Ekonomika prudko spomalila, vláda si nerobí domáce úlohy: Prečo podľa expertov nerastieme a kto za to môže?

Rast našej ekonomiky sa v druhom štvrťroku prepadol na 0,7 percenta. Poprední slovenskí ekonómovia v našom najnovšom Paneli expertov odpovedajú, čo nás ťahá nadol, ako slabší výkon skomplikuje vláde konsolidáciu rozpočtu a či Slovensku hrozí dlhodobá stagnácia.  

Motor slovenskej ekonomiky výrazne stráca dych. Najnovšie dáta Štatistického úradu SR ukázali, že náš hospodársky rast sa v druhom štvrťroku prepadol na skromných 0,7 percenta, čo je najslabší výkon za posledný rok. Podľa zverejnených dát držala ekonomiku nad vodou najmä spotreba domácností, zatiaľ čo investície firiem klesli, zahraničný obchod oslabol a rast zamestnanosti sa úplne zastavil.

Táto správa prichádza v čase, keď vláda finišuje s prípravou štátneho rozpočtu na ďalší rok a hľadá spôsoby, ako ozdraviť verejné financie bez toho, aby definitívne udusila hospodársky rast.

V našom najnovšom Paneli expertov sme popredným slovenským ekonómom a analytikom položili tieto otázky:

1. Čo je hlavnou brzdou nášho hospodárskeho rastu?
2. Ako slabší rast HDP skomplikuje vláde plánovanú konsolidáciu verejných financií a prípravu rozpočtu na ďalší rok?
3. Hrozí Slovensku v druhej polovici roka hospodárska stagnácia, alebo ide len o prechodné spomalenie?
4. Aký primárny signál by mala vláda z týchto čísel odčítať pri nastavení svojej hospodárskej politiky?

5 fotiek v galérii

Hrubý domáci produkt SR

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Zuzana Múčka, vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ)

1. Rast ekonomiky sa v druhom štvrťroku spomalil na 0,7 percenta medziročne. Už dva roky neprekračuje jedno percento, čo je vzhľadom na dočerpávanie plánu obnovy hlboko pod potenciálom krajiny.

Hlavnou brzdou je prepad súkromných investícií, ktoré od začiatku roka klesajú dvojciferným tempom. Firmy odrádza kombinácia zahraničných rizík – ciel, čínskej konkurencie a blízkovýchodného konfliktu – s domácou hospodárskou politikou. Tretie kolo konsolidácie je opäť výrazne protirastové. K tomu sa pridávajú dlhodobo neriešené problémy: slabnúca konkurencieschopnosť, pomalý rast produktivity, jednostranná orientácia ekonomiky a vysoká energetická náročnosť.

Ekonomiku zatiaľ drží relatívne stabilná spotreba, odolný trh práce a miernejší rast cien, než sa pôvodne očakávalo. Zahraničný obchod naznačuje postupné zotavenie, najmä voči USA. Pomáha aj lepší výkon eurozóny a Nemecka, ktoré v druhom štvrťroku medziročne vzrástli o jedno percento.

2. Slabší rast znamená nižšie daňové príjmy a výrazne komplikuje dosiahnutie vládneho cieľa – deficitu 4,2 percenta HDP v roku 2027. Rozpočtová rada síce zatiaľ nepredpokladá zásadnejšie opatrenia na budúci volebný rok, no pri súčasnom vývoji sa tento cieľ vzďaľuje.