Europarlament tlačí na rýchlejší vstup Ukrajiny a Moldavska. Zároveň ich bráni pred hrozbami a tlakom Ruska

Europarlament tlačí na zrýchlenie vstupu Ukrajiny a Moldavska do EÚ, no Kyjev kritizuje za poctu UPA a Belehradu odkazuje na stagnujúce reformy a väzby na Rusko.

Európsky parlament v stredu v Štrasburgu ocenil reformné úsilie Ukrajiny a Moldavska napriek pretrvávajúcim hrozbám a tlaku Ruska a zároveň vyzval na zrýchlenie ich prístupových rokovaní do Európskej únie. Ako informuje tlačová agentúra TASR, europoslanci súčasne skritizovali Kyjev za rozhodnutie pomenovať jednu z vojenských jednotiek po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA), čo podľa nich poškodzuje vzťahy s Poľskom. V prípade Srbska upozornili na stagnáciu reforiem, zhoršovanie stavu demokracie a nenaplnenie zásadných podmienok členstva, pričom kritiku adresovali aj Európskej komisii za jej prístup k Belehradu.

Európsky parlament ocenil reformy Ukrajiny a Moldavska a žiada zrýchlené rokovania.
Kyjev je chválený za boj s korupciou, kritizovaný za glorifikáciu UPA jednotky.
Moldavsko dosiahlo citeľný pokrok v justičných reformách napriek silnému ruskému tlaku.
Kišiňov mieri na ukončenie prístupových rokovaní do roku 2028 ďalším zrýchlením reforiem.
Srbsko čelí kritike za stagnujúce reformy a kontroverzné väzby na Rusko a Čínu.

V správe o Ukrajine europoslanci privítali júnové otvorenie prvého základného bloku v prístupových rokovaniach a vyjadrili očakávanie, že v krátkom čase pribudnú ďalšie oblasti rokovaní. Podľa EP Kyjev dosiahol citeľný posun pri reforme justície a v boji s korupciou, pričom parlament zdôraznil potrebu pokračovať v zásadných reformách právneho štátu aj počas prebiehajúcej ruskej agresie.

Vojna a voľby

Poslanci odmietli akýkoľvek tlak na usporiadanie volieb v čase, keď Ukrajina čelí ruskej invázii. Zdôraznili, že po ukončení stanného práva musí mať krajina dostatok času na vytvorenie férových podmienok pre slobodné a spravodlivé voľby, vrátane bezpečnosti, politickej súťaže a fungovania inštitúcií.

Kontroverziu podľa europoslancov vyvolalo rozhodnutie ukrajinských ozbrojených síl premenovať jednu zo svojich jednotiek po UPA. EP v tejto súvislosti vyjadril poľutovanie, keďže podľa poslancov krok nerešpektuje historickú citlivosť a zármutok Poľska a oslabuje dobré susedské vzťahy. Parlament zároveň apeloval na znižovanie napätia medzi Kyjevom a Varšavou. Správu o Ukrajine schválilo 460 europoslancov, proti bolo 136 a 59 sa hlasovania zdržalo.

Moldavsko pod tlakom

V osobitnej správe o Moldavsku EP ocenil, že krajina pokračuje v reformách a integrácii do EÚ napriek trvalému tlaku a zasahovaniu zo strany Ruska. Poslanci privítali otvorenie prvého rokovacieho bloku a vyzvali členské štáty Únie, aby bez odkladu pristúpili k otváraniu ďalších kapitol prístupových rokovaní.

Parlament vyzdvihol pokrok Kišiňova v reforme justičného systému a pri potieraní korupcie. Zároveň upozornil, že je potrebné ďalej obmedzovať vplyv oligarchov na politiku, hospodárstvo aj mediálne prostredie v Moldavsku, keďže ide o kľúčovú prekážku prehlbovania právneho štátu.

Ambiciózny cieľ Kišiňova

Spravodajca pre Moldavsko Sven Mikser z Estónska v mene frakcie socialistov a demokratov zdôraznil, že začiatok formálnych prístupových rokovaní je signálom uznania konkrétnych výsledkov krajiny zo strany EÚ. Podľa neho Moldavsko preukázalo solídny pokrok napriek náročným podmienkam. Zároveň poukázal na ambíciu Kišiňova uzavrieť prístupové rokovania do roku 2028, čo si podľa správy vyžiada ďalšie zrýchlenie reformného tempa. Dokument podporilo 505 poslancov, 115 bolo proti a 45 sa zdržalo.

V tretej prijatej správe sa EP venoval Srbsku. Poslanci skonštatovali, že hoci vláda v Belehrade opakovane deklaruje cieľ vstúpiť do EÚ, rozsah a tempo reforiem tomu nezodpovedajú. Podľa EP musí byť akýkoľvek ďalší posun v prístupových rozhovoroch podmienený konkrétnymi a merateľnými výsledkami.

Srbské brzdenie reforiem

Za kľúčové oblasti, v ktorých Belehrad zaostáva, europoslanci označili právny štát, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, nezávislosť súdnictva, slobodu médií a fungovanie demokratických inštitúcií. Parlament požaduje, aby sa tieto kritériá stali priamou podmienkou ďalšieho rozširovania rokovacích kapitol.

V správe sa uvádza znepokojenie nad tým, že Európska komisia pristupuje k Srbsku príliš zmierlivo. Poslanci žiadajú, aby EK zohľadnila prípadné výrazné spomalenie alebo oslabenie reforiem pri prideľovaní finančných prostriedkov v rámci predvstupovej pomoci. Podľa EP by mala byť finančná podpora viazaná na reálny pokrok a nie iba na politické deklarácie.

Väzby na Moskvu a Peking

EP zároveň skritizoval úzke väzby Srbska na Rusko a rozširujúcu sa bezpečnostnú spoluprácu s Čínou. V správe sa pripomína prehlbujúca sa politická kríza v krajine, masové protesty občanov a pochybnosti o kvalite volebných procesov. Europoslanci vyzvali na usporiadanie slobodných a spravodlivých volieb, ktoré by spĺňali štandardy EÚ.

Správu o Srbsku nakoniec podporilo 468 poslancov, proti hlasovalo 116 a 79 sa zdržalo. EP tak vyslal signál, že budúce rozširovanie Únie smerom na západný Balkán bude tesne spojené s reálnym dodržiavaním demokratických pravidiel a právneho štátu.