Dokumenty odhalil Trumpov plán s Gazou: Namiesto mieru si jeho ľudia pýtajú absolútnu beztrestnosť (zahraničný výber)

Trumpov Mierový výbor pre Gazu sa rozpadá pod tlakom finančného sucha, izraelského veta a odhalení o právnej imunite. Projekt čelí obvineniam z kolonializmu.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších zahraničných udalostí a aj niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravila redaktorka zahraničného oddelenia Barbora Libayová.

V tomto výbere sa najprv pozrieme na stretnutie Trumpovho Mierového výboru na Cypre. Americký prezident na ňom plánoval rozhodnúť o budúcnosti Pásma Gazy, namiesto toho však musí riešiť niekoľko iných, rovnako pálčivých problémov. A viac sa dozviete aj o situácii u našich susedov, kde ovláda mediálny priestor takzvaná kauza Ankara. Rozhoduje sa totiž o tom, kto bude Česko zastupovať na samite NATO. Tento konflikt má však na pozadí už celé mesiace trvajúci konflikt medzi vládou a prezidentom – a nezdá sa, že by sa blížil ku koncu.

Trumpov „Mierový výbor“ pre Gazu čelí finančnému kolapsu a obvineniam z kolonializmu

Trumpov plán pre Gazu sa rozpadá skôr, než sa vôbec začal. Keď sa v luxusnom letovisku Ayia Napa skončili tohtotýždňové rokovania takzvaného Mierového výboru (Board of Peace), bolo jasné, že ambiciózny projekt na správu zničenej enklávy má vážne trhliny.

Namiesto hľadania riešení teraz musí výbor hasiť problémy hneď na troch frontoch: darcovské štáty pre vojnu s Iránom zmrazili miliardy dolárov, Izrael brzdí akýkoľvek politický posun a na verejnosť navyše prenikol kompromitujúci dokument. Ten odhaľuje snahu vedenia zabezpečiť si absolútnu právnu imunitu, čím vyvoláva obavy z budovania novej koloniálnej správy bez akejkoľvek zodpovednosti.

Americký prezident Donald Trump na samite G7.
Zdroj: reuters

Stratégia klieští a izolácia Hamasu

Stretnutie na Cypre malo slúžiť na „úpravu stratégie“ po tom, čo regionálny konflikt s Iránom v uplynulých mesiacoch kompletne odklonil pozornosť medzinárodného spoločenstva. Na schôdzke sa zúčastnili aj zástupcovia Národného výboru pre správu Gazy – skupiny palestínskych technokratov, ktorí majú nahradiť Hamas – a úrad Vysokého predstaviteľa pre Gazu, bývalého bulharského diplomata Nikolaja Mladenova. Medzi kľúčovými postavami projektu figuruje aj ex-premiér Spojeného kráľovstva Tony Blair.

Hlavným bodom programu bola implementácia Článku 17 Trumpovho mierového plánu, ktorý kritici označujú ako „stratégiu klieští“. Jej cieľom je totiž ekonomicky a geograficky odrezať Hamas od palestínskeho obyvateľstva.

Plán predpokladá, že obnova infraštruktúry nebude prebiehať celoplošne, ale výhradne v zónach, ktoré budú vyhlásené za územia „bez prítomnosti Hamasu“. Prvá takáto humanitárna a ubytovacia zóna pre neozbrojených civilistov má vzniknúť už v najbližších týždňoch vo štvrti Tal as-Sultan pri Rafahu.

Satelitná snímka mesta Rafah
Zdroj: Reuters/via REUTERS

Poriadok vnútri týchto zón majú udržiavať medzinárodné stabilizačné sily sídliace na základni Camp Amitai na hraniciach, pričom ich personál bude vyzbrojený len obuškami. Izraelská armáda zostane opevnená za takzvanou „Žltou líniou“, ktorá oddeľuje územia pod priamou kontrolou Tel Avivu.

Logika plánu predpokladá, že ak sa humanitárna pomoc, prístrešie a obnova sústredia len do bezpečných zón riadených Mierovým výborom, civilné obyvateľstvo sa tam dobrovoľne presunie. Hamas tak fakticky zostane bez územia, bez ľudí a bez zdrojov.

Zámer však naráža na odpor v samotnom Izraeli. Fórum izraelských osád v pohraničí varuje, že akákoľvek obnova pred úplnou vojenskou likvidáciou Hamasu poskytne hnutiu priestor na oddych, nábor nových bojovníkov a obnovu tunelov.

Štát v štáte bez vonkajšej kontroly

Dôveryhodnosť celého projektu utrpela vážnu ranu po tom, čo denník The Guardian zverejnil návrh rezolúcie s označením „RESOLUTION NO 2026/3“. Dokument, ktorý vypracoval Mierový výbor, požaduje pre svojich členov, dodávateľov a medzinárodné jednotky bezprecedentnú právnu ochranu.

Podľa textu by mal byť každý člen výboru a jeho administratívnej zložky chránený pred akýmkoľvek zadržaním alebo súdnym stíhaním zo strany súdov v Gaze. Právo zbaviť niekoho imunity by mal osobne Donald Trump, pod podmienkou súhlasu väčšiny sedemčlennej výkonnej rady. V nej pritom sedia najbližší ľudia z Trumpovho aparátu: jeho zať Jared Kushner, osobitný vyslanec Steve Witkoff, šéfka personálu Bieleho domu Susie Wilesová a národno-bezpečnostný poradca Marco Rubio.

Rada mieru pre Gazu
Zdroj: Reuters/via REUTERS

Najväčšie obavy právnych expertov vyvoláva sekcia o zodpovednosti voči tretím stranám a správe majetku. Rezolúcia totiž výboru priznáva právo bezplatne získavať a využívať verejný majetok a budovy v Gaze na plnenie svojich úloh.

„Vyzerá to ako pokus vyňať výbor a všetok jeho personál spod zodpovednosti za akékoľvek porušenie zákona. Prakticky si vytvárajú vlastný, uzavretý právny systém bez akéhokoľvek vonkajšieho dohľadu, vrátane medzinárodného humanitárneho práva,“ upozorňuje pre The Guardian Noura Erakat, profesorka medzinárodného práva na Rutgers University.

Právnici prirovnávajú tento mechanizmus ku skúsenostiam z Iraku a Afganistanu, kde súkromné bezpečnostné služby operovali v podobnom právnom vákuu, čo viedlo k masívnej korupcii a civilným obetiam bez možnosti spravodlivého postihu. Odborníci z organizácie Dawn dokonca varujú, že jednostranné zaberanie palestínskej pôdy bez kompenzácií transformuje Mierový výbor na novú koloniálnu okupačnú mocnosť.

Oficiálni predstavitelia výboru označili únik za zavádzajúci a tvrdia, že žiadny operatívny imunitný rámec neexistuje a personál bude podliehať jasným pravidlám zodpovednosti. Konkrétne mechanizmy kontroly však nešpecifikovali.

Finančné sucho a izraelské veto

Okrem právnej legitimity stojí Trumpov plán pred finančným kolapsom. V dôsledku ekonomických otrasov spôsobených nedávnou vojnou s Iránom medzinárodní darcovia stiahli či zmrazili až 17 miliárd dolárov z prísľubov, ktoré dali na februárovej konferencii vo Washingtone. Bez týchto peňazí nedokáže palestínsky technokratický výbor spustiť ani základný chod úradov.

Celú situáciu komplikuje aj postoj Tel Avivu. Izrael odmieta vpustiť palestínskych technokratov do Gazy, otvoriť hraničné priechody či povoliť dovoz stavebného materiálu dovtedy, kým nebude Hamas kompletne odzbrojený – vrátane odovzdania vojenských uniforiem. Podľa analytikov Izrael zneužíva nejasné formulácie v dohode o prímerí z októbra 2025 a fakticky rozširuje svoju vojenskú okupáciu na viac ako polovicu územia Gazy.

Izraelskí osadníci a vojaci sa zúčastňujú oslavy v deň obnovenia osady Sa-Nur, ktorá bola evakuovaná v rámci stiahnutia Izraela z roku 2005, v Sa-Nur na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu, 19. apríla 2026.
Zdroj: REUTERS/Shir Torem

Pre samotný Hamas sú aktivity Mierového výboru legitímnym dôvodom na podozrenie. Predstavitelia hnutia obviňujú USA a Izrael, že sa pokúšajú premeniť humanitárne projekty na politický nástroj a krytie pre pokračujúcu likvidáciu palestínskej suverenity. Budúcnosť Trumpovho plánu tak nateraz nezávisí od luxusných rezortov na Cypre, ale od schopnosti nájsť miliardy dolárov a vyriešiť nekompromisné bezpečnostné veto izraelskej vlády.

Česká vláda sa mstí prezidentovi a chráni Babišov biznis

Zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo sleduje snahy o prekreslenie máp na Blízkom východe a hľadá spojeneckú zhodu na blížiacom sa summite NATO v tureckej Ankare, jeden z členských štátov Aliancie tam namiesto strategických riešení prináša politickú frašku. Spor o to, či má Českú republiku na kľúčovom bezpečnostnom fóre zastupovať prezident Petr Pavel alebo premiér Andrej Babiš, už dávno nie je bežným inštitucionálnym konfliktom. Zahraničná politika štátu sa tu stala rukojemníkom v mene osobnej pomsty.

Korene absurdného sporu nesiahajú k odlišným pohľadom na obranu štátu, ale k urazenému egu. Celá kauza okolo summitu je podľa mnohých iba priehľadnou odvetou vicepremiéra Petra Macinku a koaličnej strany Motoristé za to, že prezident pre ústavné výhrady odmietol vymenovať ich nominanta Filipa Turka za ministra. Macinka, ktorému premiér Babiš prenechal iniciatívu, vygradoval konflikt až do extrému, ktorý si všímajú aj zahraniční partneri.

Petr Pavel, Andrej Babiš a Petr Macinka.

Prečítajte si tiež:

Keď do kompetenčného sporu zasiahol Ústavný súd a predbežným opatrením rozhodol v prospech hlavy štátu, Macinka to bez zaváhania označil za „ústavný puč“. Takéto spochybňovanie pilierov právneho štátu však nielenže polarizuje spoločnosť, ale robí z českej diplomacie na medzinárodnej scéne divadlo.

„Ľudia sú tým takí otrávení, že najvyššie poschodia politiky vnímajú ako šaškáreň,“ tvrdí česká novinárka Tereza Povolná. Prezident Pavel do Ankary napokon poletí, no vláda mu pod Macinkovou taktovkou neustále hádže pod nohy byrokratické polená – od zdržiavania akreditácií až po špekulácie o využití vládneho špeciálu.

Petr Macinka
Zdroj: Reuters/via REUTERS

Dymová clona pre „Lex Babiš“

Kauza okolo leteniek do Turecka však slúži ešte jednému účelu. Kým verejnosť a médiá už mesiace unavene sledujú hádky najvyšších predstaviteľov, vláda v tichosti rieši zmiernenie zákona o strete záujmov.

Takzvaný „Lex Babiš“ je totiž úradujúcemu premiérovi ušitý presne na mieru. Nová legislatíva by zabezpečila, že zákaz čerpania štátnych či európskych dotácií by sa vzťahoval výlučne na ministra v tom rezorte, v ktorom priamo podniká. A keďže Andrej Babiš z pozície premiéra priamo neriadi žiadne konkrétne ministerstvo, z definície konfliktu záujmov by sa definitívne vymanil. Paradoxom zostáva, že pod tento kontroverzný návrh, ktorý je v zjavnom rozpore s európskymi pravidlami, sa podpísal práve odmietnutý ministerský kandidát Filip Turek.

Filip Turek, ktorý je najznámejšou tvárou strany Motoristé sobě
Zdroj: TASR – Barbora Vizváryová

Česká republika tak na summit do Ankary nielenže prichádza s povesťou „čierneho pasažiera“, ktorý hľadá kľučky, ako neplniť svoje obranné záväzky voči Aliancii. Prichádza tam aj ako krajina, ktorej vládna garnitúra neváha využiť medzinárodnú bezpečnosť v čase vojny len ako zásterku na zúčtovanie s prezidentom a ochranu premiérovho súkromného impéria.

Fotografia týždňa:

Palestínčania sa 3. júla 2026 modlia počas protestu proti rozširovaniu izraelských osád a konfiškácii pôdy neďaleko Betlehema na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu. V pozadí stojí nová izraelská osadnícka základňa.
Zdroj: REUTERS/Mussa Qawasma

Čo nás ešte čaká:

Začne sa zjazd opozičnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) označovanej za krajne pravicovú. Jeho delegáti okrem iného zvolia nové vedenie AfD. Pred areálom výstaviska v Erfurte sa očakáva sa masová demonštrácia, plánované sú blokády a príchod avizovalo aj niekoľko stoviek ľavicových extrémistov. Výber termínu vyvolal v Nemecku kritiku, pretože zjazd sa koná presne na 100. výročie ríšskeho snemu nacistickej NSDAP.
Začne sa štátny pohreb najvyššieho vodcu Iránu, ajatolláha Alího Chameneího, ktorého pochovajú v meste Mašhad. Pôvodný marcový termín musel byť odložený pre útoky USA a Izraela na Irán.
Spojené štáty si pripomínajú 250. výročie prijatia Deklarácie nezávislosti.
Začiatok posledného plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu pred letnou prestávkou.
Odvolací súd v Paríži vynesie verdikt v kauze sprenevery fondov Európskeho parlamentu krajne pravicovou političkou Marine Le Penovou. Tento verdikt je považovaný za zlomový pre celú francúzsku politickú scénu, pretože rozhodne o tom, či Le Penová bude môcť v roku 2027 štvrtýkrát kandidovať na post prezidentky.
Začne sa 36. summit Severoatlantickej aliancie (NATO). Účasť potvrdil americký prezident Donald Trump, pozvánku dostal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Slovensko zastupuje prezident Peter Pellegrini.
Svet si pripomenie 31. výročie masakry viac ako 8000 bosnianskych moslimov, hlavne mužov a chlapcov, v okolí mesta Srebrenica v Bosne a Hercegovine jednotkami bosnianskych Srbov pod vedením Ratka Mladiča.