
Predseda SNS má zrejme posledného žolíka.
Suverénne najslabším predsedom koaličnej strany v histórii Slovenskej republiky je Andrej Danko. Akoby bol priesvitný. Môže robiť čokoľvek – zúriť na sociálnych sieťach, prosíkať, vyhrážať sa, vyplakávať, ale nič mu to nie je platné.
Už teda dosť dlhý čas.
Mnohí už zabudli na jeho otvorený list Robertovi Ficovi z februára 2025, kde mu okrem iného písal: „…neútočte do nás a hlavne neotvárajte tému predčasných volieb… Dokážete byť tvrdý a nekompromisný. Žiaľ, taký ste často voči koaličným partnerom, ľuďom, ktorí si Vás vážia, ale ste mäkký voči opozičným súperom, aj tým, ktorí Vás chceli zavrieť… Máte obdivuhodný komunikačný talent, čo Vám však chýba, je cit. Cit pre svoje okolie. Nevnímate priateľov a úctu dávate nepriateľom… Nikdy som Vás politicky nepodrazil, a preto Vás prosím, nepodrážajte ani Vy mňa. Som tu a budem pri Vás stále, kým budem veriť, že ste ten správny chlap v pozícii premiéra Slovenskej republiky. Buďte, aký ste boli, a ja budem vedľa Vás stáť v dobrom i zlom.“
To bolo vtedy, keď Fico zobral Dankovi ministerstvo športu a dal ho Rudolfovi Huliakovi. A keď si vďaka dohode s Huliakom a Migaľovcami vytvoril pohodlnú väčšinu vo vláde, čím pre neho prestala mať zmysel koaličná zmluva.
Danko ostal bez jediného ministerstva, pretože Martina Šimkovičová ani Tomáš Taraba nie sú členmi SNS. A čo je ešte horšie, aj bez rešpektu Fica.
Otočil sa mu chrbtom. Vedel, že Danko vládu nepovalí, že sa blíži jeho politický koniec, pretože s ním nechce mať nič spoločné nikto relevantný.
Dnes sa Danko vyhráža Ficovi obštrukciami. Ale zatiaľ sa len hádže o zem. Ako už veľakrát.