Drôty na genitáliách, krutý hlad a mŕtvi na uliciach. Ukrajinci z Olešiek opisujú hrôzy ruskej okupácie

Ľudia evakuovaní z ruskom okupovaných Olešiek na juhu Ukrajiny prehovorili o hlade, zamínovaných uliciach, miznúcich susedoch aj mučení. Ich svedectvá zazneli len pár dní pred tým, ako v Bielom dome oslavovali prímerie, ktoré evakuáciu umožnilo.  

„Zabudli sme, ako vonia chlieb.“ Takto si podľa 47-ročnej učiteľky Oľy obyvatelia Olešiek v istej chvíli trpko žartovali. Rozprávala to nemeckému denníku Bild. Niektorí z evakuovaných dnes dočasne žijú v Kyjeve. Spolu s ňou opísali život pod okupáciou aj ďalší evakuovaní. Sami ho nazývajú jediným slovom – peklo.

Olešky ležia na ľavom brehu Dnepra oproti Chersonu a ruské jednotky ich obsadili krátko po začiatku invázie v roku 2022. Keď sa na jeseň toho istého roka stiahli z Chersonu, mesto sa ocitlo priamo na frontovej línii. V júni 2023 ho zaplavila voda po zničení Kachovskej priehrady. Cesty von sú zamínované a tento rok na jar neustála hrozba dronových útokov prerušila zásobovacie trasy. Lokálne prímerie, ktoré evakuáciu umožnilo, pomohli dosiahnuť pápež Lev XIV. a americká prvá dáma Melania Trumpová.

Video

Evakuácia z ukrajinského mesta Olešky

Trh zrušili, vraj majú vyhladovať

Oľa, ktorá učí ukrajinský jazyk a literatúru, zostala v meste s manželom Andrijom a tromi deťmi. Spočiatku verili, že okupácia nepotrvá dlho. „Od marca bola humanitárna katastrofa neznesiteľná. Ulice zamínovali, nemali sme vodu ani plyn,“ opísala.

Malý trh pri nemocnici, kde ľudia z okolitých dedín predávali potraviny, podľa nej okupanti rozpustili a zakázali. Keď sa obyvatelia pýtali prečo, vraj im odpovedali, že majú vyhladovať. Obchody boli vyrabované a jedlo mizlo. „V apríli a máji vyzerali ľudia, najmä starší, ako duchovia,“ povedala.

Keď si jej dcéra zlomila nohu, do nemocnice ísť nemohli, pretože tam boli ruskí vojaci. Lekár dievča vyšetril doma a odporučil odviezť ho na liečbu do Chersonu. Oľa sa však cesty bála, ulice boli zamínované. O svojich deťoch dnes hovorí, že prišli o detstvo.

Spomína si aj na starého muža, ktorý hlad, zimu a celú situáciu už nevydržal a skolaboval. „Keď si na to všetko spomeniem, chce sa mi plakať. Ale slzy už nemám,“ dodala.

Mučili ho elektrinou a vtipkovali o Putinovi

Najotrasnejšie je svedectvo 49-ročného imkera Volodymyra Kosťana. Podľa vlastných slov ho zadržali 15. novembra 2022, keď nosil jedlo ďalším ľuďom. Ruská strana ho obvinila, že posielal ukrajinskej armáde súradnice ruskej techniky a pomáhal ľuďom utekať z okupovaného územia. Dôkazy podľa neho nepredložili, v zajatí aj tak strávil približne rok.

Opisuje mučenie elektrickým prúdom, na ktoré mali používať starý sovietsky poľný telefón TA-57. „Pripli mi drôty na genitálie a posmievali sa,“ citoval ho Bild. Mučitelia mu vraj hovorili, že „teraz je spojenie také dobré, že môžeme zavolať Putinovi“.

Kosťan tvrdí, že v okolí Olešiek a Holej Prystane vie o približne deviatich miestach, kde Rusi ľudí mučili. Hovorí aj o miznutí proukrajinsky zmýšľajúcich obyvateľov. Niektorých podľa neho zabili a telá hodili do pivníc, odkiaľ ich neskôr vytiahli a pochovali ostatní obyvatelia. Jeho tvrdenia sa nedajú nezávisle overiť. Bild ho predstavil na súkromnej fotografii z expertného stretnutia v Kyjeve proti sexuálnemu násiliu v bezpečnostnom sektore.

OSN hovorí o systematickom mučení

Jeho výpoveď zapadá do obrazu, ktorý dlhodobo opisujú medzinárodné organizácie. Úrad OSN pre ľudské práva uvádza, že Rusko od začiatku vojny systematicky mučilo zadržaných ukrajinských civilistov vo viac ako sto zariadeniach v Rusku aj na okupovaných územiach.

V správe z minulého roka OSN uviedla, že jej vyšetrovatelia hovorili s 216 civilistami, ktorých od júna 2023 prepustili zo zadržania na okupovaných územiach. Až 92 percent z nich zhodne a podrobne opísalo mučenie alebo zlé zaobchádzanie v zajatí. Moskva používanie mučenia odmieta.

Otec zostal pochovávať mŕtvych

O mŕtvych v uliciach hovorí aj 37-ročný architekt Roman, ktorý si neželá zverejniť priezvisko. Keď sa dozvedel o evakuácii, išiel za rodičmi. Tí sa však báli ruskej „filtrácie“ a najprv odísť nechceli. „Ulice sú plné mŕtvol. Kým sa nestrieľa, aspoň niektorých z nich pochovám,“ povedal mu otec.

Aj pre samotného Romana bola situácia čoraz nebezpečnejšia. Ruským vojakom vraj niekoľkokrát len tesne unikol. „Vedel som, že si po mňa môžu kedykoľvek prísť,“ priznal.

Telá z márnice odviezli pred evakuáciou

Svedectvá o mŕtvych dopĺňajú zábery z dronov, ktoré zverejnila britská televízia Sky News. Jej štáb dostal prístup do centra ukrajinskej jednotky, ktorá počas prímeria sledovala pohyb ruských vojsk. Na záberoch vidno, ako ruskí vojaci vynášajú telá z nemocničnej márnice, balia ich do vriec a nakladajú na nákladné auto, informoval portál LIGA.net.

Podľa zdrojov Sky News išlo o viac ako 30 mŕtvych, ktorí podľa miestnych zahynuli pri ostreľovaní a na mínach. Obyvatelia tvrdia, že im ruskí vojaci predtým nedovolili mŕtvych pochovať ani premiestniť. Telá odviezli ešte pred hlavnou evakuáciou a o vyšetrovaní nie je nič známe.

Drony podľa britskej televízie zachytili aj to, ako Rusi počas prímeria privážali do mesta ťažkú techniku a zásoby a obsadzovali domy s pivnicami ako nové pozície. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odkázal otázky o presunoch ruských vojsk na ministerstvo obrany a naznačil, že sa mohli preskupovať aj Ukrajinci.

Šestnásť hodín bez toalety

Evakuácia sa uskutočnila 30. októbra počas lokálneho prímeria, ktoré platilo od 27. októbra. Pre ľudí bola ďalšou skúškou. Roman opisuje 16 hodín v autobusoch bez možnosti ísť na toaletu. Potom ich podľa neho ruské vojenské lietadlo Il-76 odviezlo do Rostova, odtiaľ pokračovali do bieloruského Homeľa a napokon cez hranicu na územie kontrolované Ukrajinou. Evakuovaní ho dosiahli 31. októbra v Černihivskej oblasti.

Podľa americkej prvej dámy Melanie Trumpovej sa z mesta dostalo takmer 800 ľudí. Zďaleka však nie všetci. Roman odhaduje, že v Oleškách, kde pred vojnou žilo okolo 24-tisíc obyvateľov, zostáva asi 1 700 ľudí. Pred evakuáciou pritom ukrajinské úrady aj Monitorovacia misia OSN hovorili o 1 700 až 2 000 obyvateľoch, presné počty teda nie sú jasné. Ide najmä o starších, chorých a ťažko pohyblivých. Niektorí sa k autobusom pre zamínované cesty vôbec nedostali.

Dobrovoľníčka Ksenija Archipovová, ktorá pomáhala ľuďom z Olešiek utekať, sa podľa The Kyiv Independent obáva, že keď svet uvidí plné autobusy a vyľudnené mesto, môže Oleškám hroziť ešte väčšie ničenie.

Listy pre Putina a Zelenského

Dva dni po zverejnení ich svedectiev privítala Melania Trumpová vo štvrtok v Bielom dome zástupcov oboch bojujúcich strán. Ruského prezidentského vyslanca Kirilla Dmitrijeva, šéfa frakcie Zelenského strany Sluha ľudu Davyda Arachamiju aj ombudsmanov Dmytra Lubinca a Janu Lantratovovú, ktorí evakuáciu na mieste koordinovali.

„Vnímajme Olešky ako iskru vo svete temnoty,“ vyhlásila prvá dáma a obom delegáciám odovzdala osobné listy pre Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského. Dmitrijev uviedol, že Putin dával k operácii osobne pokyny, a odovzdal jeho poďakovanie. Ukrajinská strana udelila Trumpovej Rad kňažnej Oľgy prvého stupňa.

Šesťdňové prímerie bolo najdlhším lokálnym pozastavením bojov od začiatku vojny. O tom, kto ho skutočne dojednal, sa však vedú spory. Francúzsky denník Le Monde podľa portálu Meduza napísal, že evakuáciu pripravili ruské a ukrajinské tajné služby a za výsledok mediácie prvej dámy ju len prezentovali.

Pre ľudí, ktorí v Oleškách zostali, sa prímerie skončilo v nedeľu 1. novembra večer. Rusko jeho predĺženie odmietlo.

Témy:
vojna na Ukrajine
Rusko
mučenie
Vladimir Putin

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.