
Ak už ani elementárna ľudskosť nie je schopná spojiť politických protivníkov, radikalizácia dospela do nebezpečného štádia. Spoločnosť stráca morálny základ svojej existencie.
Autor je bývalý politik a bývalý veľvyslanec v Maďarsku a v Českej republike.
Vrátiť unesené deti ich rodičom. Čo môže byť samozrejmejšou požiadavkou ľudskosti? Pre štyroch europoslancov Smeru sa však ani táto elementárna zásada nestala dôvodom hlasovať za uznesenie Európskeho parlamentu. Spolu s ďalšími štyrmi hlasovali proti.
Ich politická oddanosť vojnovému Rusku sa dostala do konfliktu s hodnotami, na ktorých stojí európska civilizácia. A dokonca aj s rozhodnutím vlastnej vlády, ktorá síce po dlhom otáľaní ale predsa sa 2. novembra 2026 zapojila do medzinárodnej iniciatívy za návrat ukrajinských detí.
Predstavme si rodičov, ktorí celé mesiace či roky nevedia, kde je ich dieťa. Či žije, či je zdravé, či ešte hovorí materinským jazykom. Či ho niekto nepresviedča, že jeho vlasť už neexistuje a jeho skutočným domovom je Rusko. To nie je emotívna fikcia.
Nezávislá vyšetrovacia komisia OSN zdokumentovala systematické deportácie ukrajinských detí, ich oddeľovanie od rodín, umiestňovanie do ruských inštitúcií a rodín i prekážky brániace návratu. V marci 2026 konštatovala, že Rusko sa dopúšťalo zločinov proti ľudskosti. Napriek tomu štyria nezaradení slovenskí europoslanci odmietli podporiť uznesenie Európskeho parlamentu požadujúce ich bezpodmienečný návrat.
Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. Tieto mená sa zapísali do výsledku hlasovania, ktoré vyvolalo na Slovensku mimoriadne ostrú vlnu rozhorčenia. Za uznesenie hlasovalo 536 europoslancov. Proti iba osem. Polovicu všetkých odporcov tvorili predstavitelia najsilnejšej slovenskej vládnej strany.
Politická spoločnosť, v ktorej sa štvorica ocitla, je veľavravná.
Poľský krajne pravicový radikál Grzegorz Braun; bulharský nacionalista Petar Volgin z frakcie Európa suverénnych národov, kde je podpredsedom Milan Uhrík; luxemburský politik Fernand Kartheiser, ktorého frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov vylúčila v júni 2025 zo svojich radov po jeho ceste do Moskvy a proruských vyjadreniach; a nemecký nezaradený europoslanec Thomas Geisel, ktorý opustil krajne ľavicové Spojenectvo Sary Wagenknechtovej a je od júla 2026 nezaradený.
Ale ešte výrečnejšie je to, kto sa medzi odporcami neobjavil. Ani jediný hlas proti neprišiel od socialistov a demokratov, ku ktorým sa Smer formálne naďalej hlási svojím názvom. Proti nehlasoval ani jeden člen frakcie Patrioti pre Európu, s ktorou nedávno rokoval Smer o prípadnom vstupe. Jej šesťdesiati poslanci uznesenie podporili, piati sa zdržali.
Dokonca aj Milan Uhrík a Milan Mazurek z Republiky, začlenenej do frakcie Európa suverénnych národov, sa zdržali. Proti bol iba jeden už spomínaný člen tohto ultraradikálneho zoskupenia.