Dospeli sme do bodu zvratu, ide nám o krk. Zo závlah zostalo torzo, zachráni nás len rozumné hospodárenie s vodou

Slovensko v roku 2026 dospelo do bodu zvratu. Celé regióny dostali ledva polovicu z celoročného úhrnu zrážok. Ako ďalej gazdovať a čo pestovať, aby to dávalo ekonomický zmysel? ,,Kľúčové je maximálne efektívne hospodáriť so zrážkovou vodou tam, kde spadne,” myslí si poľnohospodár Kamil Boroš, ktorý hospodári v okrese Nové Zámky.  

Extrémne suchý rok upriamil pozornosť na závlahy. Z odbornej diskusie sa rýchlo stala politická otázka. Lenže reči sa hovoria a chlieb sa je. Zo závlah zostalo torzo a ich obnova nepríde z roka na rok. Čo robiť, ak sa zopakujú suchá, aké sme zažili v roku 2026?

Aké sú naše reálne možnosti? Na Slovensku máme okolo 1,4 milióna hektárov ornej pôdy, na ktorých boli vybudované závlahy na 320 tisíc hektároch. To číslo sa viaže k prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Tohto roku, keď ich poľnohospodári potrebovali maximálne využiť, však zavlažili plodiny iba na 40 tisícoch hektároch! Sústava ako celok nefunguje, žiada si veľkú rekonštrukciu a mimoriadne investície. Odhadom okolo 500 miliónov eur. To, ako sa napokon projekt oživenia závlah zrealizuje, ukáže najskôr budúci rok, keď budú voľby a z nich vzíde nová vláda. Tá bude musieť riešiť nielen doznievajúce dôsledky tohtoročného sucha, ale aj to, ako vôbec podnikať na pôde ďalej. Pokiaľ ide o závlahy, osobne si myslím, že ich treba chápať ako poistný a krízový nástroj pre kritické obdobia a ekonomicky významné plodiny. Mimochodom tohto roku sa vodné nádrže sa nedokázali naplniť. Prvým cieľom preto musí byť efektívne hospodárenie so zrážkovou vodou tam, kde spadne.

Ide teda o to poradiť si v situácii, keď sa poľnohospodári budú musieť spoľahnúť najmä na prírodné zrážky?

Áno. Najdôležitejšie bude efektívne zadržať vodu v krajine. Voda rozhodne nielen o produkcii potravín, ale hlavne o kvalite života každého občana. Sú regióny, kde od leta chýba pitná voda, a nie je to len Spiš. Cez okres Nové Zámky preteká európsky veľtok Dunaj, ktorého prietok sa ocitol na historickom minime, ale málo vody je aj na dolnom Váhu, Hrone, Nitre a rieka Žitava v lete vyschla. Núti nás to prehodnotiť zásoby vody, ktorými disponujeme a ako s nimi narábame. Na Slovensku máme 280 vodných nádrží. Po vybudovaní, bolo to napospol v minulom storočí, zadržiavali 1,9 miliardy kubických metrov vody. Lenže ich kapacita aj vzhľadom na to, že sú zanesené, je dnes o polovicu nižšia. Buďme realisti a pracujme najmä s tým, čo nám dožičí príroda v podobe dažďa a snehu.

Hospodárite v okrese Nové Zámky. Ten patril k významným producentom kukurice či cukrovej repy, ale aj zeleniny, ovocia či hrozna. Tohto roku sucho úrody úplne zdecimovalo. Čo keď sa zopakuje takýto priebeh počasia v blízkej budúcnosti?

Celé Slovensko zoberie tohto roku veľmi nízku úrodu kukurice. V našom okrese sa pohybujú hektárové výnosy medzi dva a pol až tromi tonami, niekde nepozberajú ani toľko. V dobrých rokoch sa podľa množstva zrážok dopestovalo od sedem do desať ton zrna po hektári, v roku 2023 sme mali priemernú úrodu v suchom stave 11,67 t/ha na 600 ha. To číslo hovorí o tom, ako voda delí aj násobí úsilie poľnohospodára dopestovať dobrú úrodu. Vlani to, čo príroda pokazila na jar, ešte napravila prídelom letných zrážok. No od jesene minulého roka sme vlastne nedostali poriadne zrážky. Do dnešného dňa nám celkom napršalo 282 milimetrov, ak pri vysokých teplotách odpočítame zrážky do 5 milimetrov, tak ich úhrn je iba 240 milimetrov, za obdobie jún až september to bolo iba 63 milimetrov. Kumulovaný deficit je obrovský, lokálne 300 aj 400 litrov vody na metri štvorcovom! To otvára množstvo otázok počnúc tým, čo vlastne pestovať v jednom z najúrodnejších okresov Slovenska a súčasne ako pracovať s pôdou, aby sme lepšie zachytili a efektívnejšie využili všetku vlahu. A tiež, ako narábať s vodou v každej vodnej nádrži, rybníku. Voda nepozná hranice chotárov ani záujmy rezortov, musíme ju vnímať ako faktor, ktorý zasahuje a ovplyvňuje život v celom priestore, kde žijeme a hospodárime. To, čo robí jeden, môže prospievať jemu aj spoločnosti, ale niekedy aj škodiť.

Napríklad?

V chotári Jasovej, kde hospodárim s bratom a otcom, sa nachádzajú rybníky. Nastáva sezóna výlovu. V dedine už vysychajú studne, ale rybári mienia vypustiť rybník kvôli 10 tonám rýb. Nám poľnohospodárom, ale aj obyvateľom sa to nepozdáva, lebo to ovplyvní bilanciu podzemnej vody a problémové bude aj opätovné zavodnenie rybníkov. Mal by sa tu uplatniť vzhľadom na celkové zrážkové pomery princíp väčšej hospodárskej – spoločenskej dôležitosti. Aj preto hovorím, že sme dospeli do bodu zvratu. Veci treba riešiť inak.

Ako?

Nedávno vláda zriadila Národnú komisiu pre vodu a sucho. To svedčí o tom, že sme sa ocitli v mimoriadnej situácii. Rýchlo sa na nové pomery musíme adaptovať predovšetkým my poľnohospodári. V poľnohospodárstve nemáte čas donekonečna mudrovať, musíte pôdu zorať, dnes sa jej skôr nedotknúť, aby sa vlaha uchovala. Keď sa pozrieme na synergiu agronomického a vodohospodárskeho účinku, ekonomiky – teda koľko nás to všetko stojí, a čo za to na konci máme, vidíme, že je tu veľa vecí, ktoré treba rýchlo zmeniť. Ide vyložene o rad pragmatických krokov, ktoré by nemal byť problém urobiť.

Foto:
Jozef Sedlák
V suchom roku musí mať poľnohospodár možnosť medziplodinu podľa aktuálnej zásoby vody ukončiť skôr, aby nespotrebovala vodu potrebnú pre následnú hlavnú plodinu.

Na čo sa treba zamerať?

Slovensko, jeho kraje, okresy, obce a ich katastre vynikajú rozmanitosťou. Rešpektujme túto rôznorodosť aj v hospodárení na pôde. Zároveň treba dosiahnuť lepšiu súčinnosť všetkých zložiek, ktorými disponuje rezort pôdohospodárstva či životného prostredia, ony totiž svojimi pravidlami a výkonom inštitúcií ovplyvňujú správanie poľnohospodárov. Stručne a jasne: environmentálny cieľ nemožno dosahovať spôsobom, ktorý neprimerane znižuje produkciu, výrazne zvyšuje náklady alebo ohrozuje ekonomickú stabilitu poľnohospodárskych podnikov. Štát by mal stanovovať požadovaný výsledok, a nie jednotnú povinnú technológiu.

Buďte konkrétny. Zoberme si veľkosť honov, ktoré preťali biopásy. Prinieslo to viac osohu alebo zla?

Na vec sa išlo, ako to už u nás chodí, zhurta. A výsledok? Biopásy a ďalšie neprodukčné prvky boli rozložené predovšetkým podľa geometrických alebo administratívnych pravidiel. Pritom usporiadanie pôdnych blokov a biopásov by malo zodpovedať hydrológii krajiny a potrebám poľnohospodárskej prevádzky. Čiže biopásy by sa mali nachádzať v prirodzených terénnych depresiách a údolniciach, na miestach koncentrácie povrchového odtoku. Mali by sledovať vrstevnice, erózne dráhy a svahové zlomy či miesta ohrozené veternou eróziou. Tak nás to predsa učili v škole. Jednoducho netreba striktne rozdeľovať pozemok biopásom po celej jeho šírke, ak hydrologické pomery vyžadujú iné riešenie.

Ak chceme, aby pôdy nasali viac vody a lepšie s ňou hospodárili, musíme najskôr poznať jej skutočný stav. Poznáme ho?

Nepochybne treba rozšíriť diagnostiku pôdy a reformovať agrochemické skúšanie pôd. Súčasné skúšanie pôd neposkytuje všetky údaje potrebné na rozhodovanie o adaptácii na sucho. Ani na dáta, ktoré poskytuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, sa nedá úplne spoľahnúť. Mali by sme vedieť viac a presnejšie, aký je obsah organického uhlíka, resp. humusu, pH, či máme pôdy zasolené, zhutnené. Kedysi sme mali agrochemické podniky, ktoré sa starali o spomínané záležitosti. Dnes, a trvá to už desaťročia, sa robia zásahy ad hoc. Ak vieme, že primerané vápnenie kyslých pôd môže okrem dostupnosti živín podporovať koreňový systém, pôdnu štruktúru a infiltráciu vody, tak to robme.

Mechanizmus ste pomenovali, ale ako ho spustiť, koho doň zaangažovať, aby sa výsledok prejavil čo najskôr, veď nám ide už naozaj o krk. Alebo si to neuvedomujeme?

Zdá sa, že nie veľmi. Musíme využiť všetko, čo sa dá. Popri Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom treba využívať laboratóriá Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a ďalšie laboratóriá spĺňajúce stanovené odborné a akreditačné požiadavky. Pre študentov by to bola aj možnosť dostať sa do praxe a podieľať sa na zlepšovaní kvality pôd. Výsledkom skúšania pôd musia byť praktické podklady pre rozhodovanie poľnohospodára, nie iba administratívne údaje. Ak hovoríme o trvalej udržateľnosti, táto práca je nesmierne dôležitá.

Všetko okolo nás sa mení. Kto chodí pozorne po krajine, všimol si, že polia sa prestávajú orať a začínajú sa uplatňovať rôzne minimalizačné techniky obrábania pôdy. Čo je za tým?

Jednoduchá odpoveď by znela – klimatická zmena, ktorá priniesla dlhé obdobia sucha. Reakciou na ne je pôdoochranné hospodárenie prispôsobené konkrétnemu pozemku a aktuálnemu priebehu roka. Stále platí známe roľnícke úslovie: rok s rokom si nie je bratom. V praxi to znamená, že sa prestáva celoplošne uplatňovať jeden dobre známy spôsob obrábania pôdy – orba. Podľa konkrétnych podmienok sa používajú rôzne spôsoby od priamej sejby cez tzv. strip-till, pri ktorom je pôda pokrytá pozberovými zvyškami rastlín. Nie je tak vystavená priamemu slnečnému žiareniu a menej sa prehrieva. Rád by som zdôraznil, aby sa plošne nepredpisovala jedna technológia obrábania. Kto lepšie pozná chotár a jeho možnosti, ako daný hospodár? Nechajme na ňom, aby zvážil okolnosti a sám zvolil, či bude orať, plytko obrábať či hlbšie kypriť.

Ako to robíte vy?

Odpoveď sa ukrýva v priebehu počasia, ktorý prináša ten či onen rok alebo dlhšie trvajúci vývoj. Napríklad sa chystáme zvýšiť osev tráv, ktoré budeme pestovať na osivo. Keď ich vysejeme, v podstate sa tri roky nedotkneme pôdy, veď ju nebudeme otáčať ako pri jednoročných plodinách. Na jar pri sejbe kukurice či slnečnice, keď zasvieti slnko, pôda sa prehrieva aj na 35 °C a vlhkosť sa odparuje z pôdy. Osevom tráv dosiahneme lepšie hospodárenie s vlahou, zároveň produkcia osív by mala priniesť aj komerčne dobré zhodnotenie. V tejto súvislosti by som sa ešte pozastavil pri otázke medziplodín.

Čo máte na mysli?

To, že rozhodovanie o ich vysiatí treba ponechať na agronóma. Medziplodiny nesmú byť rigidnou kalendárnou povinnosťou. V suchom roku musí mať poľnohospodár možnosť medziplodinu podľa aktuálnej zásoby vody ukončiť skôr, aby nespotrebovala vodu potrebnú pre následnú hlavnú plodinu. Jednoducho diverzitu plodín nemožno zvyšovať iba administratívnym predpisom; jednak treba prihliadať na rozmarný vývoj počasia, jednak pestované plodiny musia mať reálny odbyt a hospodárske využitie.

Počasiu nerozkážeme, ale máme o ňom čoraz viac informácií. Ako s nimi narábame, v čom by sme mohli byť presnejší a tým lepší, produktívnejší?

Celkom jednoznačne sa prihováram za vybudovanie hustejšieho systému monitorovania poľnohospodárskeho sucha v reálnom čase. Súčasná sieť SHMÚ tvorí základ, ktorý treba pre potreby celej krajiny, nielen poľnohospodárstva výrazne priestorovo zahustiť. Dôvodom nie je iba rozdielnosť regiónov, ale najmä stále väčší význam lokálnych búrkových zrážok. Náš chotár má dĺžku 4 kilometre, no kým na jednom konci spadnú ledva dva milimetre, na druhom o 20 milimetrov viac. Toto nie je ojedinelý úkaz. Jedna vzdialenejšia stanica preto môže ukazovať zrážku, ktorá na konkrétny poľnohospodársky kataster vôbec nedopadla, alebo naopak nezachytí lokálny intenzívny dážď. Výsledkom môže byť nesprávne vyhodnotenie reálnej vodnej bilancie územia. Preto navrhujeme vytvoriť sieť automatických agrometeorologických bodov.

Štát sa na budúci rok chystá vynaložiť na boj so suchom 100 miliónov eur. Odporučili by ste časť prostriedkov investovať do rozšírenia meteostaníc?

Určite. Mali by byť minimálne v každom významnom poľnohospodárskom katastrálnom území a v oblastiach pravidelne postihovaných suchom ešte hustejšie. S prihliadnutím na reliéf, pôdne pomery a priestorovú variabilitu lokálnych zrážok by sme vedeli lepšie voliť stratégiu boja so suchom. Údaje zo staníc treba skombinovať s profesionálnou sieťou SHMÚ, meteorologickým radarom, satelitnými údajmi, pôdnymi údajmi a modelmi vodnej bilancie. Umožnilo by to vytvoriť verejne dostupnú mapu, ktorá by v reálnom čase alebo s minimálnym oneskorením numericky ukázala: kde je sucho – aké je intenzívne – ako dlho trvá – aká je zásoba pôdnej vody – aký bol skutočný úhrn zrážok – ako sa situácia vyvíja. Potrebujeme presne vedieť, čo sa deje v celom priestore, potom dokážeme lepšie voliť správne plodiny aj spôsoby hospodárenia na pôde.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
poľnohospodárstvo
sucho

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.