Európa ako v ohni. Horúčavy lámu rekordy a postupujú ďalej na východ

“Nachádzame sa uprostred storočnej vlny horúčav a to najhoršie ešte len príde,” tvrdia francúzski meteorológovia. Štyridsaťstupňové horúčavy zasiahnu aj Slovensko.  

Foto: SITA/AP, Alessandra Tarantino

turisti, Rím, fontánka, osvieženie Turistom v Ríme padne dobre osvieženie pri fontánke.

„Nachádzame sa uprostred storočnej vlny horúčav a to najhoršie ešte len príde,“ citoval taliansky denník La Stampa francúzskych meteorológov, ktorí situáciu prirovnali k „storočnej“ vode pri záplavách.

Neznesiteľné vrtochy počasia postihli už polovicu starého kontinentu a postupujú ďalej. Za to, že majú taký tvrdý dosah, môže nielen špecifický jav v atmosfére, ale aj klimatické zmeny. Len globálne otepľovanie podľa odborníkov zvýšilo súčasnú teplotu asi o štyri stupne Celzia.

„Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok planéty a tento efekt je ešte výraznejší počas vlny horúčav,“ uviedol pre francúzsky denník Le Monde expert na extrémne počasie Davide Faranda.

Ako vysvetlil, to, čo dnes zažívame, je vlastne geografický problém. Horúce prúdy vzduchu od Stredozemného mora narážajú na studené prúdy z Grónska, kde sa topí ľad. „Vrece“ studeného vzduchu pri pobreží Španielska pôsobí ako fén a priťahuje horúci vzduch z Maroka do Európy.

Prúdy sa blokujú a vytvárajú tepelnú kupolu. Teplý vzduch v nej stláča nadol, čím ho ešte väčšmi ohrieva. Vzniká tým akýsi „tlakový hrniec“, ktorý spôsobuje horúčavy.

Čítajte viac Horúčavy v Európe si vyberajú obete: Vo Francúzsku zomreli súrodenci v rozpálenom aute

Štyridsať aj viac

Historický rekord zaznamenali už v utorok vo Francúzsku, kde priemer denných a nočných teplôt z 30 rôznych meteorologických staníc v krajine dosiahol 29,8 °C, čo je najviac od začiatku merania v roku 1947. A to neplatí len pre 23. jún, ale pre akýkoľvek deň v roku.

V mestách ako Bordeaux či Nantes teploty vystúpili takmer až na 42 °C. V údolí rieky Loiry sa dnes dokonca šplhali k 43 stupňom. Na niektorých miestach sú dvojnásobne vyššie teploty, ako by v tomto čase mali byť.

Extrémnym horúčavám čelí vyše 90 percent Francúzov, 44 miliónov ich žije v regiónoch, kde vyhlásili červený stupeň pohotovosti. Budovy sa prehrievajú, ľudia v noci nevedia spať, trápi ich úpal a iné zdravotné problémy, trpia i zvieratá, pôda a rastlinstvo.

Foto: SITA/AP, Caroline Blumberg

France Extreme Weather Heat Teplomer na lekárni v meste Bordeaux na juhozápade Francúzska ukazoval v utorok 41 stupňov Celzia.

Pre vysoké teploty vo Francúzsku zavreli už asi 1 800 škôl, obmedzili aj otváracie hodiny niektorých múzeí a turistických atrakcií, čo sa týka napríklad zámku Louvre či Eiffelovej veže v Paríži.

Obchody v krajine zaregistrovali zvýšený záujem o klimatizácie a ventilátory, no ich hromadné používanie v kombinácii s extrémnymi horúčavami na niektorých miestach zapríčinilo výpadky elektriny (v utorok ju nemalo až 106-tisíc domácností).

Keďže ľudia na kúpanie využívajú takmer každú príležitosť bez ohľadu na bezpečnosť, do dnešného dňa sa utopilo už 42 ľudí vrátane šesťročného dieťaťa.

Extrémne počasie v spoločnosti tiež obnovilo diskusie o klimatických zmenách, ale napríklad aj úvahy, či ešte bude možné prežiť v bytoch pod parížskymi strechami zo zinku, kde v týchto dňoch dosiahla teplota až 42 °C.

O nič lepšia situácia nie je ani v južných krajinách. V Španielsku bol 21. jún najteplejším dňom od roku 1950, v Taliansku vydali varovanie pred horúčavami aj v mestách ako Rím, Miláno, Neapol, Benátky či Florencia, ktoré navštevuje veľa turistov.

Mestá na osvieženie osádzajú verejné zásobníky vody a fontánky, v pohotovosti sú i nemocnice. Podľa odhadov odborníkov by horúčavy mali vyvrcholiť na začiatku budúceho týždňa.

Horúčavy smerujú na východ

S vysokými teplotami bojujú i ďalšie štáty. Stav pohotovosti vyhlásili aj v Británii, kde pre horúčavy zatvorili zhruba 300 škôl. V južnom Anglicku na dnešok predpovedajú teplotu 38 až 39 stupňov Celzia, čo sú hodnoty, ktoré by výrazne prekročili júnové maximá z minulosti (35,6 °C v rokoch 1957 a 1976).

Teplotné rekordy zrejme padnú i v Nemecku, horúčavy pociťujú tiež v Holandsku a Belgicku. V Amsterdame preto po celom meste zaviedli sieť „studených“ zón a každý obyvateľ sa môže bezplatne kúpať na šiestich mestských kúpaliskách.

Na vlnu horúčav sa pripravuje už aj Rakúsko, v Poľsku vydali varovanie pred vysokými teplotami pre západ krajiny od štvrtka do soboty. Predpokladá sa, že by teploty mohli prekonať rekord 40,2 °C z roku 1921.

Červený stupeň výstrahy vyhlásili aj na chorvátskom pobreží Jadranského mora, a to na piatok a sobotu. Maďarsko, kde už platí varovanie druhého stupňa, oznámilo, že od soboty do utorka zvyšuje výstrahu pred horúčavami na maximálnu úroveň, pretože teploty naďalej stúpajú.

Foto: SITA/AP, Michael Probst

horúčava, horúčavy, kôň Horúčavy trápia i zvieratá. Na farme neďaleko nemeckého mesta Frankfurt nad Mohanom preto studenú sprchu doprajú aj koňom.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa Európa ocitla v núdzovej situácii. “Náš región zažíva najrýchlejšie otepľovanie na svete,“ vysvetlil Hans Kluge, regionálny riaditeľ WHO pre Európu.

Zdôraznil, že nárast teplôt v západnej Európe „už teraz ohrozuje životy“. Úmrtnosť ľudí starších ako 65 rokov, ktorá súvisí s teplom, sa medzi rokmi 2000 – 2004 a 2017 – 2021 zvýšila zhruba o 85 percent.

„Len za posledné štyri roky spôsobili horúčavy v európskom regióne viac ako 200-tisíc úmrtí, kým úmrtnosť súvisiaca s teplom sa za posledných 20 rokov zvýšila o 30 percent,” tlmočili jeho slová zahraničné médiá.