EÚ pritvrdzuje voči Slovensku. Dva staré spory uzavrela, štyri nové prípady za porušenie práva únie rozbieha

Brusel končí spory o palivá a whistleblowerov, no Slovensku otvára štyri nové právne prípady. V hre je justícia, pitná voda, plasty aj ochrana zdravia.

Európska komisia v najnovšom mesačnom prehľade konaní o porušení práva EÚ oznámila, že voči Slovensku aktuálne vedie štyri právne konania a dve staršie prípady už uzatvára, informovala o tom tlačová agentúra TASR. Ide o pravidelný balík rozhodnutí, v ktorom Brusel každý mesiac zverejňuje, v ktorých oblastiach členské krajiny podľa jeho názoru zanedbávajú svoje povinnosti vyplývajúce z európskej legislatívy.

Európska komisia vedie voči Slovensku štyri právne konania, dve uzavrela.
Slovensko čelí výzve kvôli nedostatočnej právnej pomoci podozrivým osobám.
Brusel kritizuje Slovensko za chybné prebratie prepracovanej smernice o pitnej vode.
Európska komisia vyčíta Slovensku nesprávnu implementáciu pravidiel o jednorazových plastoch.
Slovensko neoznámilo opatrenia k sprísneným pravidlám ochrany pracovníkov pred azbestom.

Komisia ukončila spor so Slovenskom pre zrušené diskriminačné ceny pohonných látok a zároveň aj konanie týkajúce sa opatrení, ktoré podľa nej ohrozovali ochranu oznamovateľov nekalostí. Zároveň však otvorila alebo posunula ďalej štyri iné prípady – v oblasti justície, životného prostredia a ochrany zdravia pri práci.

Právna pomoc

V politickej a justičnej oblasti Brusel vyzval Slovensko, aby v plnom súlade s právom únie zapracovalo do svojho právneho poriadku pravidlá o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní. Komisia týmto krokom signalizuje, že má pochybnosti, či sú aktuálne slovenské predpisy úplne v súlade so smernicou EÚ v tejto oblasti.

Takáto výzva predstavuje prvú formálnu fázu konania o porušení povinností členského štátu. Ak Slovensko výhrady Komisie neodstráni, môže Brusel pristúpiť k ďalšiemu stupňu konania, ktorý zahŕňa odôvodnené stanovisko a v konečnom dôsledku aj riziko súdneho sporu pred Súdny dvorom EÚ.

Smernica o pitnej vode

V oblasti ochrany životného prostredia zas dostala Slovenská republika formálnu výzvu spolu s Litvou, Lotyšskom a Maďarskom kvôli nedostatočnému prebratiu prepracovanej smernice o pitnej vode z roku 2020. Tento právny predpis má zaručiť bezpečnejšiu vodu z vodovodu, prináša aktualizované normy kvality a rieši aj riziká spojené s novšími znečisťujúcimi látkami, vrátane endokrinných disruptorov a mikroplastov.

Členské štáty mali smernicu zapracovať do svojho práva do 12. januára 2023. Podľa Európskej komisie však Slovensko nezabezpečilo korektné prebratie viacerých kľúčových ustanovení. Výhrady sa týkajú predovšetkým ochrany a nakladania s citlivými informáciami o zásobovaní pitnou vodou, systému monitorovania založeného na hodnotení rizík a tiež požiadaviek na rýchle prijímanie nápravných opatrení pri zistení ohrozenia ľudského zdravia.

Lehoty a možné sankcie

Krajiny, na ktoré sa výzva vzťahuje, vrátane Slovenska, majú dva mesiace na to, aby na list z Bruselu reagovali a prijali kroky na odstránenie nedostatkov. Ak tak neurobia, Komisia môže prejsť k ďalšej fáze a zaslať im odôvodnené stanovisko, čo je posledný krok pred podaním žaloby na Súdny dvor EÚ.

Do pokročilejšej fázy sa už dostal aj ďalší envirokonflikt. Komisia adresovala Slovensku odôvodnené stanovisko za nesprávne prebratie smernice o jednorazových plastoch z roku 2019. Cieľom tohto predpisu je znížiť vplyv určitých plastových výrobkov na životné prostredie a zdravie obyvateľov a podporiť prechod na obehové hospodárstvo.

Jednorazové plasty

Podľa Bruselu Slovensko neimplementovalo viacero ustanovení smernice správnym spôsobom. Ako príklad uvádza, že výrobcovia tabakových výrobkov nie sú povinní znášať náklady na zber odpadu, ktorý z ich produktov vzniká. Ďalším problémom je, že producenti niektorých plastových výrobkov – najmä nádob a pohárov na potraviny a nápoje či ľahkých plastových tašiek – nemajú v slovenskom práve výslovnú povinnosť hradiť výdavky na prepravu a spracovanie odpadu.

Komisia zároveň upozorňuje, že slovenská legislatíva neupravuje pravidlá týkajúce sa úhrady nákladov na čistenie odhodeného odpadu, ktoré smernica vyžaduje. Aj v tomto prípade Brusel poskytol Slovensku lehotu dvoch mesiacov na nápravu, inak môže pristúpiť k žalobe na Súdnom dvore EÚ.

Azbest na pracovisku

Tretia oblasť, v ktorej Európska komisia vytýka Slovensku porušenie povinností, sa týka ochrany zdravia pri práci. Spolu s Cyprom, Gréckom, Holandskom, Poľskom a Španielskom dostalo Slovensko odôvodnené stanovisko za to, že neoznámilo opatrenia na prebratie nových pravidiel EÚ o ochrane pracovníkov pred rizikami vyplývajúcimi z expozície azbestu.

Azbest patrí podľa Komisie k najnebezpečnejším karcinogénnym látkam v pracovnom prostredí a spája sa s približne troma štvrtinami všetkých prípadov rakoviny súvisiacich s prácou v EÚ. Smernica z roku 2023 preto sprísňuje pravidlá na ochranu zamestnancov pri manipulácii s touto látkou a členským štátom stanovuje dvojstupňové lehoty na jej zapracovanie.

Hrozba finančných pokút

Väčšinu ustanovení o ochrane pred azbestom mali štáty preniesť do svojej legislatívy do 21. decembra 2025, zvyšné časti smernice musia byť implementované do 21. decembra 2029. Šiestim krajinám vrátane Slovenska však Komisia vytýka nedodržanie oznamovacej povinnosti v súvislosti s týmito pravidlami a žiada prijatie potrebných krokov.

Dotknuté členské krajiny majú opäť dvojmesačnú lehotu na reakciu. Ak v nej nepresvedčia Komisiu, že smernicu náležite zapracovali, Brusel môže vec postúpiť na Súdny dvor EÚ a žiadať o uloženie finančných sankcií.