Drony im lietajú nad pozemkami aj v noci. Obec hovorí o „tipéroch“ pre zlodejov

Nočné prelety dronov rušia ľudí v spánku.  

Preletom dronov nad Malinovom sa Pravda venovala už minulé leto. Vicestarosta a poslanec obecného zastupiteľstva Tomáš Čentéš hovorí, že nezmizli. Práve naopak, ľudia ich hlásia viac ako vlani.

Sťažnosti obyvateľov doviedli vedenie obce až k tomu, že zvažuje nákup technológie na detekciu bezpilotných lietadiel. „Dokázalo by to vyvrátiť akékoľvek pochybnosti o tom, čo je to za dron, a prečo sa u nás pohybuje,“ uviedol Čentéš pre Pravdu.

Čítajte viac Budeme dronovou veľmocou? Armáda vyvíja vlastné drony, prototypy už testuje

Nepríjemnosti nezažívajú len za bieleho dňa a len v ich katastri. Po novom im obyvatelia na týždennej báze hlásia aj nočné prelety. „Máme informácie z Malinova, Mosta pri Bratislave aj Zálesia, že nám lietajú drony nad obcou o druhej až tretej hodine v noci dva metre od okien a ľuďom svietia dnu. Na mieste je pochybnosť, že sú to fajnšmekri, ktorí lietajú o tretej v noci s dronmi len tak z plezíru a s dobrými úmyslami svietia ľuďom do domov,“ hovorí.

„Tipéri“ pre zlodejov?

Evidujú najmä „zvláštne“ pohyby, keď drony prelietavajú pozemok za pozemkom, „sondovanie“ nad domami či nočné excesy. Čentéš ešte vlani naznačil, že bezpilotné stroje mohli v niektorých prípadoch slúžiť ako „tipéri“ pre zlodejov. Aj po takmer roku priznáva, že priamu kauzalitu nedokáže preukázať ani on, ani polícia. „Ak by sme sa dohodli so súkromným podnikateľom, tak by sme mohli mať relevantné dáta a pracovať s nimi,“ podotkol.

O sťažnostiach obyvateľov vedenie Malinova diskutovalo so štátnou políciou aj s odborníkmi na bezpečnosť. „Panuje zhoda v názore, že je viac ako pravdepodobné, že časť z tých dronov, ktoré sa pohybujú nad obcou, sú tipérske drony, a časť vysielajú realitné kancelárie. Tým, že k viacerým krádežiam dochádza za bieleho dňa, sú indície, že musí ísť o odsledovaný pohyb na danom pozemku a odsledované návyky, kto a kedy chodí preč a nemá tam auto. Z vtáčej perspektívy sa to robí úplne ideálne,“ priblížil obecný poslanec.

Po vlaňajších incidentoch sme zisťovali, aký je postup polície, keď sa obyvateľ sťažuje na dron. Hovorca Oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Lukáš Pecek vtedy priblížil, že ak zaznamenajú porušenie predpisov o letoch bezpilotných lietadiel, vec zadokumentujú a zistenia oznamujú Dopravnému úradu Slovenskej republiky. Ten je totiž príslušný na ďalšie konanie a prejednanie veci. Štatistiku nepovolených preletov nad súkromnými pozemkami však neevidujú.

S otázkami o nočnom nazeraní do okien sme sa teda obrátili priamo na dopravný úrad, na naše otázky do vydania článku neodpovedal.

Čo zlodejov zaujíma

Páchatelia sa podľa poslanca neštítia kradnúť rôzny tovar. „Zo všetkého niečo. Opakovane upozorňujeme ľudí, aby si nenechávali veci vyložené na dvore. Od detských hračiek po kolobežky, bicykle, náradie do záhrady. Čokoľvek, čo nie je zamknuté. O kradnutých autách za posledné obdobie nemám informácie,“ hovorí o tom, čo láka dlhoprstých.

Dosahy novely Trestného zákona vo forme odvážnejších zlodejov pociťovali podľa Čentéša rovnako Malinovčania aj miestni podnikatelia. Či už išlo o snahy vykradnúť domy, alebo nebytové priestory. „Mali sme vykradnuté sklady na družstve, pokus o vykradnutie polyfunkčného priestoru, kde je rodinné mäsiarstvo a podobne. Vlámačky sú problém. Pokiaľ ide o drogovú činnosť, nie je to špecifikum našej obce. Celkovo v satelitných obciach existuje drogová scéna a kriminalita. Najčastejšie je to o pervitíne. Indície o výdajných miestach sú,“ zhrnul.

Po návrate takzvaného horalkového paragrafu si síce všimol, že v predajniach ubudlo pracovníkov súkromných bezpečnostných služieb, no kriminalita zďaleka nevymizla. „Zrejme to pri špecifickej kriminalite, ktorá sa týkala obchodných prevádzok, niečo pomohlo, ale zďaleka sa tou novelizáciou nevyriešili všetky oblasti. U nás je hlavný problém s tým, že je obrovský podstav činnosti štátnej polície v týchto obciach,“ priblížil.

Čítajte viac Dron ako nástroj zlodejov? V obci neďaleko Bratislavy sa sťažujú na večerné prelety nad súkromnými pozemkami

Podstav riešia po svojom

V Malinove si podľa Čentéša objektívne uvedomujú, že štátna polícia nemá personálne kapacity, aby mohla situáciu v okolí Bratislavy zvládať lepšie. Zlepšenie nepocítili ani po tom, čo sa Policajný zbor pochválil úspešným náborom. Pre vysvetlenie, podľa policajných štatistík v roku 2024 prijali 840 policajtov a vlani to bolo 1218.

„Urobiť nábor je jedna vec, ale vychovať policajta, ktorý vie vykonávať kvalifikovane svoju činnosť, trvá pomerne dlhý čas. Nepociťujeme, že by došlo k navýšeniu stavu. Ak mám správne informácie, u nás to zostalo na jednej hliadke,“ podotkol Čentéš.

Úrad sa preto rozhodol riešiť situáciu vo vlastnej réžii a založiť obecnú políciu. Podporu mu vyjadrili aj príslušníci, ktorí žijú v obci – sami totiž pociťujú, že „situácia sa zhoršuje“. Do práce sa pustili zhruba pred rokom aj so štátnou políciou, aby si „potvrdili správnosť myšlienky“. Krok za krokom získavali politickú podporu v rámci zastupiteľstva vrátane susedných obcí. Zvážiť museli priestory, techniku aj počet príslušníkov.

„Rozhodujúcim krokom bolo, keď sme pred Vianocami schválili zriadenie Obecnej polície Malinovo vo forme verejne záväzného nariadenia. Následne sme začali robiť na tom, aby sme vybrali náčelníka, ktorého už máme aj zazmluvneného. Je to človek s dlhoročnými skúsenosťami z pôsobenia aj v Mestskej polícii Bratislava, aj v Obecnej polícii Bernolákovo, kde bol niekoľko rokov zástupcom náčelníka,“ vysvetlil poslanec.

Náklady si rozdelia

Začiatkom jari dotiahli do konca pôvodnú myšlienku spolupráce so susedným Zálesím a Mostom pri Bratislave, pričom s prvou menovanou obcou už podpísali partnerskú dohodu. Náklady na prevádzku sa budú odvíjať od toho, či sa pridá aj Most pri Bratislave.

„Ak to bude dvojica Malinovo – Zálesie, tak deľba bude 70:30 (70 % uhradí Malinovo, 30 % Zálesie, pozn. red.). Ak sa k nám pripojí aj Most, tak bude 40 % Malinovo, 40 % Most a 20 % Zálesie. Nechcem ešte predbiehať,“ priznal Čentéš.

Od toho, či sa pridá do partie aj Most pri Bratislave, bude závisieť aj počet policajtov. Ak si „podajú ruky“, začnú na šiestich. Ak k dohode nepríde, príslušníkov bude menej, čo znamená aj menej peňazí na prevádzku.

Do budúcna sú v hre aj motivačné benefity, no nateraz to nevyzerá tak, že by boli potrebné. Po zverejnení problémov s dronmi totiž prejavilo záujem o službu v Malinove viacero príslušníkov okolitých polícií. Ak by podmienky výstroja, výzbroje či mzdy neboli dostatočne atraktívne a nedokázali by zohnať policajtov, museli by podľa Čentéša uvažovať nad tým, čo ponúknuť. Benefit vo forme služobného bytu by bola jedna z úvah. „Všetko ukáže až to, aká skladba ľudí sa prihlási,“ uviedol.

Čítajte viac Kedysi sa kradlo v noci, teraz počas dňa, hovorí poslanec. Nad asfaltovaním ciest vyhrala obecná polícia

Telové kamery ako štandard

Hoci sa o nich hovorí viac ako desať rokov, telové kamery sa v rámci Policajného zboru začali testovať len niečo pred rokom. V Malinove majú byť štandardom.

„Je absolútna zhoda na tom, že je to nevyhnutné. Zásadným spôsobom to mení správanie sa nielen u príslušníkov, ale aj občanov. Bohužiaľ, aj u nás – v obciach v okolí Bratislavy – vnímame nárast agresivity tak ako všade,“ poukázal s tým, že vníma celospoločenskú stratu rešpektu k akýmkoľvek autoritám. „Vedomosť, že si vás druhá strana nahráva, predsa len má v praxi pozitívny dosah na správanie sa,“ vyzdvihol. Obec nakúpi alebo vyčlení zo svojich zdrojov pre hliadku aj motorové vozidlo.

Konkrétny výkon novej polície bude podľa Čentéša v rukách náčelníka. „Políciu sme nezriaďovali, aby to bol nástroj na pokuty, ale ak sa s niekým nebude dať iným spôsobom, je tam aj tá represívna časť. Primárne chceme, aby to bola pomoc a služba pre občanov,“ dodal.