
Bieloruský režim Alexandra Lukašenka začal po rokovaniach s osobitným vyslancom USA Johnom Coaleom udeľovať milosti politickým väzňom. Podľa ľudskoprávnej organizácie Vjasna a štátnej agentúry Belta dosiahli obe strany dohody o prepustení 25 osôb výmenou za zrušenie amerických sankcií voči dvom bieloruským spoločnostiam.
Po rokovaniach medzi prezidentom Alexandrom Lukašenkom a osobitným vyslancom amerického prezidenta pre Bielorusko Johnom Coaleom začal Minsk udeľovať milosti politickým väzňom. V stredu o tom informovala ľudskoprávna organizácia Vjasna, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
- Minsk začal udeľovať milosti politickým väzňom po rokovaniach s Johnom Coaleom.
- Predbežná dohoda počíta s prepustením 25 osôb výmenou za zrušenie sankcií.
- Príbuzní niektorých väzňov dostali pokyn vyzdvihnúť ich z trestaneckých kolónií.
- Spojené štáty výmenou za prepúšťanie politických väzňov postupne zmierňujú sankcie.
- V Bielorusku zostáva viac než 900 politických väzňov.
Dohoda s USA o prepustení 25 ľudí a zrušení sankcií
Bieloruská štátna tlačová agentúra Belta citovala Coaleho, ktorý potvrdil, že obe strany dosiahli predbežnú dohodu. Minsk podľa jeho slov prepustí 25 osôb a Spojené štáty zrušia sankcie voči dvom bieloruským spoločnostiam.
Príbuzní niektorých väzňov dostali oznámenie, že svojich blízkych si môžu vyzdvihnúť z trestaneckých kolónií v stredu ráno, uviedla Vjasna.
Spojené štáty začali rokovania s Lukašenkom, blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, vlani a výmenou za prepustenie politických väzňov postupne zmierňujú sankcie uvalené na Minsk.
Lukašenko popiera politické represie
Podľa organizácie Vjasna, ktorá je v Bielorusku zakázaná, sa v krajine stále nachádza viac ako 900 politických väzňov. Coale od polovice minulého roka pritom vyjednal dohodu o prepustení ďalších stoviek politických väzňov.
Najčastejšie obvinenia voči nim boli podľa Reuters „extrémistická“ činnosť, sprisahanie s cieľom uchopiť sa moci, podnecovanie nenávisti alebo urážanie prezidenta.
Lukašenko počas utorkových rokovaní poprel, že spomínané osoby sú politickými väzňami. Odmietol aj vyhlásenia ľudskoprávnych skupín a opozície v exile, že neustále zadržiava viac ľudí s cieľom nahradiť už prepustené osoby.