Dizajnér Peter Olah: Navrhovanie auta i krištáľového organu má veľa spoločného

Slovenskému dizajnérovi Petrovi Olahovi sa podaril husársky kúsok. Pre pražský Chrám sv. Víta navrhol vôbec prvý krištáľový organ na svete. Navyše jeden z mála s levitujúcimi prospektovými píšťalami. V polovici júna sa po kompletnom naladení prvýkrát rozoznel. Požehnal ho pražský arcibiskup Stanislav Přibyl. Na slávnosti sa zúčastnili tisícky pozvaných hostí vrátane politikov (okrem Lívie a Václava Klausovcov aj slovenský veľvyslanec Martin Muránsky) a významných osobností verejného života. Peter Olah nám priblížil vznik unikátneho diela.  

Ako sa šéfdizajnér interiérov Škodovky dostane k navrhovaniu organu pre najdôležitejší český chrám? Potešili ste sa, keď ste projekt získali? Museli ste sa oň uchádzať dlho, vyhrať nejakú súťaž či ako?

Moje portfólio bolo vždy veľmi široké – okrem automobilového dizajnu som sa venoval architektúre, produktovému dizajnu, elektronike, dizajnu hodiniek, luxusných písacích pier či produktom z českého krištáľu, až po trofeje pre Tour de France. Keď som prišiel do Čiech, fascinovala ma tradícia českého krištáľu, ktorej som sa začal intenzívne venovať. Keď sa hľadal zhotoviteľ a vizáž nového organu pre Katedrálu sv. Víta, Nadačný fond ma po zamietnutí iných návrhov oslovil, aby sme pod mojím vedením v spolupráci so španielskou organárskou dielňou Grenzing navrhli jeho estetickú podobu.

Keď táto ponuka prišla, hneď som vedel, že ide o úžasnú výzvu a chcel som sa do súťaže o víťazný návrh zapojiť. Samozrejme, že som mal obrovskú radosť, no v momente, keď bol náš návrh definitívne vybraný, vystriedal čisté nadšenie pocit obrovskej zodpovednosti. Bol to reálny rešpekt pred tým, že ideme autorsky vstúpiť do sakrálneho priestoru s nevyčísliteľnou cirkevnou, historickou a štátnou hodnotou.

Nemali Česi problém s tým, že také významné dielo navrhuje práve Slovák? Alebo to brali symbolicky?

Priznám sa, že pred predstavením návrhu verejnosti som mal určité obavy. Predsa len, prísť do najvýznamnejšej českej katedrály so súčasným dizajnovým konceptom, a navyše ako Slovák a automobilový dizajnér – niekto by to mohol vnímať ako veľkú trúfalosť. Návrh bol však hneď na začiatku prijatý veľmi dobre. Ja osobne sa nepovažujem len za Slováka alebo Čecha, ale skôr za Čechoslováka – máme to tak aj v rodine a Praha je už dlhé roky mojím domovom. Myslím, že verejnosť to prijala dobre aj preto, že výsledné dielo nevzniklo ako izolované gesto jednotlivca. Na projekte pracovala široká skupina odborníkov vrátane odboru pamiatkovej ochrany. Prepája české symboly, čerpá z prírody a tradičného českého sklárstva, takže tá symbolika a úcta k miestu boli od začiatku jasne čitateľné.

Vraj ste kedysi snívali o navrhnutí pekného športového auta, no potom sa vám to zdalo banálne – zatiaľ čo navrhnúť hudobný nástroj pre katedrálu je splnený sen. Prečo? Je to váš zatiaľ najzaujímavejší dizajnérsky projekt?

Realizáciou organu v Chráme sv. Víta som zavŕšil jednu zásadnú etapu svojho života. V dnešnej rýchlej a extrémne skomercionalizovanej dobe je vytvorenie diela s takýmto hlbokým spoločenským a historickým kontextom niečo celkom výnimočné. Spotrebné produkty, hodinky či automobily podliehajú trendom a inováciám, ale organ v katedrále sa stavia pre generácie, ktoré prídu po nás. Z tohto pohľadu ide nepochybne o jeden z mojich najvýznamnejších projektov. Uvedomujem si, že vytvoriť niečo, čo by tento zážitok prekonalo, bude nesmierne ťažké. Nebude to už len ďalšie sklo alebo ďalšie auto, preto teraz nastáva čas hľadať úplne nové typy výziev.

Postupujete pri navrhovaní organu celkom inak ako pri navrhovaní interiéru auta? Čo na to potrebujete vlastne vedieť – potrebujete dokonale poznať fungovanie nástroja? A čo hudobný sluch, vyžaduje sa pri takejto práci či vôbec nie?

Prekvapivo, tie svety majú veľa spoločného. Pri tomto projekte sa stretol tradičný remeselný spôsob výroby organov s najmodernejšími 3D technológiami, aké bežne využívame práve v automobilovom priemysle. Rozdiel je však v mierke a chápaní funkcie. V aute navrhujete veci s presnosťou na mikrometre. Pri organe musíte mať odstup desiatok metrov a časovo premýšľate v storočiach. Čo sa týka fungovania nástroja, musel som doň tiež trošku preniknúť.

Pôvodne som mal laickú predstavu, že pri organe hrá to, čo človek vidí. Až priamo v útrobách nástroja som pochopil, že prospektové, viditeľné píšťaly tvoria len časť zvuku a za nimi sa skrýva obrovská trojposchodová konštrukcia s takmer šiestimi tisíckami píšťal. Človek nemusí byť priamo intonér zvuku (na to mala dielňa Grenzing špičkových odborníkov), ale ako dizajnér musíte dokonale rozumieť akustickým zákonitostiam – napríklad tomu, že zvuk potrebuje voľný priestor na šírenie. Ak by dizajn obmedzoval zvuk, musel by ustúpiť.

Foto:
Igor Zacharov
Levitujúci krištáľový organ, ktorý pre chrám sv. Víta v Prahe navrhol slovenský dizajnér Peter Olah.

Koľko času ste strávili v Chráme sv. Víta? Vraj ste inšpiráciu našli v slávnej Panskej skále pri Kamenickom Šenove, ktorej sa ľudovo hovorí Varhany a objavila sa aj v rozprávke Pyšná princezná. Poznali ste to miesto aj predtým, alebo vás tam priviedol ten názov?

V chráme som strávil desiatky dní. Často sám, večer, mimo turistických časov. Panskú skálu som tiež veľmi dobre poznal už predtým. Oblasť okolo Nového Boru sa nazýva „Krištáľové údolie“ a keďže za sklom jazdím veľmi často, pri Panskej skále som sa vždy rád zastavil. Ten surový prírodný rytmus čadičových skál pripomína gotické rebrovanie katedrály, a to ma inšpirovalo pri kompozícii prospektových píšťal. Chodili sme sa tam pozerať aj v zime, keď zamrznutá voda vytvára na skale reálny dojem krištáľu.

Ako dlho vlastne trvalo, kým ste prišli s návrhom a koľko času uplynulo od návrhu po zhotovenie organu?

Od môjho prvého návrhu po dokončenie organu uplynulo približne osem rokov. Nebol to priamočiary proces, prešli sme fázami tvrdých debát, schvaľovaní, precízneho prerábania návrhu, a dokonca obdobím zhruba troch rokov, keď bol nástroj čiastočne rozostavaný pri Barcelone a proces vizuálne stál.

Pred troma rokmi ste v relácii Ľuby Hargašovej povedali, že pri návrhu organu ste nechceli exhibovať, skôr len doplniť priestor – prečo? A napokon ste vytvorili unikátny organ z krištáľu. Ako vám napadlo použiť krištáľ? Bol to váš nápad alebo vznikol v spolupráci s organistami zo slávnej španielskej dielne v Barcelone?

Katedrála sv. Víta je sama osebe taká monumentálna, noblesná a historicky silná, že nepotrebuje, aby v nej umelec predvádzal svoje ego. Je plná umeleckých diel nevyčísliteľnej hodnoty. Pomyslel som si, že katedrála je ako krásna žena, ktorej nič k dokonalosti nechýba. Stačí jej zavesiť na krk jeden jemný, decentný a elegantný šperk. Chcel som, aby dizajn v dobrom slova zmysle ustúpil a nechal priestor dýchať. Všetky predchádzajúce návrhy boli esteticky príliš výrazné alebo ignorovali veľké rozetové okno v priečelí. My sme ho chceli zachovať a osláviť.

Aj použitie krištáľu bol náš autorský nápad, ktorý vychádzal z prepájania silných českých symbolov – českej prírody a sklárskej tradície. Pre organárov v Barcelone to bola zo začiatku veľká neznáma a obrovský otáznik z hľadiska akustiky. Museli sme preto najskôr v Španielsku zostrojiť zmenšený prototyp nástroja, aby sme overili, či prítomnosť skla medzi píšťalami nepoškodí šírenie zvuku. S tým mi pomáhali sklárski odborníci zo svetoznámej firmy Lasvit, ktorá mala na starosti práve realizáciu krištáľových elementov.

Foto:
Igor Zacharov
Krištáľový organ, ktorý pre chrám sv. Víta v Prahe navrhol slovenský dizajnér Peter Olah.

Prinieslo použitie krištáľu rôzne úskalia? A ako ste si s nimi poradili?

Bolo ich hneď niekoľko. Sklenené elementy vlastne zaplnili priestor medzi píšťalami, kde organár pôvodne vyžadoval čisté miesto kvôli šíreniu zvuku. Akustické testy na prototype však našťastie ukázali, že obavy boli neoprávnené. Následne, keď sme vyrobili prvý krištáľový element a testovali ho v ruke na stole, bol dokonale číry. Keď sme ho však posudzovali z diaľky v obrovskom priestore chrámu, stával sa neviditeľným.

Museli sme preto do skla zámerne pridať prímesi ako sľudu a sódu, ktoré v ňom vytvorili bublinky a štruktúru, aby sklo reálne odrážalo a lámalo svetlo aj z veľkej diaľky. Elementy museli byť zavesené zhora tak, aby sa mohli voľne pohybovať a vibrujúci zvuk organu nenarušil ich štruktúru. Navyše sklo bez svetla pôsobí sivo a tmavo. Systém interného LED podsvietenia a externého nasvietenia sme museli naprogramovať tak, aby reagoval na svetelné podmienky v katedrále – cez deň ich rozžaruje, večer zjemňuje, aby nesvietili gýčovo ako vianočný stromček.

Čo všetko je na organe unikátne? Ako vám napadlo dať organu levitujúci vzhľad?

Svetovým unikátom je bezpochyby to, že ide o vôbec prvý krištáľový organ na svete. Taktiež jeden z mála s levitujúcimi prospektovými píšťalami. Myšlienka levitujúceho vzhľadu prišla z túžby po minimalizácii hmoty. Tradične stoja prospektové píšťaly pevne v drevených skriniach a vzduch do nich prúdi zospodu. My sme chceli, aby píšťaly pôsobili ako voľne zavesený šperk pod rozetovým oknom. Aby sme to dosiahli, museli sme kompletne zmeniť technické riešenie prívodu vzduchu – ten do píšťal nevstupuje zospodu cez nohu, ale je privádzaný zozadu. Celá masívna trojposchodová nosná konštrukcia, mechanizmy a žalúzie sú ukryté za neutrálnou tmavou lamelovou akustickou stenou, takže divák z lode chrámu vidí len čistú, levitujúcu vertikálnu dynamiku píšťal a žiariace krištáľové kvapky.

Koľko ľudí sa vlastne na zrode nového organu podieľalo?

Presné číslo by sa dalo počítať aj vo vyšších desiatkach, keďže išlo o obrovsky komplexný projekt. Na jednej strane stál nadačný fond, odborná komisia, organológovia či zástupcovia pamiatkovej ochrany. Na strane dizajnu to bol môj tím v Škoda Design a špičkoví sklári a majstri z Lasvitu. Na strane samotnej stavby nástroja to bola barcelonská dielňa Gerharda Grenzinga vrátane tímu špecializovaných intonérov, ktorí mesiace po večeroch v absolútnom tichu ručne ladili a upravovali každú jednu z takmer 6 000 píšťal. Zabudnúť nemôžeme ani na stavebné profesie, ktoré museli kompletne sanovať a staticky pripraviť chór katedrály, aby uniesol váhu celého kolosu.

Vraj na svete existuje len päť firiem schopných vyrobiť špičkový organ pre Chrám sv. Víta – prečo? Čo musia spĺňať či zvládať? Boli ste sa pozrieť v Barcelone, ako nástroj vzniká?

Katedrála sv. Víta vyžadovala gigantický nástroj s nesmierne špecifickými parametrami z hudobnej aj architektonicko-estetickej stránky. Postaviť nástroj, ktorý váži 45,7 tony, obsahuje 5755 píšťal a dokáže akusticky spoľahlivo naplniť taký monumentálny a členitý gotický priestor, dokážu reálne len jednotky dielní na svete. Výrobca musí mať obrovské historické skúsenosti s organmi, pracovať precíznym manufaktúrnym spôsobom, no zároveň byť otvorený moderným technologickým inováciám a netradičným konštrukčným riešeniam. Počas procesu som v Barcelone bol často osobne. Mali sme obdobie, keď bol nástroj čiastočne postavený priamo tam v dielni, aby sa otestoval, kým sa rozobral a previezol do Prahy.

Organ stál vraj 150 miliónov Kč, na ktoré sa robila zbierka – prekvapilo vás, ako rýchlo sa peniaze vyzbierali? Prispeli ste aj vy?

Cena nástroja sa nakoniec vyšplhala približne k 130 miliónom korún. To, že sa naň od založenia nadácie v roku 2014 zložilo viac ako tridsaťtisíc drobných aj väčších darcov, je úžasný úspech. Ukazuje to, aký obrovský význam má katedrála pre českú verejnosť a štátnosť. Či ma to prekvapilo? Skôr ma to hlboko dojalo a naplnilo ešte väčším pocitom zodpovednosti pri navrhovaní, aby sme nesklamali dôveru tisícov ľudí. Môj osobný príspevok do tohto projektu spočíval najmä v tom najcennejšom, čo ako dizajnér mám – v rokoch intenzívnej práce, bezsenných nocí, hľadaní riešení a vložení celej mojej autorskej energie do tohto nadčasového diela.

Témy:
Praha
organ
Peter Olah
dizajn
krištáľový organ
chrám sv. Víta

mReportér

Zdielajte článok