Eštebáci, traste sa? Maďarsko konečne zverejní spisy agentov komunistických tajných služieb. Bude medzi nimi aj Orbán?

Péter Magyar splnil predvolebný sľub. Maďarsko totiž na rozdiel od Poľska, Česka či Slovenska archívy so spismi tajných služieb z čias socializmu zatiaľ nezverejnilo.  

„Predložili sme do parlamentu návrh zákona o otvorení spisov agentov. Sľúbili sme, že to dotiahneme do konca. Splatili sme tým desaťročia trvajúci dlh,“ napísal Magyar pred pár dňami na Facebooku.

Vláda chce, aby sa archívne materiály sprístupnili do 22. októbra, čo je symbolický dátum – o deň neskôr si Maďari pripomenú 70. výročie revolúcie z roku 1956, ktorú krvavo potlačili sovietske tanky.

Zákon síce ešte musí schváliť parlament, ale Magyarova strana Tisza má potrebnú väčšinu, aby prešiel. Šéf premiérovho úradu Bálint Ruff už v apríli potvrdil, že otvorenie archívov tajnej polície bude preňho „úlohou číslo jeden“.

„Je to úloha pre historikov, no ja budem schopný zabezpečiť, aby na to nová vláda vytvorila rámec, teda príležitosť na výskum bez politického tlaku,“ uviedol pre portál Válasz Online.

Maďarsko ako posledné?

Prečo Budapešť rieši problém, s ktorým si iné štáty bývalého socialistického tábora poradili už pred 20 či 30 rokmi?

Archívy Štátnej bezpečnosti (Stasi) z čias niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) sprístupnili už v januári 1992, Inštitút národnej pamäti v Poľsku začal fungovať v júli 2000, slovenský Ústav pamäti národa v máji 2003 a Ústav pre štúdium totalitných režimov v Prahe v roku 2008.

Aj v Rumunsku otvorili archívy komunistickej tajnej polície už v roku 2000 a v máji 2006 nasledovalo Bulharsko. Dokonca i v Albánsku prijali potrebnú legislatívu v máji 2015 a nový úrad začal dokumenty sprístupňovať o dva roky neskôr.

Čítajte viac Maďarské povstanie proti komunizmu rozdrvili tanky

Paradoxom je, že hoci Maďarsko v roku 1989, keď padla železná opona, považovali za jedného z lídrov demokratických zmien vo východnom bloku (ako prvé otvorilo hranice s Rakúskom a dovolilo odísť na Západ občanom NDR, čím prispelo k pádu Berlínskeho múru), zostalo i jednou z posledných krajín v Európe, ktoré sa nedokázali vyrovnať s touto stránkou svojej histórie.

A to napriek tomu, že už v roku 2003 vznikol Historický archív maďarskej štátnej bezpečnosti (ÁBTL), ktorý spravuje dokumenty bývalých tajných služieb z rokov 1944 až 1999. Uchováva i osobné zväzky, operatívne spisy, evidenciu agentov či staré materiály ministerstva vnútra.

Na rozdiel od ústavov v Berlíne, Prahe či v Bratislave však slúži hlavne ako archív, nevenuje sa systematickému bádaniu ani nevydáva lustračné osvedčenia pre konkrétne osoby.

Maďarsko nikdy nezverejnilo mená agentov a spolupracovníkov tajných služieb z čias socializmu. Jednotlivci síce majú prístup k zložkám, ktoré o nich alebo ich príbuzných viedli, ale nie k materiálom o iných ľuďoch.

Čítajte viac Koniec socializmu. Pred 30 rokmi padol Berlínsky múr

Maďarsko nikdy neprijalo ani lustračný zákon, ako to v októbri 1991 spravilo bývalé Československo, aby bývalým príslušníkom a spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti (ŠtB) zabránilo zastávať vysoké funkcie v štáte.

Niektorých ústavných činiteľov síce preverovali aj Maďari, ale proces nebol verejný a veľká časť archívov zostávala neprístupná.

Preto sa občas prevalili škandály, keď sa zistilo, že nejaký známy politik, umelec, sudca, športovec, novinár, univerzitný profesor alebo predstaviteľ cirkvi za socializmu podpísal spoluprácu s tajnými službami, donášal na disidentov, kolegov či známych.

Stačí spomenúť Pétera Medgyessyho, ktorý bol predsedom vlády v rokoch 2002 až 2004. Už krátko po jeho nástupe vysvitlo, že slúžil ako dôstojník komunistickej vojenskej kontrarozviedky. Premiér sa ohradil, že chránil hospodárske záujmy Maďarska a napriek kritike neodstúpil.

Prečo však Maďarsko bolo výnimkou a nevyrovnalo sa s minulosťou tak ako iné postsocialistické štáty? Jedným z dôvodov je zrejme to, že zmenu režimu nespôsobila revolúcia ako v Československu, ale dohoda medzi reformnými komunistami a opozíciou.

Pomery v krajine, kde vládol tzv. gulášový socializmus, boli navyše oveľa voľnejšie ako v iných štátoch v sovietskej sfére vplyvu.

Výsledkom bolo, že mnohí predstavitelia bývalého režimu zostali na vysokých postoch aj po páde železnej opony. Otváranie archívov so spismi tajných služieb preto nebolo v záujme veľkej časti spoločnosti ani politických strán.

Akákoľvek vláda, ktorá by sa k radikálnemu kroku odhodlala, mohla totiž uškodiť aj vlastným členom, voličom či podporovateľom. A tak sa i zopár pokusov o zmenu skončilo fiaskom.

Čítajte viac Streľba na hraniciach. Pred 40 rokmi uniesli autobus so študentmi

Archívy nie sú kompletné

Podľa historika Krisztiána Ungváryho nebol problém v tom, že by Maďarsko nemalo také archívy, ale v tom, že chýbala politická vôľa, aby ich otvorili. Uzavreté spisy sú vraj zdrojom možného vydierania verejne činných osôb a zároveň bránia serióznemu výskumu totalitnej minulosti.

Vláda bývalého premiéra Viktora Orbána, ktorý bol pri moci v rokoch 1998 – 2002 a v rokoch 2010 – 2026, nemala o zverejnenie spisov záujem, čo vyvolávalo podozrenia, či nebol i on agentom spravodajských služieb.

Také obvinenia sa objavovali už od roku 1989. „Tajným“ mal údajne donášať počas vojenskej služby v 80. rokoch.

Čítajte viac Sen o slobode roztrhali psy

Ungváry, ktorý sa tým zaoberal, však tvrdí, že o Orbánovej spolupráci neexistuje nijaký dôkaz. Z dokumentov vyplýva len to, že tajná polícia sledovala jeho manželku a v roku 1988 sa ho pokúsila naverbovať, no neuspela.

Magyarova vláda je prvá, ktorá nabrala odvahu sprístupniť chúlostivé spisy verejnosti. Návrh zákona pritom nepočíta s vytvorením novej organizácie.

Desaťtisíce dosiaľ utajovaných spisov sa majú presunúť do štátnych archívov, predovšetkým do ÁBTL, ktorý už dnes spravuje fondy dvoch bývalých komunistických služieb – Úradu pre ochranu štátu (ÁVH) z rokov 1948 až 1956 a III. hlavnej správy ministerstva vnútra z rokov 1957 až 1990. Súčasne sa rozšíri okruh osôb, ktoré do dokumentov môžu nahliadnuť.

Čítajte viac Agent Minařík: Československý James Bond alebo babrák?

Má však zverejnenie týchto spisov po takom dlhom čase ešte zmysel? „Keby som povedal, že nie, spochybňoval by som zmysel histórie,“ zhodnotil Ungváry pre portál Telex.hu. Podľa neho je i dnes užitočné zistiť, kto o svojej minulosti klame.

Upozornil však aj na to, že jednotlivé prípady treba skúmať citlivo – niektorí ľudia mohli spoluprácu s tajnou službou podpísať z donútenia, ale nikomu neublížili, kým o iných v dokumentoch možno ani niet zmienky, hoci režimu slúžili dobrovoľne.

Historik Rainer M. János, ktorý tieto spisy skúmal už v roku 1995, je, naopak, presvedčený, že Magyarov krok prišiel príliš neskoro.

Čítajte viac Prídu bývalí eštebáci o výsluhové dôchodky?

„Malo by to význam pred 36 – 37 rokmi alebo 10 – 12 rokov po zmene režimu, keď mali aj bádatelia a občania oveľa obmedzenejší prístup k dokumentom,“ zdôvodnil pre Telex.hu. Teraz má vraj zverejnenie už len symbolický význam.

Podľa Ungváryho je naivné domnievať sa, že sa odrazu zverejnia celé databázy, lebo archívy nie sú kompletné. Veľa spisov po roku 1989 zničili.

Keby sa všetky dokumenty ÁBTL postavili vedľa seba, dosiahli by dĺžku vyše 4,6 kilometra. János odhaduje, že ide o 36 až 37 miliónov strán a nie všetko sa už stihlo spracovať.

Ako ÁBTL uviedol pre server Telex.hu, v rokoch 1945 až 1989 mohlo byť súčasťou tajných služieb asi 160-tisíc ľudí. Vrcholom bol rok 1955, keď pre tieto organizácie pracovalo zhruba 37-tisíc agentov, zatiaľ čo v roku 1989 ich už evidovali len 8 478.