Elon Musk, Peter Thiel a spol.: môže techno-oligarchia spôsobiť zánik ľudstva?

Čo je to techno-oligarchia? Aké zámery majú miliardári ako Elon Musk, Peter Thiel a ďalší? Do akej miery sa agenda techno-oligarchie prekrýva s tým, čo chcú geopolitickí aktéri, ako sú Rusko a Čína? A akú rolu v tom všetkom hrá americký prezident Donald Trump? Na otázky Pravdy odpovedal Anton Šechovcov, riaditeľ Centra pre demokratickú integritu.  

Magazín Economist zverejnil rozhovor s Elonom Muskom spolu s článkom s názvom – Mali by ste sa báť Elona Muska? Bojíte sa najbohatšieho človeka na svete, alebo ani nie?

Osobne sa Elona Muska nebojím, ale mám strach zo vzostupu techno-oligarchie v USA. Je to skupina výnimočne bohatých miliardárov, ktorých moc, neformálna aj formálna, sa rozširuje na štáty. Týchto šéfov či zakladateľov obrovských spoločností nikto nevolil a ani ich nikto nemôže v demokratickom procese odvolať. Myslím si však, že americká techno-oligarchia sa usiluje ovládnuť krajinu. V podstate je to smrť demokracie. Nielen liberálnej demokracie. Jednoducho demokracie. Pretože ak máte moc, s ktorou voľby nič neurobia, demokracia je mŕtva. A to sme ešte v situácii, keď prelomové technológie, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, môžu časom zničiť ľudstvo. Musk vyzerá ako symbol techno-oligarchie, ale nie je jediný. Predstavuje len obrovský trend. Mnoho ľudí, ktorí majú priame vzťahy s techno-oligarchiou, už preniklo do štátneho aparátu v USA. Prostredníctvom lobizmu, poradenstva, priamych kontaktov či finančnej podpory pre konkrétnych politikov. Toto sa deje a práve z toho mám pomerne veľké obavy.

Povedali ste, že Musk je niečím ako symbolom techno-oligarchie. Je extrémne bohatý, má politický vplyv, vlastní sociálnu sieť Twitter (X) a je to aj špecifická osobnosť. Do akej miery je teda Musk dôležitý a možno najvýraznejší člen techno-oligarchie?

Keď som povedal, že je symbolom techno-oligarchov, nehovorím tým, že nemá žiadny vplyv. Samozrejme, že ho má. Musk ovplyvňuje celý vývoj techno-oligarchie. A zasiahol aj do histórie. Hoci v posledných piatich až desiatich roch naozaj neprispel k prelomovým vynálezom, v minulosti to bolo iné. Podieľal sa na zrýchlení technologického rozvoja. Dnes sa Musk asi viac zaoberá písaním nenávistných príspevkov na sieti X a podporou krajnej pravice v Európe, ale zohral dôležitú úlohu pri posilňovaní techno-oligarchie v USA.

Ako teda definujete techno-oligarchiu? Pretože ste, samozrejme, povedali, že to nie je len Musk, ale aj iní ľudia. Je to nejaké aspoň do istej miery jednotné hnutie?

Zdôraznil by som, že to nie je hnutie. Techno-oligarchia je veľmi individualistická. Techno-oligarchovia neveria v hnutie. V skutočnosti to ani nie sú populisti. Nezáleží im na ľuďoch, ale len na sebe samých. Je to trieda extrémne bohatých podnikateľov, ktorí využívajú závislosti, ktoré vznikli medzi štátom a biznisom. Vedie to k tomu, že kontrolujú časti inštitúcií a procesov, ktoré boli predtým doménou vlád. Dá sa povedať, že tieto veci privatizujú. Časti alebo prvky štátu už potom nezávisia od demokratických procesov, ale sú pod vplyvom nevolených podnikateľov, ktorí majú politickú moc. Toto je akási voľná interpretácia toho, čo techno-oligarchia predstavuje. Nie je to hnutie. Ale je to skupina ľudí, v ktorej sú všetci svojím spôsobom tak trochu prepojení. Napríklad cez PayPal Mafiu. Sú to podnikatelia, ktorí vyvinuli PayPal ako alternatívny systém platieb k tomu, čo ponúkali banky a klasické finančné inštitúcie. Je to, alebo bol, zaujímavý fenomén. Súkromné osoby prevzali naše platby, prepojili ich len s e-mailovými adresami, a tak vybudovali systém, ktorý v zásade funguje aj mimo bežných finančných inštitúcií.

Hovoríte, že vás pôsobenie techno-oligarchie znepokojuje. Kto je z nej najnebezpečnejší? Peter Thiel so svojimi myšlienkami o Antikristovi, o ktorom sa dá povedať, že jeho názory majú štruktúru bez ohľadu na to, čo si o nich myslíme?

Thielove myšlienky sú naozaj viac-menej koherentné. Nenazval by som ho však 100-percentným ideológom techno-oligarchie. Vo svojej doktríne má veľa nevyriešených rozporov, ktorými sa možno bude v budúcnosti zaoberať. Thiel je však z techno-oligarchie myšlienkovo najkoherentnejší. A potom tu máme Alexa Karpa, šéfa spoločnosti Palantir, či Davida Sacksa, ktorý je veľmi úzko prepojený s režimom prezidenta Donalda Trumpa a v Bielom dome mal na starosti umelú inteligenciu (AI). Ďalej je tu Marc Andreessen, ktorého tiež môžeme označiť za akéhosi mysliteľa a významne prispel k ideologickým základom tejto techno-oligarchickej skupiny. Niektoré mená z nej poznáme, iné sú verejnosti neznáme, ale sú to ľudia s veľmi silnými väzbami na súčasnú americkú vládu.

Ako do toho celého zapadá Trump?

Trump je pravicový populista alebo krajne pravicový populista. Vzťahy medzi krajne pravicovým populizmom a techno-oligarchiou sú však napäté, pretože sledujú rôzne agendy. Trump nie je len krajne pravicový populista, ale aj veľký egoista, ktorého zaujíma vlastné bohatstvo. Prezident kombinuje snahu vystupovať ako niekto, kto zastupuje americký ľud, s veľmi pochybnými finančnými praktikami. Na druhej strane je techno-oligarchia, ktorej, ako som vravel, nezáleží na ľuďoch. Chce však využiť štát nie len na to, aby sa obohatila, ale aby mala politickú moc. Je to zaujímavé napätie, pretože väčšina z týchto techno-oligarchov sú buď pôvodom, alebo svojou povahou libertariáni. Sú to ľudia, ktorí sú na jednej strane za to, aby bola vláda slabá, ale chcú ovládať jej právomoci. Myslím si, že si v určitom momente uvedomili, že najlepším spôsobom bude preniknúť do štátu a potom ho jednoducho rozložiť.

Čo chcú dosiahnuť?

Ich predstava je, že sa štát zbaví svojej sociálnej zodpovednosti za občanov, ale zároveň chcú zachovať jeho represívny aparát. Preto vidíme, ako sa Palantir, čo je spoločnosť, ktorá nemá žiaden rešpekt voči ľudským a občianskym právam, podieľa na rôznych projektoch, ktoré sa týkajú sledovania a preventívneho policajného dohľadu. Techno-oligarchia chce ovládnuť represívny aparát štátu, ale zničiť všetku jeho sociálnu a občiansku zodpovednosť.

Do akej miery sa záujmy techno-oligarchie prekrývajú s tým, čo chcú geopolitickí hráči, ako sú Rusko a Čína?

Ako obyčajní ľudia môžeme len ťažko vedieť, aké vzťahy majú techno-oligarchovia s geopolitickými hráčmi, ako je Rusko. Uvediem vám však niekoľko príkladov, aby som vám ukázal, aké zložité to môže byť. Na jednej strane Elon Musk hneď na začiatku celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu poskytol Kyjevu systém Starlink. Nebol to krok nejakého štátu. Je veľmi dôležité všimnúť si, že to bolo súkromné, osobné rozhodnutie Elona Muska. Najbohatší človek na svete však má technologické a finančné možnosti, akými zvyčajne disponujú len krajiny. Zároveň však, keď sa ukrajinské sily pokúsili uskutočniť operáciu na Kryme, Starlinky vypol. V podstate ukrajinské jednotky spravil slepými.

Musk teda opäť konal tak, akoby mal takmer štátnu moc. Je to človek, naozaj bohatý miliardár, ktorý zasahuje do sporu medzi dvoma veľkými krajinami. Sme svedkami toho, ako sa sila techno-oligarchov môže pretaviť do geopolitickej moci. To je niečo, čo by sme si mali pripomínať. A Muskom môžeme pokračovať. Ukrajina ho presvedčila, aby vypol terminály Starlinku používané ruskými jednotkami. No zároveň – aspoň pokiaľ je známe – Musk nedal Kyjevu povolenie používať jeho technológiu na údery proti cieľom hlboko v Rusku. Opäť teda zohral úlohu v geopolitickom spore. Z toho by sme mali mať minimálne do istej miery obavy. Musk je jeden človek, ale má obrovskú moc, ktorá nevychádza z výsledkov volieb.

Čiže platí, že techno-oligarchia má vlastné geopolitické záujmy?

Niekedy to vyzerá tak, že je schopná hrať vlastnú hru. Nemusí platiť to, že je na strane Ruska či Ukrajiny. V tomto konflikte je to skôr tak, že si techno-oligarchovia stavili pravdepodobne na rôzne veci. Je v ňom veľa neznámych, ale tiež nevieme veľa o vzťahoch, ktoré Musk a jeho spoločnosti môžu mať s Čínou. Zároveň je pravda, že Peter Thiel je veľmi protičínsky a dokonca kritizoval Google za spoluprácu s Pekingom a takmer ho vyhlásil za zradcu Spojených štátov. Myslím si však, že sa to vyvíja tak, že techno-oligarchia je súčasťou geopolitických hier, ale zastupuje svoje vlastné záujmy.

Hovoríme o extrémne bohatých ľuďoch, ktorí majú obrovský politický vplyv a ovládajú algoritmy sociálnych sietí. Ovplyvňujú, čo spoločnosť sleduje a aké správy vidí. Vravíte, že je to nebezpečné. Je možné techno-oligarchiu regulovať?

Nemôžete ju naozaj regulovať, ak USA budú proti. Poznáme postoj Donalda Trumpa, ktorý je mimoriadne kritický voči Európskej únii, ktorá sa aspoň do istej miery usiluje niečo s veľkými technologickými spoločnosťami urobiť. Trump sa snaží dosiahnuť, aby jeho vlastná vláda kupovala akcie týchto firiem. Táto spolupráca je znepokojujúca. EÚ sa pokúša regulovať všetko, ale tiež to nerobí konzistentne. Vždy sleduje Trumpove reakcie, nechce ho znervózniť, aby neprišiel s ďalšími clami. Únia sa neraz k veľkým technologickým spoločnostiam nespráva tak, ako si myslím, že by sa mala. Pretože pri niektorých reguláciách nie je problém v tom, že by neexistovali. Je v tom, že Európska únia ich nevymáha z absolútneho strachu z reakcií Trumpa.

A potom je tu Čína, ktorá sa nechystá regulovať spoločnosti, proti ktorým nechce zasiahnuť. Znamená to, že neexistuje medzinárodný konsenzus. Poriadne nefunguje ani Organizácia Spojených národov. Nikomu na tom v skutočnosti nezáleží. Nikoho nezaujíma medzinárodný poriadok. Nachádzame sa v situácii, ktorú mnohí z nás nazývajú medzivládím. Starý poriadok je preč a nový poriadok ešte nemáme a neexistujú žiadne medzinárodné pravidlá, ktoré by sme mohli dodržiavať. Sme v sivej zóne medzi dvoma poriadkami. Regulácie predstavujú cestu vpred. Kto ich však bude vymáhať? Keď iba aktéri ako Európska únia, tak neviem, čo sa s tým dá robiť.

Aká je pravdepodobnosť, že techno-oligarchia zničí ľudstvo? Povedzme 50-percentná?

Nehral by som sa s číslami. Vidím však nezanedbateľnú pravdepodobnosť, že môže zničiť ľudstvo. Alebo inak… Pozrite sa na klimatické zmeny. Techno-oligarchovia si možno jednoducho budú chcieť kúpiť nehnuteľnosti v Argentíne či na miestach, kde veria, že sa ich klimatická zmena nedotkne, a nebudú sa starať o zvyšok ľudstva. Takže to nemusí byť globálna katastrofa spojená napríklad s jadrovými zbraňami alebo pandémiou vyvinutou umelou inteligenciou, čo je dnes možné. Sú tu však aj procesy ako klimatická zmena. Keď im nebudeme venovať pozornosť – ako vieme z tohto leta – horúčavy, ktoré sme zažili, môžu byť zničujúce.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Elon Musk
Donald Trump
Peter Thiel
demokracia
techno-oligarchia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.