Európa je hlavnou obeťou palivovej krízy. Ázia je na tom lepšie, Trump môže situáciu ešte zhoršiť

Palivová kríza má svojho hlavného porazeného. Európa platí za naftu čoraz viac, zatiaľ čo Ázia sa na nedostatok pripravila lepšie a jej rafinérie majú na najbližšie mesiace zabezpečené dodávky ropy. Ak Donald Trump reálkne pristúpi k zákazu vývozu palív, rozdiel medzi regiónmi sa môže prehĺbiť.  

Európa rieši závažnú dilemu. Naši vodiči a firmy doplácajú na globálnu palivovú krízu ďaleko viac ako iné regióny sveta. Posledná analýza agentúry Bloomberg, postavená na dátach spoločnosti General Index, ukázala, že za dovoz nafty platíme ďaleko viac ako Ázia.

Spotové zásielky dodávané do severozápadnej Európy sú podľa analýzy agentúry Bloomberg čoraz drahšie než v Singapure, hlavnom ázijskom centre rafinácie a obchodovania. Rozdiel v cenách je už päťnásobný a naďalej sa zväčšuje. V septembri dosahoval v priemere približne 174 amerických dolárov za tonu, zatiaľ čo v máji to bolo iba 27 dolárov. Za rozdielom v cenách sú náklady na prepravu ropy či palív.

Globálny trh s naftou – ktorá sa používa na pohon nielen osobných, ale aj nákladných vozidiel, poľnohospodárskych strojov a v priemysle – je mimoriadne napätý. Príčinami sú sedem mesiacov trvajúca vojna na Blízkom východe, ako aj dlhodobý zákaz exportu nafty z Ruska, ktorý Moskva zaviedla po sérii ukrajinských dronových útokov na rafinérie.

Rafinérie v celej Ázii už dokázali zabezpečiť veľkú časť ropy potrebnej na výrobu palív na nasledujúce mesiace, takže budú môcť pokračovať vo výrobe palív aj napriek pretrvávajúcim problémom s lodnou dopravou v Perzskom zálive.

India uviedla, že má v úmysle naďalej plniť svoje zahraničné zmluvy na dodávky nafty, zatiaľ čo Čína – významný exportér palív v regióne – zmiernila obmedzenia vývozu, ktoré zaviedla na začiatku konfliktu. Inde by sa mohol zvýšiť aj vývoz z Japonska.

Európa však nie je v situácii s vysokými cenami palív sama. Ten istý problém trápi aj Spojené štáty. Keďže ceny pohonných látok na čerpacích staniciach v USA dosahujú rekordné hodnoty, prezident Donald Trump zvažoval zákaz vývozu palív z krajiny. Analytici varujú, že takýto krok by mohol výrazne zvýšiť ceny na zahraničných trhoch, najmä v Európe.

Seniorná analytička trhu s ropou v spoločnosti Sparta Commodities SA June Goh pre Bloomberg skonštatovala, že Európa má v tejto situácii najhoršie karty. „Je pravdepodobné, že Ázia bude Európu zásobovať naftou, ak Trump skutočne zakáže vývoz z USA,“ uviedla.

Na prvom mieste je Amerika

A bude horšie. Ak sa Donald Trump rozhodne pre radikálny krok, o ktorom uvažuje. Kvôli vysokým cenám pohonných hmôt v Spojených štátoch uvažuje o zákaze amerického exportu.

Galón nafty, teda necelé štyri litre, stojí sa na druhej strane Atlantiku 6,5 dolára. Za liter je to teda 1,70 dolára alebo 1,50 eura. Napriek tomu, že je to výrazne menej ako u nás, v Spojených štátoch ide o rekordné sumy, čo sa Američanom, pochopiteľne, nepáči.

A pre samotného Trumpa to pred voľbami do Kongresu rovnako nie je príliš pozitívna správa. „Povedal som, neposielajme naftu von. Vyrábame jej veľa,“ vyhlásil republikán v Oválnej pracovni pred pár dňami na pôjde Organizácie spojených národov (OSN).

Analytici varujú, že by cena nafty po tomto rozhodnutí mohla zažiť ďalší cenový šok. Americké tankery k nám denne dovážajú v priemer 360-tisíc barelov dieslu, čo predstavuje štvrtinu z celkového dovozu.

Reálna spotreba je na úrovni 5,5 až šesť miliónov nafty denne. Celkovo by tak vypadlo len asi sedem percent z celkového objemu, čo na prvý pohľad nie je vysoké číslo. Trh je však napätý a v kombinácii s ďalším úderom by ceny mohli vystreliť do astronomických výšok.

Kamióny či autá jazdiť musia, a tak by mohol vypulknúť boj o zásoby, ktoré na trhu ostali. Navyše sú kvôli geopolitike odstrihnuté alternatívne logistické uzly, predovšetkým tie z Blízkeho východu.

Nedostatok nafty nehrozí

Slovensko je v tomto smere v relatívnom bezpečí. Bratislavská rafinéria Slovnaft vyrába dostatočné množstvo nafty, dokonca značnú časť jej produkcie vyváža. Problémom je, že naša krajina pri cenotvorbe ropy a následne palív veľkú úlohu nezohráva.

Aj preto pohonné hmoty u nás neustále rastú. Chaos na trhu spôsobil konflikt na Blízkom východe, ktorý dramaticky navýšil cenu ropy, ale tiež uzavrel Hormuzský prieliv, a tak popretŕhal dodávateľské reťazce.

Ukrajinské dronové útoky zase ničia ruské výrobné kapacity, čo z Moskvy urobilo jedného z najväčších exportérov importérom. No a potom sú tu aj marže dodávateľov, ktoré využívajú situáciu vo svoj prospech.

Podľa údajov nášho Štatistického úradu stál u nás liter nafty k 20. septembru 1,95 eura. Novšie údaje budú k dispozícii koncom tohto týždňa, dá sa však očakávať, že sa magická hranicu dvoch eur bude otriasť v základoch.

Dobrou správou je aspoň to, že v porovnaní s okolitými štátmi sme na tom najlepšie. Nafta je u nás najlacnejšia. V Česku a Poľsku už dokonca pokorila spomínanú úroveň dvoch eur za liter.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Európa
Donald Trump
palivová kríza
nafta
Slovnaft

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.