1. Trináste dôchodky sú nesystémový prvok. Rok má predsa 12 mesiacov, nie 13. Celý náš dôchodkový systém bol vyladený na 12 dôchodkov s vybalansovaním medzi zásluhovosťou a solidaritou. Potom nad to prídu trináste dôchodky, ktoré významne prispievajú k fiškálnej neudržateľnosti systému a oslabujú princíp zásluhovosti.
Aj keď zákon síce tvrdí opak, fakticky je trinásty dôchodok sociálnou dávkou. Ale z pohľadu nášho sociálneho systému dôchodcovia zďaleka nepatria medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva. Naopak, v prepočte na osobu majú dôchodcovské rodiny dokonca vyšší čistý príjem než pracujúce rodiny s deťmi.
V riziku príjmovej chudoby máme aktuálne na Slovensku 12 % ľudí, medzi dôchodcami je to však iba 5 %. Pri deťoch je riziko príjmovej chudoby 20 % a medzi deťmi s iba jedným rodičom až 45 %. Vyššie sociálne dávky na odvrátenie rizika chudoby by preto boli oveľa dôležitejšie inde, nie medzi dôchodcami. Nehovoriac o tom, že sociálne dávky by mali byť adresné, nie plošné. Sú aj dôchodcovia, ktorí majú veľmi nízke príjmy, a bolo by potrebné im pomôcť.
Je to však len veľmi malá skupina dôchodcov a je veľmi neefektívne plytvať financiami na 1,5-miliónovú armádu dôchodcov, ak riziká vidíme u menej ako 5 % z nich. Mimochodom, najvyššie riziko príjmovej chudoby – až 58 % – majú nezamestnaní. Pritom pomerne nedávno sa naša vláda a parlament rozhodli, že nezamestnaní až tak veľmi podporu „nepotrebujú“, a schválili im zníženie dávok v nezamestnanosti.
2. Zrušiť. Akákoľvek snaha iba ich upraviť znamená ponechanie aspoň časti nákladov, ktoré si Slovenská republika nemôže dovoliť. Naše verejné financie sú vo vysokom riziku, na plnú nápravu by sme potrebovali ušetriť až 7,9 miliardy eur.
Dôchodkový systém spôsobuje až 40 % z celkového problému verejných financií. Nemôžeme si dovoliť luxus ponechania nejakého zvyšku trinástych dôchodkov, len aby sa politici mohli tváriť, že trinásty dôchodok iba upravili, a nie celkovo zrušili.
3. Najvyšší priemerný príjem na osobu majú na Slovensku seniori so súbehom dôchodku a práce – skoro 16-tis. eur ročne. Nasledujú rodiny s pracovným príjmom (necelých 12-tis.) a nepracujúci dôchodcovia (9-tis.). Najnižšie priemerné príjmy majú rodiny v produktívnom veku bez práce – iba 3,4-tis. eur.
V priemere majú dôchodcovia – či pracujúci alebo nie – o 2 500 eur na osobu ročne viac než rodiny s deťmi. Podľa OECD tvorí priemerný dôchodok na Slovensku až 76 % čistého príjmu pri priemernej mzde. Táto tzv. čistá miera náhrady je výrazne vyššia než priemer ostatných vyspelých krajín OECD (63 %). Z 38 krajín OECD je 11 nad nami a až 26 pod nami.
Takže áno, vzhľadom na to, čo si môžeme dovoliť a v porovnaní s výškou miezd u nás, sú dôchodky relatívne vysoké. Všetci by sme boli radi, keby dôchodky boli vyššie, ale správna cesta je podporiť rast ekonomiky, čo povedie k rastu miezd, takže si budeme môcť dovoliť aj vyššie dôchodky. U nás sme miesto toho zvýšili dane a odvody z práce na historicky najvyššiu úroveň, čo ničí ekonomický rast a podkopáva rast miezd.
Anton Marcinčin, ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov
1. Do veľkej miery ako priznanie neschopnosti štátu plniť si svoje úlohy – namiesto poskytovania potrebných verejných služieb, ako je opatrovateľstvo, zdravotníctvo, bývanie a pod., štát dáva seniorom hotovosť formou nesystémového transferu.
2. Mali by sa zrušiť a štát by sa mal zaviazať, že ich nahradí kvalitnejšími službami. Tie sú dôležité nielen pre samotných seniorov, ale aj pre ich deti, ktoré sú v aktívnom veku a zvyčajne aj aktívne na trhu práce.
3. Miera príjmovej chudoby seniorov na Slovensku patrí k nižším v OECD. Je to preto, lebo príjem seniorov voči príjmu celej populácie patril podľa OECD k najvyšším, podobne ako čistá miera náhrady (dôchodok k čistému zárobku).
Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS
1. Zrušenie 13. dôchodkov je najväčšie a najsilnejšie prorastové opatrenie, ktoré vláda môže prijať na strane výdavkov. 13. dôchodky sa nikdy nemali stať súčasťou systému sociálneho poistenia.
2. Slováci si dopriavajú výdavky štátu ďaleko za ich ekonomické možnosti. Každé jedenáste euro, ktoré štát minie, si musí požičať. Vláda každoročne zhoršuje svoje deficitné prognózy. Aktuálne nemá stratégiu, ktorá by zastavila rast dlhu. Nehovorím o znižovaní dlhu, len o jeho zastavení. Slovensko čaká fiškálna kríza kvôli demografii. Dnes by mal štát hospodáriť s prebytkom, aby za dvadsať rokov mohol hospodáriť s deficitmi, keď bude na jedného seniora 1,5 pracujúceho.
Zrušenie 13. dôchodkov je nevyhnutné. Ak politici identifikujú časť seniorov s nízkymi príjmami, mali by jasne povedať, ktorí to sú, a tým poskytovať adresnú pomoc pomocou systému hmotnej núdze. Podľa Eurostatu je rizikom chudoby ohrozených 90-tisíc ľudí. Dnes systém vypláca 13. dôchodok 1,1 mil. starobných dôchodcov.
3. Miera náhrady (pomer dôchodku ku mzde) je nadpriemerná, v porovnaní s krajinami OECD patríme medzi tretinu krajín s najvyššou mierou náhrady. V SR je výrazne vyššia miera náhrady ako napríklad v Česku.
Výdavky na dôchodky v pomere k HDP sú zatiaľ relatívne nízke, ale keď generácia dnešných 40- a 50-ročných odíde do dôchodku, tak výdavky na dôchodky vzrastú o polovicu – malo by dôjsť k nárastu zo 7,3 % na 10,4 %. Kvôli klesajúcemu počtu prispievateľov sa ale deficit celého dôchodkového systému vrátane invalidných dôchodkov zvýši na 5,6 %.
Je pomerne nepravdepodobné, že štátny rozpočet bude generovať taký prebytok, ktorým by mohol byť tento deficit zafinancovaný. Preto sa dá očakávať v budúcnosti znižovanie súčasnej štedrosti dôchodkového systému a nivelizácia dôchodkových dávok.
