu aj „potrhať“. Dosiahnu jediné

Verejná debata o veterných elektrárňach v Bratislave sa musela predčasne skončiť po tom, čo ju narušil dav odporcov. Medzi nimi boli aj známe mená ako Štefan Harabin či Daniel Bombic, čo z podujatia urobilo skôr konfliktnú akciu než priestor na odbornú diskusiu.

Odpor voči veternej energetike sa na Slovensku zintenzívňuje aj vďaka politike a kampaniam niektorých verejných aktérov. Kritici obnoviteľných zdrojov tak využívajú tému aj na vlastné zviditeľnenie, pričom vecná diskusia o energetickej budúcnosti krajiny ustupuje do úzadia.

Podľa komentára však tento odpor nezastaví globálny trend prechodu na obnoviteľné zdroje. Slovensko môže skôr doplatiť na to, že bude zaostávať za ostatnými krajinami a stane sa ešte závislejším od dovozu elektriny zo zahraničia.

Viac informácií nájdete tu: