Europoslanci zatlačili na Slovensko, ústup ministra Kamenického aj koniec Richarda Sulíka v SaS (denný výber)

László Gubík hovorí o Magyarovej podmienke pre Roberta Fica.  

NA ROVINU s Lászlóom Gubíkom: Péter Magyar mi potvrdil, že s Robertom Ficom nebude hovoriť až do splnenia tejto podmienky

Vo videorozhovore s predsedom Maďarskej aliancie Lászlóom Gubíkom rezonuje najmä postoj Pétera Magyara k slovensko-maďarským vzťahom. Podľa Gubíka je budúci maďarský premiér pripravený hovoriť s Robertom Ficom až po vyriešení otázky Benešových dekrétov, čo naznačuje, že vzťahy medzi vládami by mohli zostať napäté.

Rozhovor sa venuje aj domácim témam na Slovensku, vrátane eurofondov, problémov Pôdohospodárskej platobnej agentúry či dopadov na maďarských farmárov. Gubík zároveň vysvetľuje vzťah svojej strany k maďarskej vláde, dotáciám z Budapešti a odpovedá na otázky, či Maďarská aliancia nebola príliš úzko previazaná s Fideszom.

Silnou témou je aj jeho osobný vzťah k Viktorovi Orbánovi, ktorého ako maďarský občan volil, napriek výhradám časti voličov k demokratickému vývoju v Maďarsku. V závere sa rozhovor presúva k regionálnej politike na Slovensku a možným scenárom v župných voľbách, vrátane kandidatúry Tibora Gašpara v Nitrianskom kraji.

Viac informácií nájdete tu:

Minister financií Kamenický priznáva porážku. Konsolidáciu dokončí až jeho nástupca

Vláda podľa novej výročnej správy o pokroku fakticky priznáva, že rýchle ozdravenie verejných financií sa odkladá. Deficit má aj v ďalších rokoch zostať nad štyrmi percentami HDP, pričom nový cieľ počíta s jeho znížením len na 4,2 percenta v roku 2027 a 4,1 percenta v roku 2028.

Minister financií Ladislav Kamenický argumentuje nepriaznivým externým prostredím a snahou vyhnúť sa príliš reštriktívnej fiškálnej politike. Oproti pôvodným plánom vlády, ktorá chcela zastaviť zadlžovanie a dostať deficit pod tri percentá HDP, ide o výrazné ustúpenie z ambícií.

Z dokumentu zároveň vyplýva, že verejný dlh má do roku 2028 narásť na 66,2 percenta HDP, kým v roku 2023 bol na úrovni 55,8 percenta. Kritici vrátane Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj ratingovej agentúry Standard & Poor’s upozorňujú, že slabé konsolidačné úsilie môže Slovensku ďalej zhoršovať finančnú dôveryhodnosť.

Viac informácií nájdete tu:

Rozhodnuté: Európsky parlament žiada zmrazenie miliárd pre Slovensko

Európsky parlament schválil správu, v ktorej vôbec prvýkrát oficiálne vyzýva Európsku komisiu na spustenie mechanizmu podmienenosti voči Slovensku. Znamená to politický tlak na možné zmrazenie eurofondov pre vládu Roberta Fica pre obavy o právny štát a ochranu finančných záujmov Únie.

Spravodajca Daniel Freund tvrdí, že dôvodom sú systémové zmeny na Slovensku, ako zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, rušenie NAKA, zmeny v trestnom práve či podozrenia okolo eurofondových „haciend“. Podľa neho Fico počas stretnutia s europoslancami nedokázal presvedčivo vyvrátiť obavy z oslabovania kontrolných mechanizmov.

Samotné hlasovanie ešte neznamená okamžité zastavenie peňazí, keďže rozhodnutie je v rukách Európskej komisie a členských štátov. Na Slovensku však vyvolalo ostré reakcie: koalícia ho označuje za politický útok, opozícia za medzinárodnú hanbu a prezident Peter Pellegrini dúfa, že eurofondy krajine napokon zmrazené nebudú.

Viac informácií nájdete tu:

Richard Sulík odchádza zo strany SaS. S poslankyňou Cigánikovou chce kandidovať v ďalších voľbách

Richard Sulík po 17 rokoch definitívne končí v strane Sloboda a Solidarita a vzdáva sa aj pozície čestného predsedu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že SaS sa podľa neho hodnotovo posunula smerom k Progresívnemu Slovensku a vzdialila sa od pôvodného pravicového kurzu.

Spolu s Janou Bittó Cigánikovou, ktorú SaS nedávno vylúčila, potvrdili ambíciu pokračovať v politike a kandidovať v parlamentných voľbách v roku 2027. Sulík pripustil, že jednou z možností je kandidátka Sme rodina Borisa Kollára, no konečné rozhodnutie chce oznámiť až na jeseň.

SaS reagovala vyhlásením, že Sulík svoj odchod z politiky avizoval už viackrát a že strana sa chce sústrediť na vlastný reštart. Zaujímavosťou je, že Sulíkov možný návrat do politiky privítali aj niektorí koaliční poslanci, ktorí v ňom stále vidia výraznú odbornú tvár slovenskej pravice.

Viac informácií nájdete tu:

Orbán ho označil za najskorumpovanejšieho v EÚ. Dnes predkladá správu, ktorá môže Slovensku stopnúť miliardy

Nemecký europoslanec Daniel Freund patrí medzi najvýraznejších kritikov korupcie a úpadku právneho štátu v Európskej únii. V rozhovore vysvetľuje, prečo podľa neho Únia nesmie zopakovať „maďarskú chybu“ a čakať celé roky, kým zasiahne proti vláde, ktorá oslabuje kontrolné inštitúcie.

Freund tvrdí, že Slovensko sa po krokoch Ficovej vlády dostalo do situácie, keď sú eurofondy reálne ohrozené. Ako hlavné problémy uvádza zrušenie špeciálnej prokuratúry, zásahy proti NAKA, zmeny v Trestnom zákone a podozrenia z korupčných schém, pri ktorých európske peniaze končia v súkromných vilách či penziónoch spriaznených osôb.

Podľa neho mechanizmus podmienenosti nemá občanov trestať, ale preventívne chrániť peniaze daňovníkov pred zneužívaním. Zároveň upozorňuje, že ak slovenská vláda neprijme reformy a neposilní nezávislý dohľad, proces môže viesť k zmrazeniu miliárd, hoci nie zo dňa na deň.

Viac informácií nájdete tu:

Volodymyr Zelenskyj: Ukrajina začne vyvážať zbrane. Prednosť má armáda, prebytky pôjdu partnerom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že krajina sa pripravuje na export zbraní, keďže v niektorých segmentoch už vyrába viac, než domáca armáda aktuálne potrebuje. Podľa jeho slov má Ukrajina v niektorých oblastiach až 50-percentnú nadbytočnú výrobnú kapacitu.

Zelenskyj zdôraznil, že prioritou zostane zásobovanie ukrajinských ozbrojených síl a na export pôjdu len prebytky. Ministerstvo obrany a generálny štáb majú určiť potreby armády, zatiaľ čo výrobcovia budú môcť ponúkať nadbytočnú produkciu partnerským krajinám.

Export sa má týkať najmä dronov, obranných systémov a ďalších zbraní, pričom Kyjev už rokuje s partnermi v Európe, na Blízkom východe aj na Kaukaze. Súčasne vzniká aj zoznam štátov, do ktorých vývoz možný nebude, najmä pre ich kontakty s Ruskom ako agresorským štátom.

Viac informácií nájdete tu:

Zlom v Hlase: Strane „pekných“ a „bohatých ľudí“ prvýkrát nikto nedaroval ani cent

Strana Hlas po prvýkrát od svojho vzniku vykázala, že v uplynulom roku neprijala od darcov ani jedno euro. Je to výrazná zmena oproti predchádzajúcim rokom, keď jej členovia a podporovatelia poskytli spolu viac než jeden a pol milióna eur a financovanie strany bolo postavené najmä na súkromných príspevkoch.

Dôvodom zmeny môže byť najmä to, že Hlas už po parlamentných voľbách disponuje štátnym príspevkom vo výške približne 15 miliónov eur. Kým v roku 2024 ešte straníci prispievali aj na prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho, vlani sa podľa zverejnených údajov stranícka pokladnica bez darov zaobišla.

Článok zároveň porovnáva financovanie ďalších strán. Najviac darov spomedzi parlamentných subjektov získalo KDH, časť strán priznáva len symbolické sumy a nové alebo mimoparlamentné subjekty, ako Demokrati či Strana vidieka, zostávajú na darcoch výrazne závislé. Téma znovu otvára otázky transparentnosti a reálneho zázemia slovenských politických strán.

Viac informácií nájdete tu: