Dlh Slovenska stúpol na 84 miliárd eur. NKÚ upozorňuje na slabé šetrenie štátu aj pomalý rast ekonomiky
obchodnyregister
2026.09.24.
Rast výdavkov štátu a zadlženia predbieha rast hrubého domáceho produktu (HDP), čo sa prejavuje rastom pomeru hrubého dlhu k výkonnosti ekonomiky, ktorý v minulom roku stúpol už na 61,4 % HDP.
Celkový dlh je na úrovni takmer 84 miliárd eur, čo predstavuje viac ako 15.500 eur na jedného obyvateľa. Šetrenie na prevádzke štátu bolo nedostatočné. Informoval o tom vo štvrtok v Národnej rade (NR) SR predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v stanovisku úradu k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2025.
Predseda NKÚ upozornil na nevyhnutnosť stimulovania ekonomického rastu. Slovenská ekonomika vlani spomalila, keď reálny rast HDP dosiahol iba 0,8 %. Ide o najnižšie tempo rastu za posledné tri roky, pričom zároveň výrazne zaostávalo za priemerom krajín Európskej únie. Príjmová časť konsolidačného balíka bola naplnená na necelých 80 %, z očakávaných 1,9 miliardy eur sa vybralo iba 1,5 miliardy eur. Reforma dane z pridanej hodnoty sa naplnila na približne 97 %.
„Rozdiel medzi očakávaným a skutočným výnosom bol najväčší pri transakčnej dani, keď sa vybralo o 168 miliónov eur menej a zmeny pri dani z príjmov právnických osôb priniesli do rozpočtu o bezmála sto miliónov eur menej, ako bol plán,“ uviedol Andrassy.
Nepodarilo sa naplniť ani konsolidačné opatrenia pri osobných výdavkoch zamestnancov štátu. Celkové mzdové výdavky kapitol vzrástli medziročne o 5,3 %, teda o 171,4 milióna eur. V aparáte ústredných orgánov štátnej správy v roku 2025 pracovalo 14.357 zamestnancov, o 363 viac ako v roku 2024. Počet obsadených miest rozpočtových organizácií medziročne vzrástol o 227 osôb.
Bežné výdavky štátu medziročne vzrástli o 5,4 % na 28,5 miliardy eur. „Pri konsolidácii verejných financií je viac ako nevyhnutné, aby sa kompetentní sústredili na výdavkovú stranu rozpočtu, vláda musí začať výrazne šetriť na prevádzke štátu. Výzvou zostáva transparentnosť a hospodárnosť pri používaní verejných zdrojov. Najväčší podiel, bezmála 81 miliárd eur dlhu, pritom vytvorili štátne inštitúcie,“ poukázal Andrassy.
Slovensko dosiahlo v roku 2025 tretiu najlepšiu bilanciu príjmov z európskych zdrojov za celú dobu čerpania eurofondov. Plnili sa prvé finančné míľniky programov realizovaných v programovom období 2021 až 2027, pričom kapitálové výdavky tvorili len približne jednu štvrtinu z celkových výdavkov.
Témy:
Dlh Slovenska
NKÚ
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.