Európa už nečaká na záchranu z USA. S Ukrajinou vyvíja vlastný štít, nahradí americké Patrioty
obchodnyregister
2026.07.14.
Európa čelí prázdnym americkým skladom a hrozbe krutej zimy na Ukrajine. Deväť štátov preto spúšťa s Kyjevom vývoj vlastného protiraketového štítu Freyja.
Európa prestáva čakať na záchranu z Washingtonu. Tvárou v tvár prázdnym americkým skladom a hrozbe ďalšej krutej zimy na Ukrajine sa deväť európskych krajín dohodlo s Kyjevom na spoločnom vývoji vlastného protiraketového štítu Freyja.
Pondelňajší summit Koalície ochotných v Paríži tak nebol len o diplomatických sľuboch. Európa sa pod tlakom nedostatku rakiet Patriot a nepredvídateľnej americkej politiky rozhodla využiť ukrajinské bojové skúsenosti priamo na budovanie európskej strategickej nezávislosti.
Zima sa blíži
Dôvod, prečo si lídri deviatich európskych krajín a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sadli za jeden stôl, bol urgentný nedostatok amerických systémov Patriot. Ukrajinská protivzdušná obrana doteraz stála do veľkej miery práve na nich, konkrétne na drahých strelách PAC-2 a PAC-3.
Ich zásoby však sa však tenčia. Spojené štáty americké museli v uplynulých mesiacoch presmerovať obrovské množstvo týchto rakiet na Blízky východ, aby sa chránili pred iránskymi útokmi. Pre Kyjev to znamená obrovský výpadok, a to v tom najhoršom možnom čase.
Prečítajte si tiež:
Rusko tradične využíva zimné mesiace na systematické ničenie energetickej infraštruktúry s cieľom odstrihnúť civilné obyvateľstvo od tepla a elektriny. Zelenskyj v Paríži otvorene prehovoril, že na to, aby Ukrajina prežila nadchádzajúcu zimu bez fatálnych strát, potrebuje okamžite tristo rakiet do systémov Patriot.
Washington ich však v takomto objeme dodať nedokáže a spoliehať sa na zložité politické dohody za oceánom je pre Kyjev priveľkým rizikom. Hoci americký prezident Donald Trump v princípe súhlasil s tým, že by Ukrajina mohla získať licenciu na domácu výrobu Patriotov – ktorú doteraz malo len Nemecko a Japonsko –, uvedenie tohto plánu do praxe si vyžaduje zdĺhavé vyjednávania a vybudovanie komplexných liniek.
Nemecký kancelár Friedrich Merz, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer po samite Koalície ochotných, 13. júla 2026.
Zdroj: TERESA SUAREZ/Pool via REUTERS
Odpoveď na americkú neistotu
Odpoveďou na túto krízu má byť projekt s príznačným severským názvom Freyja. Iniciatíva, ktorú zastrešuje zbrojovka Fire Point, predstavuje zmenu doterajšej európskej obrany. Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo sa dohodli, že spoja sily a financie na vývoj úplne nového systému.
Ten je od začiatku navrhnutý tak, aby sa stal súčasťou architektúry NATO. Freyja bude plne kompatibilná s existujúcimi európskymi radarmi, veliteľskými stanovišťami a systémami zdieľania dát. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý bude schopný hromadne a podstatne lacnejšie nahrádzať americké rakety PAC-3. Ide o zásadný krok k európskej sebestačnosti.
„To, čo tu staviame, nie je len pre Ukrajinu. Je to dôkaz, že Európa dokáže zaistiť vlastnú bezpečnosť, brániť svoje záujmy a konať silou,“ povedal k Freyi francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Prečítajte si tiež:
Ukrajina však do tohto projektu neprináša len dopyt, ale predovšetkým know-how z každodenného boja proti ruským balistickým raketám. Účastníci summitu zdôraznili, že práve ukrajinské skúsenosti s najnovšou ruskou taktikou sú kľúčové. Volodymyr Zelenskyj vyjadril nádej, že systém by mohol byť nasadený už o rok.
Vojenskí analytici však tento termín považujú za extrémne ambiciózny, keďže vývoj balistickej obrany čelí obrovským technickým a priemyselným výzvam, a to aj napriek obrovským skokom, ktoré ukrajinský obranný sektor urobil vo vývoji dronov.
Macronovo varovanie pred národným egoizmom
Francúzsky prezident Emmanuel Macron využil stretnutie okrem iného aj na výzvu do európskych radov. Vo svojom vystúpení pripomenul, že projekt Freyja presahuje hranice Ukrajiny a je demonštráciou toho, že Európa sa dokáže o seba postarať sama.
Macronove slová o potrebe jednoty však mali trpký podtón. Len pred mesiacom totiž stroskotal obrovský francúzsko-nemecko-španielsky projekt stíhačky novej generácie, ktorý pochovali vzájomné nezhody a konkurenčný boj národných zbrojoviek. Francúzsky líder preto varoval pred nacionalizmom v obrannom priemysle, ktorý podľa neho prináša len krátkodobý pocit dôležitosti, no v skutočnosti buduje meškanie a slabosť do budúcnosti.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa rozpráva s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pred stretnutím „Koalície ochotných“, 13. júla 2026.
Zdroj: Reuters/Tom Nicholson
„Vždy, keď vytvárame fragmentáciu, môžeme mať v tej chvíli dobrý pocit, ale pripravujeme si zajtrajšie meškanie. Vždy, keď podliehame nacionalizmu, vo Francúzsku alebo inde, nepochopili sme vlastnú históriu. Patriotizmus áno, nacionalizmus nikdy,“ povedal Macron k rozdrobenosti európskeho obranného priemyslu.
Macron tiež oznámil sériu mimoriadne konkrétnych krokov, ktoré majú posilniť ukrajinskú obranu ešte predtým, než bude Freyja realitou. Francúzsko udelilo Kyjevu historické licencie na domácu výrobu sofistikovaných zbraní, vrátane interceptorov Aster, riadených striel s plochou dráhou letu SCALP a navádzaných bômb A2SM. Okrem toho Paríž v najbližších týždňoch pošle ďalšie batérie systému protivzdušnej obrany SAMP/T a zaviazal sa dodať šestnásť stíhačiek Rafale v horizonte rokov 2028 až 2029.
Chystá sa povojnová obnova
Summit priniesol aj jeden zásadný geopolitický prelom medzi Londýnom a Bruselom. Britský premiér Keir Starmer potvrdil, že Spojené kráľovstvo sa pripája k obrovskému úverovému programu Európskej únie pre Ukrajinu v celkovej výške deväťdesiat miliárd eur.
Dve tretiny z tohto balíka sú určené výhradne na obranu, pričom prvých šesť miliárd pôjde okamžite na naštartovanie masívnej produkcie dronov pre kyjevské sily. Týmto krokom Starmer zároveň otvára dvere britským zbrojovkám, ktoré sa budú môcť uchádzať o zákazky financované z európskych peňazí, čím sa britský a európsky obranný priemysel opäť pevne prepájajú.
Britský premiér Keir Starmer po samite Koalície ochotných, 13. júla 2026.
Zdroj: TERESA SUAREZ/Pool via REUTERS
„Táto dohoda pomôže zabezpečiť, že Ukrajina dostane podporu potrebnú na obranu proti ruskej agresii, a zároveň podporí britské zbrojárske spoločnosti, udrží kvalifikované pracovné miesta a posilní našu národnú bezpečnosť,“ dodal Starmer.
V pozadí sa však už rysujú aj plány na obdobie, keď sa vojna na Ukrajine skončí. Súčasťou diskusií v Paríži, na ktorých sa zúčastnil aj nový generálny tajomník NATO Mark Rutte, bola príprava takzvaných Mnohonárodných síl pre Ukrajinu. Tieto jednotky, ktoré majú byť nasadené na zabezpečenie prípadného prímeria, začnú v najbližších mesiacoch spoločné cvičenia v krajinách susediacich s Ukrajinou. Rutte zároveň pripomenul záväzok z nedávneho summitu v Ankare, kde Aliancia prisľúbila Kyjevu stabilnú podporu vo výške sedemdesiat miliárd eur ročne.
Ak projekt Freyja uspeje, parížsky summit sa zapíše do histórie ako moment, keď sa európska obrana definitívne odmietla spoliehať len na americkú záchrannú brzdu. Z núdze okolo dochádzajúcich Patriotov sa zrodila prvá reálna šanca na prekonanie roztrieštenosti európskeho zbrojárstva. Rola Ukrajiny sa tak mení – z krajiny, ktorá zbrane len prijíma, sa postupne stáva rovnocenný partner,.