Európa naliala miliardy do obrany proti dronom. Uniknutá správa odhalila jej veľkú slabinu

Európske krajiny začali po skúsenostiach z vojny na Ukrajine vo veľkom investovať do obrany proti dronom. Tempo nákupov však zrejme nestačí tempu, ktorým sa samotné drony menia.  

Investície krajín Európskej únie do protidronových systémov a protivzdušnej obrany veľmi krátkeho dosahu sa medzi rokmi 2024 a 2025 zvýšili šesťnásobne. Napriek tomu má byť do roku 2030 dokončená iba približne tretina plánovaných programov.

Vyplýva to z dôvernej výročnej správy Európskej obrannej agentúry (EDA) o pripravenosti európskych armád, ktorú získal portál Euronews. Dokument bol podľa neho minulý týždeň poskytnutý vládam členských krajín.

Zbraň môže zostarnúť skôr, než dorazí k vojakom

Najzaujímavejšie varovanie dokumentu sa netýka iba nedostatku peňazí. Problémom je rýchlosť. Európske obstarávania trvajú roky, zatiaľ čo technológie používané pri dronoch sa na bojisku menia v horizonte mesiacov či dokonca týždňov.

EDA preto podľa Euronews upozorňuje na riziko, že niektoré schopnosti môžu byť technologicky zastarané ešte skôr, ako ich armády reálne dostanú.

Ukrajinské bojisko tento problém ukazuje veľmi názorne. Zmeny frekvencií, navigácie, odolnosti voči rušeniu či spôsobov autonómneho riadenia nútia obe strany neustále upravovať drony aj systémy, ktoré ich majú likvidovať.

Tradičný model – armáda definuje požiadavky, vypíše tender, vyberie výrobcu a o niekoľko rokov dostane hotový systém – preto pri dronoch naráža na nezvyčajný problém: cieľ, proti ktorému bol systém navrhnutý, už môže vyzerať úplne inak.

18,9 miliardy eur a stále veľké medzery

Podľa uniknutého dokumentu plánujú krajiny EÚ v rokoch 2024 až 2029 investovať do dronových technológií približne 18,9 miliardy eur.

Ani táto suma však podľa EDA zatiaľ nerieši hlavné slabiny. Európske štáty nakupujú systémy prevažne samostatne, vybavenie medzi jednotlivými armádami nemusí byť dostatočne kompatibilné a chýbajú kapacity na rýchle testovanie nových technológií a prudké zvýšenie výroby v prípade konfliktu.

V EÚ pritom už pôsobí viac ako 200 výrobcov dronov a protidronových technológií. Podľa správy by sa celý sektor pri vhodných investičných podmienkach mohol do budúceho roka rozšíriť až o 140 percent. Problémom teda nie je iba existencia technológií, ale schopnosť dostať ich rýchlo a vo veľkom množstve k armádam.

Práve preto EDA podľa Euronews odporúča skôr pružné výrobné kapacity schopné rýchlo meniť technológie a zvyšovať produkciu než vytváranie obrovských zásob jedného typu zariadenia.

Brusel chce „dronový štít“ oveľa skôr

Tu vzniká zaujímavý rozpor. Európska komisia v pláne Defence Readiness Roadmap 2030 počíta s European Drone Defence Initiative. Jej prvé schopnosti mali vzniknúť už do konca tohto roka a celý systém má byť podľa harmonogramu plne funkčný do konca roku 2027.

Zároveň sa má budovať Eastern Flank Watch, ktorý má prepájať senzory, drony, protidronové systémy, elektronický boj a ďalšie prostriedky na východnom krídle Únie.

Uniknuté hodnotenie EDA však naznačuje, že pod týmto spoločným európskym plánom zostáva oveľa menej priaznivá realita jednotlivých národných programov.

Komisia už vo februári predstavila aj samostatný akčný plán pre drony a protidronovú ochranu. Reagovala ním okrem iného na opakované narušenia vzdušného priestoru, incidenty pri letiskách a rastúce riziko pre kritickú infraštruktúru.

Čo to znamená pre Slovensko

Slovensko je v tomto prípade priamo súčasťou priestoru, ktorého sa európske plány týkajú. Minister obrany Robert Kaliňák začiatkom októbra uviedol, že rezort majú v rámci európskej iniciatívy Eastern Flank Watch zaujímať najmä projekty protidronovej ochrany.

Slovensko chce využívať aj radary systému protivzdušnej obrany Barak MX, ktoré sú podľa ministra schopné odhaľovať malé ciele typu dronov; ich schopnosti sa majú skúšať aj v Poľsku a Rumunsku.

Časti izraelského systému Barak MX už na Slovensko prichádzajú. Prvá batéria dorazila v apríli, dodávky ďalších komponentov však podľa ministerstva ovplyvnila vojna na Blízkom východe.

Slovensko zároveň skúša aj lacnejšiu vrstvu obrany. Ministerstvo v júni informovalo o rozbiehajúcej sa výrobe hliadkových a FPV dronov, vývoji interceptorov určených priamo na ničenie nepriateľských dronov a o slovenskej diaľkovo ovládanej protidronovej veži vyvinutej firmou z Kolárova. Bratislava je zapojená aj do poľskej iniciatívy na ochranu východného krídla.

V júni sa navyše na Lešti uskutočnilo cvičenie NATO, pri ktorom vojaci skúšali drony, protidronové systémy, robotické pozemné vozidlá a nové komunikačné technológie pre obranu východného krídla.

Slovenská armáda už disponuje aj systémami MANTIS, ktoré dokážu odhaľovať a ničiť okrem rakiet a mínometnej munície aj drony. Ide však o stacionárnu ochranu konkrétnych objektov, nie o univerzálny „dronový štít“ nad celou krajinou.

Nestačí dron jednoducho zostreliť

„Protidronový systém“ totiž nie je jedna zbraň. Na začiatku musí niečo malý cieľ odhaliť — radar, kamera, akustický senzor či systém zachytávajúci rádiový signál. Potom ho treba identifikovať a rozhodnúť, či predstavuje hrozbu. Až následne prichádza samotné zneškodnenie.

To môže znamenať elektronické rušenie, interceptor, automatický kanón alebo v niektorých prípadoch raketu.

Ekonomika je pritom zásadná. Použiť drahú protilietadlovú raketu proti lacnému dronu môže fungovať vojensky, ale pri stovkách či tisícoch cieľov je takýto spôsob obrany dlhodobo ekonomicky nevýhodný.

Práve preto Ukrajina a európske armády hľadajú viacvrstvové riešenia vrátane lacných interceptorov a elektronického boja.

A uniknutá správa EDA upozorňuje na problém, ktorý peniaze samy osebe nevyriešia: kým Európa systém objedná, nepriateľský dron sa môže niekoľkokrát zmeniť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
drony
obrana
Európa
EÚ
investície
vojna na Ukrajine
Rusko
technológie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.